S-US - 20. kapitola

Překlad: Yogi_22

Graham

Genevievina trojposchodová vila bola len míľu od môjho bytu na Upper West Side. Zastavil som pred tehlovou konštrukciou a zotrval chvíľku pred vchodom.

Keď sa už raz oficiálne zoznámim s Chloe, nebude cesty späť.

Teraz som bol otec. Stále som mal pocit, že je to pre mňa cudzí pojem.

Genevieve a ja sme sa dohodli, že toto prvé stretnutie bude neformálna večera. Mala by ma predstaviť ako rodinného priateľa. Mali by sme sa hrať v dosluchu a keď nastane ten správny čas, bude Chloe vysvetlené, že má v skutočnosti dvoch otcov, jedného v nebi a druhého na zemi. Počas toho, keď sa Chloe s touto myšlienkou uzrozumí, zapracujeme na dohode ohľadom spravodlivého opatrovníctva. Genevieve mala šťastie, že sa mi to rozhodla uľahčiť. V opačnom prípade by na seba zniesla peklo.

Zúfalo som dnes večer chcel so sebou Sorayu, ale dávalo mi oveľa väčší zmysel spoznať svoju dcéru po prvý raz jeden na jedného skôr než ju predstavím viacerým ľuďom vo svojom živote.

Chloe práve stratila otca, ktorého kedy poznala. Stále bola veľmi krehká.

Veniec z vetvičiek a bobúľ bol zavesený na červených dverách. Zazvonil som na zvonček, zhlboka som sa nadýchol skôr než sa dvere otvorili.

Genvieve sa usmiala a kývla hlavou. „Poď ďalej, Graham.“

Všetko vo vnútri bolo buď ostro biele, strieborné alebo šedé. Výzdoba bola dosť podobná ako v mojom vlastnom byte, elegantná a moderná. Pripomenulo mi to, ako veľmi sa zmenil môj vkus. V poslednej dobe som dával oveľa viac prednosť farebnosti. Jasným, výrazným farbám.

Vôňa štipľavého korenia napĺňala vzduch, prinútila ma opýtať sa. „Čo to tu vonia?“

„Pamätáš si to domáce Pad Thai, ktoré som zvykla robiť? Vždy bolo tvoje obľúbené. Urobila som ho dnes na večeru.“

Musel som si zahryznúť do jazyka, aby som sa udržal od toho pripomenúť jej, že si nepamätám veľa od tej noci než som ju prichytil ako fajčí Liamovi. Toto ale nebola noc na typické podpichovanie.

„Ďakujem. To bolo pozorné.“

„Len chcem, aby si sa tu cítil pohodlne.“

Jediná vec, kvôli ktorej som sa cítil nepohodlne bola Genevieve snažiaca sa hrať šťastnú ženušku v domácnosti.

„Kde je?“

„Chloe sa hrá vo svojej izbe. Myslela som si, že by bolo lepšie nechať ju vyjsť von samu, aby to bolo prirodzené, skôr než ti ju hneď predstaviť. Nechcem, aby jej bolo niečo podozrivé.“

Podozrivejšie než to, že jej matka je klamárska podvodníčka, ktorá si ponechala informácie o tom kto jej je otec od okamihu ako sa narodila?

„Ako si myslíš, že to bude najlepšie. Poznáš ju lepšie než ja. To nie je na mne, samozrejme.“

„Viem.“ Genevieve si odkašľala a odišla do kuchyne. „Správaj sa ako doma. Môžem ti doniesť niečo na pitie?“

„Voda bude pri večeri v poriadku, nateraz nič.“ Sadol som si do obývačky, ktorá bola v blízkosti kuchyne.

„Si si istý? Mám koňak...merlot...“

Podržal som dlane hore. „Nebudem dnes večer piť.“

„Okay...len mi daj vedieť, ak by si si to rozmyslel.“

„Teba poznám,“ povedal sladký malý hlások.

