S-US - 19. kapitola

Překlad: Yogi_22

Soraya

Graham mal dnes dostať výsledky testov. Aj keď ma vyslovene nepožiadal, aby som tam bola, chcela som ho prekvapiť. Povedal, že výsledky budú niekedy pred poludním, takže som si vzala na celé ráno v práci voľno. V ďalšom návale solidarity nastal čas zbaviť sa červenej. Odfarbila som si končeky na modro, čo bolo pre Grahama znamením, že veci v mojom živote šli dobre. Či už som tomu naozaj verila alebo  nie, vedela som, že toto gesto ho ohľadom nás upokojí. Zastavila som sa u Anila, vybrala som dve maslové bagety a dva džúsy cestou do Morgan Financial Holdings.

Zamierila som priamo cez presklené dvere, už som sa viac neobťažovala ohlásiť sa u recepčnej. Namiesto toho som len okolo nej prešla a ponáhľala sa do kancelárie svojho priateľa ako keby mi to tu patrilo.

Počula som ako za mnou pobehuje. „Slečna Venedetta?“

Otočila som sa. „Je to v poriadku. Myslela som si, že Graham a ja sme vám vysvetlili naše prepojenie. Nepotrebujete ma ohlasovať.“

„Nie preto som vás zastavila,“ povedala recepčná.

„Okay. A prečo potom?“

„No...my...niektorí zamestnanci sme vám len proste chceli poďakovať?“

„Poďakovať mi?“ Nakrčila som čelo. „Za čo?“

„Od tej doby čo sa s vami začal vídať je iný. Milší. Je ľahšie s ním vychádzať. Neviem či máte zázračnú vagínu alebo čo...ale čokoľvek už to je, pokračujte v tom. Oveľa viac nám uľahčujete život.“

Niektorí z ľudí, ktorí sedeli v okolitých kójach nás začuli. Jeden začal tlieskať a potom ho pár ďalších nasledovalo. Stála som tam so svojim mastným papierovým sáčkom a títo ľudia mi tlieskali.

Mala by som sa ukloniť?

Graham musel začuť ten rozruch, pretože sa dvere na jeho kancelárii otvorili.

„Čo do pekla---„ Zamračenie na tvári mu zmäklo, keď ma zbadal. „Soraya.“

Usmial sa. „Niečo mi uniklo? Prečo tlieskajú?“

Pozrela som sa späť na zamestnancov a žmurkla. „Práve som im povedala vtip.“

„Chápem. No, prečo potom nepresunieš svoju one-woman show do mojej kancelárie?“

Dvere sa za nami zabuchli a Graham ma proti sebe prišpendlil, vysádzal mi na pery bozky a potom povedal: „Každý kvôli tebe šalie...presne ako ja. Toto bolo sakramentsky príjemné prekvapenie.“

„Nechcela som, aby si si týmto prešiel sám.“

Položil mi čelo na moje. „Vieš...naozaj som ťa tu chcel. Ale zároveň som si nebol istý, či by ti to nebolo nepríjemné. Nechcel som na teba tlačiť, ale som rád, že si prišla.“

„No, mám pocit, že sa potrebujem cvičiť vo vysporiadavaní sa s nepohodlnosťou.“

Vzal ma za líca. „Povedzme, že to bude trvať ešte jeden deň. Môžeš to pre mňa urobiť?“

Prikývla som mu pod rukami. „Pokúsim sa.“

Sadli sme si spoločne, aby sme nasledujúcu polhodinu dojedli naše bagety. Graham mal nohy vyložené na stole a vyzeral viac uvoľnenejšie, než som čakala. Cez okná na jeho kancelárii svietilo slnko, odrážalo sa mu v očiach, ktoré žiarili, keď ma sledoval jesť. Zdalo sa, že niečo veľmi dlho zvažuje.

„Zdáš sa v poriadku. Nebojíš sa dostať tú správu?“

„Vieš čo? Úprimne mi bolo zle od žalúdka, kým si sem neprišla. Rozdiel v tom robí to vedomie, že si tu bez ohľadu na pravdu.“

„Som rada, že som ti mohla urobiť lepšie.“

„Ty robíš lepším všetko, bejby. Všetko.“

Natiahol sa cez stôl a vzal ma za ruku, jemne mi umiestnil na hánky bozk. Náš okamih narušil zvuk intercomu.

