S-US - 13. kapitola

Překlad: Yogi_22

Soraya

Ten úzkostný pocit po tom včerajšom telefonáte s Grahamom som si preniesla aj do spánku. Prehadzovala a otáčala som sa celú noc neschopná nájsť si správnu polohu. Ráno som bola totálne odrovnaná. Graham povedal, že šiel včera večer do kancelárie, aby dorobil nejaký obchod – plánoval prevziať Liamovu spoločnosť prostredníctvom šikovných obchodných praktík, ale nemal v úmysle využiť smrť toho muža, aby dostal to čo chcel. Hoci ostatných by to nezastavilo. Ako povedal, supy sa budú sťahovať hneď ráno, keď tie novinky vypuknú. Graham chcel nejako odstaviť ostatných, aby využili príležitosť a plánoval odložiť aj svoje vlastné prevzatie. Bola som sklamaná, že nebol v našom obvyklom vlaku, aj keď som v skutočnosti neočakávala, že tam bude.

Soraya: Ako sa dnes ráno máš?

Graham. Som unavený. Stále som v kancelárii.

Soraya: Chceš tým povedať, že si zostal celú noc?

Graham: Zostal.

Soraya: To ma mrzí. Musí to byť pre teba ťažké. Je niečo čo môžem urobiť?

Graham: Len to so mnou vydrž, prosím. Niekoľko dní budem doslova zaplavený.

Pokiaľ by som nemala jasno v tom ako bol tou správou Graham zasiahnutý, jeho odpoveď mi dala najavo, že nie je sám sebou. Keď som sa ho opýtala čo môžem urobiť, nenavrhol mi, aby som sa zakrádala pod jeho stolom alebo roztiahla nohy.

Soraya: Samozrejme.

Po príchode na svoju zastávku som vystúpila z vlaku a začala svoju obvyklú rannú rutinu zastavením sa pri Anilovom stánku s kávou. Po tom čo som si objednala ma to napadlo.

„Môžeš urobiť dve kávy a aj dve maslové bagety a dve pomarančové šťavy?“

Nebola to nijaká lahôdka, ale cítila som sa kvôli tomu lepšie, že som pre neho niečo urobila. Ten muž ma sledoval a poslal mi indické jedlo, pretože si myslel, že ho mám rada, pečivo a káva bolo to najmenej čo som mohla urobiť.

Zamierila som späť na stanicu, zavolala som Ide a nechala jej správu, že budem meškať a potom som naskočila na vlak. O dvadsať minút neskôr som dorazila do Morgan Financial Holdings. Vystúpila som z výťahu  na dvadsiatom poschodí, zlatý nápis nad dverami ma odrazu znerzvóznil. Začala som si zvykať na motýle, keď som bola v Grahamovej blízkosti, ale byť na jeho trávniku – v aréne, kde som vedela, že vládne železnou päsťou – kvôli tomu som bola vystrašená. A to som neznášala.

Narovnala som ramená a vošla na recepciu. Bola tam tá istá mladá červenovláska ako v ten deň, keď som doniesla jeho telefón.

„Môžem vám pomôcť?“

„Áno, rada by som videla Grahama.“

Prezrela si ma odzhora dole. „Grahama? Myslíte pán Morgana?“

„Áno. Grahama J. Morgana.“

„Máte dohodnutú schôdzku?“

Tieto sračky už znova nie.

„Nie, ale bude ma chcieť vidieť. Ak mu môžete dať len vedieť, že je tu Soraya.“

„Pán Morgan nechce byť vyrušovaný.“

„Pozrite. Viem, že máte svoju prácu. A súdia podľa vašich interakcií ste v nej zrejme dobrá. Zdá sa, že odvádzate skvelú robotu v odfajčovaní ľudí, ale v tomto mi verte, nedostanete sa do problémov, ak ho vyrušíte tým, že mu dáte vedieť, že som tu.“

„Mrzí ma to...bol veľmi konkrétny...“

Oh, pre Kristove rany.

„Preťahujem ho, jo? Proste povedzte Grahamovi, že som tu, alebo prejdem tak ako tak okolo.“

Žena dvakrát zamrkala. „Prepáčte?“

Naklonila som sa. „Preťahujem ho. Viete, vložíte...“

„Soraya?“ Grahamov hlas ma zastavil od pokračovania lekcie anatómie. Prechádzal po chodbe priamo ku mne, robil dlhé kroky. Otočila som sa a počkala, skôr než mu vykročím v ústrety.

Sakra. Zasa mal tie okuliare.