Otočil som sa a našiel som tam stáť Chloe. Jej husté, dlhé, hnedé vlasy jej zakrývali polovicu tváre. Mala na sebe rozkošné ružové pyžamko a držala macíka.

Ústa sa mi skrútili do úsmevu, keď som vstal zo svojho  miesta. „Tak ty ma poznáš?“

„Našiel si môj hrebienok...na ockovej oslave.“

To je správne. Zdvihol som ten pom pom, ktorý jej vypadol z vlasov na rozlúčke s Liamom.

Kľakol som si dole pred ňu. „Si šikovný koláčik.“

„Ako sa voláš.“

„Graham.“

„Ako Graham Cracker?“ (grahamová krekra)

„Áno. Predpokladám.“

„A ty si šikovná sušienka!“ (smart cracker)

Zasmial som sa. „Si veľmi zábavná, Chloe.“

Vložila sa do toho Genevieve. „Chloe...Graham je ockov a maminkin kamarát. Dnes sa k nám pridá na večeri.“

„Vedel si, že môj ocko zomrel?“

„Áno. Je mi to aj za teba veľmi ľúto. Viem, že ťa veľmi miloval.“

Prešla ku koncu stola a zodvihla zarámovaný obrázok, priniesla mi ho. Na tom snímku hľadel Liam láskyplne, zatiaľ čo okolo nich padalo jesenné lístie. Nebolo pochýb o tom, že ju zbožňoval. Chcel som cítiť horkosť, ale vidieť úsmev na tej fotke to robilo nemožným.

„To je vážne skvelá fotka vás dvoch.“

„Vďaka.“

Bojoval som s tým čo povedať po tom, ale opýtal som sa: „To vždy nosíš pyžamo takto skoro?“

„Niekedy.“

„Vyzerá veľmi pohodlne. Kiežby ho vyrábali aj v mojej veľkosti.“

Nakrčila malý nosík. „To by bolo hlúpe.“

„Áno. Myslím, že by bolo.“

Podala mi svojho medvedíka a povedala: „Pozri! Macko Grahams...ako tie malé koláčiky.“ Potom sa začala chytať za brucho a smiať.

Ja som sa smial, pretože sa smiala ona. „Šikovné.“

„Večera je hotová!“ Zavolala Genevieve z kuchyne. Prestrela na jedálenskom stole. Na bielom, obdĺžnikovom tanieri boli ryžové rezance a zelenina, ktorú urobila. Tanier kuracích nugetiek a zeleninovej zmesi bol umiestnený pred miestom, o ktorom som predpokladal, že je Chloeino.

„Graham, vravel si, že chceš len vodu?“ Opýtala sa Genevieve.

„Správne.“

„Chloe, chceš svoje obvyklé jahodové mlieko?“

Jahodové mlieko?

Ani náhodou.

Otočil som sa ku Chloe. „Jahodové mlieko? Milujem jahodové mlieko.“

„To je moje obľúbené.“

„Aký druh?“

„Quik,“ povedala.

Nikdy som pred Genevieve nepil Nesquik mlieko. Takže netušila čo za bláznivú náhodu to bolo.

„To je dosť divoké. To je takisto môj obľúbený nápoj na celom šírom svete.“ Otočil som sa k Genevieve. „Môžem zmeniť svoju žiadosť rovnako na jahodové mlieko?“

„Samozrejme.“ Zdalo sa, že je Genevieve pobavená.

V prítomnosti svojej dcéry, som si po prvý krát za svoj dospelý život otvore a bez hanby vypýtal mlieko Nesquik. Mal by som vyjsť s pravdou von ohľadom šuplíkov s jahodovým mliekom.

Chloe sa otočila ku svojej matke. „Musíš mu dať bláznivú slamku.“

„Ach, nemyslím, že takú bude chcieť.“

V prospech Chloe som sa pozrel na Genevieve ako keby sa zbláznila, že si myslela, že by som takú nechcel.

„Samozrejme, že chcem.“

Genevieve pokrútila hlavou a potom dala položila predo mňa dlhú, skrútenú ružovú slamku.