„Pán Morgan? Je tu pani Moreauová. Nemala dohodnutú schôdzku, ale trvá na tom, aby som vám dala vedieť, že pôjde dnu tak ako tak. Hovorí, že budete vedieť čoho sa to týka.“

Žalúdok som mala nepokojný, keď odo mňa odtiahol ruku. „Genevieve je tu?“

Zatvoril oči a pošúchal si vo frustrácii spánky. „Kurva. Povedal som jej, že nechcem, aby sem prišla kvôli výsledkom. Mal som vedieť, že nebude počúvať.“

„No, nemôžeš ju len tak vykopnúť.“

„Jasné, že môžem.“

„Ver mi, bola by som rada, keby si ju vykopol hneď teraz na chodník, ale ako to zjednoduší veci, ak zistíš, že je Chloe tvoja? Budeš sa s ňou musieť vysporiadať či už sa ti to páči alebo nie. Čím skôr sa to naučíš, tým lepšie.“

V hlbokom zamyslení si pre seba na chvíľu prikývol. „Máš pravdu.“ Stlačil tlačidlo, povedal: „Pošlite ju dnu.“

Naše pohodové raňajky boli tie tam.

Odhodila som obaly od jedla, aby som sa odvrátila od nervozity, ktorá sa mnou zakrádala.

Dvere sa otvorili a Genevieve vošla do kancelárie, ticho za sebou zatvorila dvere. Bola konzervatívne oblečená, mala na sebe sivú puzdrovú sukňu a blúzku bez rukávov krémovej farby, ktoré ukazovali jej opálené ramená. Jej vôňa bola povedomá – Chanel číslo 5. Došlo mi, že mala postavu ako televízna hlásateľka Kelly Ripaová – drobnú a štíhlu. Vlastne mi ju tak trochu aj pripomínala.

Graham sa na ňu ani nepozrel. Zostal ticho, hral sa s hodinkami, nervózny zlozvyk, o ktorom som si až doteraz myslela, že s ním takmer nadobro skoncoval.

Genevieve sa najprv očami stretla so mnou. „Soreena, neuvedomila som si, že tu budeš.“

„Je to Soraya. A, áno, som tu, aby som podporila Grahama, keď prídu výsledky.“

Sadla si. „Takže...ty všetko vieš.“

„Áno. On a ja pred sebou nemáme nijaké tajnosti.“

„No, je od teba milé byť tu pre neho.“

Graham konečne prehovoril. „Myslel som si, že sme prebrali fakt, že som dal prednosť tomu, aby si sem dnes nechodila.“

„Potrebujem tu byť, Graham. Som si istá, že si Syreetu informoval o tom aká strašná som osoba, ale takisto som tu, aby som ťa dnes podporila.“

Grahamov tón bol prísny. „Je to Soraya. Nie Soreena. Nie Syreeta. So-RAH-ya. Čo je na tom také zložité?“

„Soraya...Soraya...prepáč...som len sama trochu nervózna, okay? Neprišla som sem robiť problémy. Len sa rovnako snažím byť oporou. Uvedomujem si, že celá táto situácia je moja vina. Nepopieram to, ale minulosť zmeniť nemôžem. Len sa snažím dať veci do poriadku. Ak mám celý zvyšok stráviť doháňaním toho, urobím to.“ Vyzerala ako keby sa chystala rozplakať. Buď bola naozaj rozrušená, alebo si zaslúžila Oscara.

Graham zostal nedotknutý jej mini zrútením. Po niekoľkých minútach trápneho ticha, keď sa Graham pohrával s hodinkami ťukajúc do nich koncom pera medzi dvoma prstami, ho odhodil na druhú stranu miestnosti a zahundral. „Čo im to do pekla trvá tak dlho?“

Genevieve sa mu snažila čo najlepšie zdvihnúť náladu a pozrela sa dole na moje nohy. „Páčia sa mi tvoje topánky. Čo je to za značku?“

„Michael Kors. Nie sú od Louboutina alebo niečo podobné, ale páčia sa mi. Sú pohodlné na prechádzky.“

Usmiala sa. „Tiež sa mi páčia.“

Graham prevrátil oči a vstal. Začal prechádzať hore a dole, zdalo sa, že stráca svoju v pohode náladu, takže som sa ho pokúsila upokojiť. „Povedali pred poludním, však? Ešte stále je trocha času.“

Vytiahol z vrecka telefón. „Zavolám do laborky.“ Dal to na reproduktor.