„Aké milé prekvapenie.“

„Tvojej recepčnej sa nezdalo.“

Graham nadvihol obočie, pery sa mu stiahli v pobavení, potom sa otočil ku svojej zamestnankyni s obchodnou maskou na tvári. „Slečna Venedetta nepotrebuje dohodnutú schôdzku.“ Pozrel sa na mňa a potom späť na recepčnú. „Nikdy.“

Vzal ma za lakeť a nasmeroval ma po chodbe, ktorou práve prišiel. Žena sediaca za stolom pred jeho kanceláriou sa postavila, keď sme sa blížili. „Zrušte môj hovor na deviatu ráno, Rebecca.“

„Je to Eliza.“

„Ako poviete.“

Zavrel za nami dvere a skôr než boli zabuchnuté, bola som na ňom, a Graham do mňa ponoril svoje ústa. Hnedý sáčok s pečivom, ktorý som niesla spadol na zem, moje prsty sa mu potrebovali zapliesť do vlasov. Bozkával ma dlho a tvrdo, jeho jazyk robil s mojim ten agresívny tanec, zatiaľ čo ma jeho tvrdé telo prirazilo na dvere. Jeho zúfalá potreba ma okamžite naštartovala. Natiahol ruku a zodvihol mi jednu nohu, zatlačil sa hlbšie do toho správneho miesta.

Oh, Bože.

„Graham.“

Zastonal.

„Graham.“

Ruka, ktorou som zvierala kávu sa mi začala triasť.

„Pustím tie kávy.“

„Tak ich pusti.“ Zamumlal mi proti perám a potom sa jeho jazyk znova pustil do pátrania.

„Graham,“ zasmiala som sa do našich spojených pier.

Zasyčal frustrovaným dychom. „Potrebujem ťa.“

„Môžeš mi aspoň dovoliť odložiť kávu a možno sa porozhliadnuť po tvojej kancelárii než ma dokaličíš?“

Oprel si čelo o moje. „To sa ma pýtaš alebo mi to hovoríš?“

„Vzhľadom na to, že odpoveď bude nie v prípade otázky, tak ti to hovorím.“

Zastonal, ale ustúpil.

„Mimochodom, milujem tie okuliare. Nie som si istá, či som ti to povedala vtedy večer, keď si ich mal u Tiga.“

„Vyhodím svoje šošovky.“

Prešla som k jeho stolu, po prvýkrát som si poobzerala jeho kanceláriu, keď som položila dole kávu. Okná od stropu až po zem ponúkali na oboch stranách jeho rohovej kancelárie výhľad na panorámu Manhatannu. V uhle, ktorý bol naproti jednej sklenenej steny bol veľký mahagónový stôl. Nie jeden, ale hneď dva elegantné počítače boli umiestnené vedľa seba na jeho stole. Na vrchu stola boli porozhadzované rôzne spisy a hromada dokumentov bola otvorená uprostred prezerania.

„Tvoja kancelária je nádherná. Ale vyzerá to, že si zaneprázdnený. Nezostanem dlho. Len som ti prišla doniesť pečivo a kávu.“

„Ďakujem. To si nemusela robiť.“

„Chcela som.“ Po prvý krát som sa na neho poriadne pozrela. Stále bol nádherný, ale vyzeral unavene a vystresovane. „Vyzeráš vyčerpane.“

„Prežijem to.“ Pokynul k sedačke. „Poď. Posaď sa. Daj si so mnou raňajky. Vlastne som od včerajšieho večera nejedol.“

Na druhej strane kancelárie bol dlhý kožený gauč s dvoma kreslami naproti sklenenému konferenčnému stolíku, ktorý oddeľoval sedenie.

Graham sa posadil a ja som priniesla pečivo a rozbalila ho.

„Vzala som to čo mám rada ja nakoľko som si nebola istá čo by sa páčilo tebe.“

„Zjem čokoľvek, čím ma nakŕmiš.“

„V tom prípade...“

Po tvári mu prešiel hriešny úškrn. „Nemysli si, že ťa nebudem držať na tomto gauči a hodovať na tebe, pokým celý môj tím nebude vedieť, že nie si zbožné dievča.“

Strčila som si pečivo do úst, aby som sa zastavila od toho, aby som ho k tomu vyzvala. V okamihu ako som dožula a prehltla sa mi podarilo dostať trochu libido pod kontrolu. „Takže...bol si schopný odvrátiť útok tých zlých chlapov?“

„Ja som jeden z tých zlých chlapov, Soraya.“

„Vieš ako to myslím. Či si zabránil tým ľuďom, aby využili šancu.“

„Áno. Aj nie. Je to komplikované. V našom podnikaní existuje mnoho vrstiev vlastníctva. Teraz sa cez tieto vrstvy prepracúvavam. Ale zdá sa, že Liam zaviedol jedovatú pilulku, ktorá by odradila prevzatie nežiaducej party. Ten jed umožňuje súčasným akcionárom nákup ďalších akcií za zvýhodnené ceny, čo oslabuje hodnotu akcií a pre potenciálnych záujemcov o prevzatie sú tak menej atraktívne.“