Chloe dostala poriadny záchvat pri sledovaní ako z nej pijem.

„Vieš, Chloe. Nikdy som si neuvedomil ako chutí mlieko oveľa lepšie, ak ho piješ cez bláznivú slamku.“

„Ja viem!“ Zhíkla.

Tá radosť v jej očiach bola hmatateľná. Na to by som si mohol zvyknúť. Cítil som sa vďaka tomu tak dobre, že už len samotný pohľad na jej veľký úškrn má nútil robiť detinské veci, len aby som jej mohol vyčariť toľko potrebný úsmev na tvári.

Toto malé dievčatko si práve prešlo traumatickou stratou, ale bolo o ňu dobre postarané a jej mama ju milovala.

Aspoň to som mohol Genevieve uznať. Zdalo sa, že je veľmi dobrou matkou.

Počas celej večere si Chloe užívala sledovať ma uskŕkavať svoje rezance. Robil by som to s prekríženými očami len aby sa smiala znova a znova. Genevieve zostala tichá, ale pozorná, často mala rukami podpretú bradu, zatiaľ čo nás sledovala.

Držala sa o krok späť, aby sme sa ja a Chloe zblížili.

Po večeri prikázala Genevieve Chloe umyť si ruky a zuby. Nebol som si istý ako bude pokračovať zvyšok večera, pokým za mnou znova neprišla Chloe a neopýtala sa: „Budeš tu spať?“

„Nie. Nie, nebudem. Ale chvíľu ešte zostanem. Čo je ďalej na programe?“

„Čože?“

Musel som sa naučiť ako sa prispôsobiť detskému jazyku.

„Ako by si si priala hrať sa po večeri?“

„Prezliekať sa.“

„Prezliekať sa?“

„Áno.“

„A to má ako znamenať čo?“

„Žiadne copy. Šaty.“

Zasmial som sa. „Šaty?“

„Áno.“ Potom odbehla, pravdepodobne si šla niečo vziať.

Pozrel som sa na Genevieve ako keby mi to všetko musela preložiť. „Šaty?“

„Chloe má vo svojej izbe plno princeznovských šiat a iných kostýmov. Rada si ich oblieka na pyžamo a točí sa v nich dookola, pokým nie je unavená. Je to niečo ako nočný rituál.“

Chloe pribehla naspäť ku mne. Teraz mala oblečené nadýchané ružové šaty a na hlave plastovú korunku. Skôr než som mohol čo len mrknúť mi bolo okolo krku umiestnené biele, páperové boa.

„Chloe. Grahamovi sa nemusí páčiť obliekať sa ako dáma.“

„To je v pohode. Mal som v pláne zostať v kontakte so ženskou stránkou. Bolo to na mojom zozname úloh.“

Chloe mi vzala telefón a podala mi ho. „Urob nám fotku!“

Vyfotil som selfie Chloe a mňa a okamžite som ju poslal Sorayi. Nevedel som v akej je dnes večer nálade, zvážil som svoje rozhodnutie poslať jej fotku, ale už bolo aj tak neskoro.

„Budem hneď späť,“ povedala Chloe, keď mi vytrhla boa. Odišla naspäť do svojej izby zanechávajúc tak mňa a Genevieve samých v obývačke. V pätách jej padalo niekoľko zablúdených pierok, ktoré pristáli na koberci.

„Si s ňou naozaj skvelý, Graham.“

„Mám pocit, že je to viac...prirodzené...než som čakal.“

„Samozrejme, že je. Pretože je tvoja.“

Skôr než som mohol pokračovať v našom rozhovore, priletela Chloe znova naspäť.

Tentoraz bola oblečená v niečom čo vyzeralo ako vianočné šaty s bielou kožušinkou. Držala čierny cylinder.

„Ty si Snehová princezná?“

„Som Vianočná princezná.“ Dala mi cylinder na hlavu. „A ty si Scrooge.“ (rozprávková postava z poviedky Charlesa Dickensa, ktorá neznášala Vianoce)

„Myslím si, že existuje viacero ľudí, ktorí by povedali, že si ma práve vystihla, Chloe.“

„Čože?“

„Ale nič.“ Usmial som sa. Musel som si neustále pripomínať, že som hovoril so štyri a pol ročnou.