Odpovedala žena. „Culverovo laboratórium.“

„Tu Graham Morgan. Mal som dnes zavolať pred poludním ohľadom tých výsledkov testov otcovstva vo vašom laboratóriu, ktoré boli vykonané tento týždeň. Prešli tri minúty po konečnom termíne. Rád by som mal svoje výsledky, prosím. Arnold Schwartz uviedol, že osobne dohliadne na to, aby boli výsledky dnes ráno. Mám zvláštne referenčné číslo, ako ho potrebujete.“

„Áno, pane. To by pomohlo.“

Zatiaľ čo Graham podával túto informáciu, vyslala som tichú modlitbu, aby sa stal nejaký zázrak, aby sa ukázalo, že nie je otcom. Netušila som, či to zo mňa robí zlého človeka alebo čo. Kým neprišli výsledky, ešte stále bola nádej. Čo keby existoval tretí muž, o ktorom sme nevedeli...taký, ktorý bol tmavý ako Graham, možno sa mu podobal?

Všetko bolo možné, nie?

V pozadí bolo počuť klepot klávesnice, keď žena hľadala informácie. „Podržím vás na linke, pán Morgan. Zdá sa, že výsledky prišli, ale naznačujú, že by vám mal niekto zavolať, aby vám ich prečítal. Zrejme sú založené na tichomorskom čase. Ale je to v systéme, takže test bol dokončený. Len potrebujem zistiť, či máme k dispozícii oprávnených pracovníkov, aby vám tieto výsledky mohli poskytnúť.“

Zašepkal si popod nos. „Ježiši Kriste.“

Títo ľudia na západnom pobreží nemali ani poňatia koľko je v stávke. Ak by mali, určite by si do pekla pohli.

Genevieve vydýchla a pozrela sa na mňa. „Toto je poriadne nervy drásajúce.“

Neviem prečo sa snažila so mnou hovoriť. V každom prípade som bola príliš rozhodená, aby som zareagovala. Otočila som svoju pozornosť smerom ku Grahamovi. To skoršie uvoľnené vystupovanie bolo len vzdialenou spomienkou. Vyzeral tak vystrašene. Myslím si, že časť z neho chcela, aby bola Chloe jeho a druhá jeho časť bola vydesená z opačného scenára, toho, v ktorom si predstavoval, že jedno malé dievčatko bude ponechané bez otca.

Mám pocit, že sa mi krútia vnútornosti a napadlo ma, či sa toto deje, keď niekoho skutočne milujete, že by ste mohli doslova fyzicky cítiť strach danej osoby. Jeho strach bola aj môj. Jeho bolesť bola aj mojou. Jeho život sa teraz prepojil s mojim vlastným. Nepovedala som mu, že ho milujem, ale ako som tam tak sedela a cítila, že celá moja budúcnosť závisí na niekoľkých ďalších minútach, došla som k záveru, že to musela byť skutočná vec.

Milovala som Grahama J. Morgana.

Pán Veľkého Kreténa.

Namysleného Oblečka.

Celibátnika z Manhattanu.

Päťdesiat odtieňov Morgana.

Milovala som ich všetkých.

Milovala som, že oceňoval všetky moje výstrednosti.

Milovala som, že ma ochraňoval.

Milovala som, že som sa vďaka nemu po prvý raz vo svojom živote cítila tou najdôležitejšou osobou pre niekoho – pre neho.

Problém bol v tom, že v závislosti na týchto výsledkoch už viac nebudem tou najdôležitejšou vecou. Jeho dcéra by mohla a mala byť vždy na prvom mieste. Aspoň tak by to malo byť.

To bolo to, čo Frank Venedetta nikdy nepochopil.

Cez reproduktor sa ozval hlas nejakého muža. „Pán Morgan? Ďakujem, že ste zostali na linke. Tu je Brad. Som jedným z laboratórnych manažérov. Ospravedlňujem sa za meškanie. Mám vaše výsledky.“

Graham sťažka preglgol. „V poriadku...“

„Je tu 99,9 percentná zhoda pravdepodobnosti. Výsledky preukázateľne dokazujú otcovstvo.“

Dal si dlaň na ústa a vydal pomalý, dlhý výdych do ruky.

Muž pokračoval: „Ešte dnes vám pošleme kópie výsledkov FedExom. Mali by ste ich dostať zajtra. Ešte raz sa ospravedlňujem za meškanie.“

Genevieve si zakryla tvár a začala plakať.

„Ďakujem vám,“ povedal Graham jednoducho. Zavesil a pozrel sa mi priamo do očí. Snažila som sa držať pokope, proste som len kývala hlavou znova a znova v snahe presvedčiť ho aj samu seba, že veci budú v poriadku.

„Je to v poriadku,“ naznačila som ústami.

Ale hlboko v sebe som bola od toho presvedčenia ďaleko.

Vedela som, že ho milujem. To bolo ale tak všetko čo som vedela.

Len som dúfala, že to bude stačiť.