Tá prezliekacia hra pokračovala ešte hodinu po tom, čo Genevieve povedala Chloe, že je čas ísť do postele.

„Už je pol hodinu po tvojom čase ísť do postele. Povedz Grahamovi dobrú noc.“

Moja dcéra prišla ku mne.

Moja dcéra.

Stále som si na to musel zvykať.

Zastavila sa priamo pred mojou tvárou.

Bože, vyzerala tak veľmi ako moja mama.

Mama by ju strašne milovala.

To mi pripomenulo, že som si potreboval nájsť čas, aby som tieto novinky oznámil babči.

Nemohol som si pomôcť, vzal som Chloe za líca. Nechcel som ju vydesiť, ale čakal som celý večer, kým to urobím a toto bola moja posledná šanca.

„Dobrú noc, srdiečko.“

„Prídeš znova?“

„Na to sa môžeš spoľahnúť, Chloe.“ Z úst mi ešte nikdy nevyšli pravdivejšie slová.

Chystala sa to mať sakra ťažké dokonca sa len pokúsiť sa ma zbaviť.

---

Dnešný večer definitívne dopadol lepšie než som očakával. Bol som späť v limuzíne, ale hrejivý pocit v mojom vnútri rýchlo nahradili starosti, keď som si skontroloval telefón a uvedomil si, že Soraya nezareagovala na tú fotku, ktorú som jej poslal. Prešiel mnou sklesnutý pocit. Nebolo to o tom, ako keby nereagovala na jednu z mojich typických správ.

Bol som idiot.

Totálne zasraný blbec.

Nikdy som jej ten obrázok nemal posielať.

Srdce sa mi rozbúšilo.

Mal by som ju nechať samu alebo zamieriť priamo do Brooklynu?

„Len zaparkuj pred bytom, Louis. Ešte si nie som istý, kam zamierim.“

V okamihu ako auto zastalo pred mojou budovou, zazvonil mi telefón s oznámením, že mi prišla správa.

Prepáč. Dostala som sa k tomu až teraz. Telefón som mala v nabíjačke vo vedľajšej izbe. V tom boa vyzeráš rozkošne. Som rada, že šli veci dobre. Myslím, že to dnes zabalím trošku skôr. Cítim sa trochu pod vplyvom počasia. Porozprávame sa zajtra. xo

Vydal som obrovský úľavný povzdych keď odpovedala, naklonil som hlavu naspäť na sedadlo skôr než som si jej správu prečítal znova. Netušil som či zamieriť do Brooklynu alebo nie. Povedala, že sa necíti dobre. Zodvihol som telefón a vytočil ju, ale padlo to do hlasovej schránky.

To ignorovala môj hovor alebo už išla do postele?

Možno si len vypla zvonenie. Keď telefón pípol, aby som zanechal správu, začal som bľabotať.

„Ahoj, kráska. Mrzí ma, že sa necítiš dobre. Len som chcel počuť tvoj hlas skôr než to na noc zabalím. Zrejme si už v posteli. Dnes večer to šlo dobre. Chcem, aby si sa s ňou stretla, keď budeš pripravená. Ale, Soraya, potrebuješ niečo vedieť. Nemyslím si, že by som bol na to pripravený, ak ty nebudeš. Ten muž, ktorým som bol pred pár rokmi nie je tým mužom, ktorým som teraz. Bol som úbohým človekom. Liam bol pre ňu potom lepším otcom. Som o tom presvedčený. Ale kvôli tebe budem tým druhom otca, ktorého si zaslúži. Pretože si ma toho toľko naučila o tom, čo je v živote dôležité.“

Zastavil som sa.

Kurva.

Povedz jej, že ju miluješ. Proste jej to povedz.

„Soraya, ja----„

PÍP.

Tá prekliata vec ma odstrihla.