„Takže, mal únikový plán.“

„Presne. A fungovalo by to dobre, keby boli tieto práva udelené dôveryhodnej spoločnosti.“

„Beriem to tak, že dôveryhodná nebola.“

Graham pokrútil hlavou. „Nie.“

„Znie to komplikovane a chaoticky.“

„To je.“

„Ako sa vysporiadaš s tými vecami mimo obchodu?“

„Vecami mimo obchodu?“

„Stratil si priateľa.“

„Bývalého priateľa.“

Prikývla som. „Bývalého priateľa. Ale musel to byť niekto, na kom ti v istú dobu svojho života záležalo, pretože ste spolu začali podnikať.“

„V tomto bode máš pravdu, ale ako vieš, veci sa zmenili.“

„Videla som dnes ráno v novinách, že to bol infarkt.“

„Stalo sa to v aute. Zišiel z cesty a narazil do stromu. Keď tam dorazila polícia, bol už mŕtvy. Našťastie s ním nikto iný v aute nebol. Genevieve povedala, že zvykol mávať v aute ich dcéru, ale necítila sa dobre a tak zostala doma. Inak...“

Videl ten výraz na mojej tvári.

„Hovoril som s ňou dnes ráno. Zavolala mi kvôli rade ohľadom nejakých obchodných problémov, ale už som na tom pracoval.“

„Neuvedomila som si, že ste priatelia.“

„Nie sme. Bol to obchodný hovor. Vedela, že by som jej pomohol a bol by to prínos pre nás oboch zastaviť ostatných od devalvácie spoločnosti.“

Prikývla som. Dávalo to zmysel. A bolo smiešne, že som žiarlila na ženu, ktorá len včera stratila manžela. „Ako sa má tvoja babička?“

„Povedala Cambrii, aby mi dala vedieť, že ma vyškrtne zo svojej závete, ak ju nedostanem preč z nemocnice.“

„Oh, nie.“

„Vlastne je to dobre. Znamená to, že sa znova cíti sama sebou. Keď súhlasí a spolupracuje, tak ma to desí.“

Vzťah aký mal so svojou starou mamou sa rýchlo stával mojou obľúbenou vecou na ňom. Môže to veľa napovedať o mužovi sledujúc ako zaobchádza so ženským pokolením v rodine.

„Ešte stále je v nemocnici Westchester Hospital?“

„Presunul som ju do nemocnice so špeciálnou chirurgiou.

„To je na 70.tej, nie?“

„Je.“

„Je to len pár blokov od mojej kancelárie. Môžem sa tam zastaviť na obed a navštíviť ju? Ty si tu očividne zaneprázdnený.“

Graham pátral v mojej tvári. „To by bolo skvelé. Ďakujem ti.“

„Žiaden problém.“

„Zostaneš so mnou dnes v noci?“

„V tvojom byte?“

„Áno. Môj šofér ťa vyzdvihne po práci a vezme ťa do Brooklynu, aby si si vzala nejaké veci a potom ťa vezme do môjho bytu. Stretnem sa tam s tebou, keď budem hotový tu. Ak sa dovtedy nevrátim, vrátnik ťa pustí dnu.“

„Okay.“

Ešte chvíľu sme sa rozprávali zatiaľ čo sme jedli. Po tom čo sme dojedli pečivo, zozbierala som odpadky.

„Potrebujem ísť do kancelárie alebo sem príde Ida so zoznamom vecí, ktoré potrebuje, aby boli hotové. Ktoré v skutočnosti nepotrebuje, ale bude ma držať v kancelárii až do deviatej večer.“

Graham ma pobozkal na rozlúčku a skôr než sa to vymklo spod kontroly to tentoraz zarazil.

„Znamená to, že ty pôjdeš vlakom, zatiaľ čo ja budem mať tvojho šoféra?“

„Áno.“

„Obyčajný občan.“

„Netreba zabudnúť ako sme sa stretli. Teraz už chodím vlakom každý deň.“

„Teraz? Nikdy predtým si nechodil?“

Po tvári sa mu roztiahne úsmev. „Prvýkrát som sa po rokoch viezol vlakom v deň, keď som stratil telefón. Môj šofér mal v ten týždeň dovolenku.“

„Ale odvtedy si ním potom šiel tiež?“

„Teraz mám na to dôvod.“

Tá predtucha, ktorú som cítila od nášho telefonátu včera večer sa konečne trochu potlačila do úzadia po odchode z Grahamovej kancelárie. Nechcela som nič viac než mať dôveru v to čo medzi nami vyrastalo, ale časť mňa sa stále bála. On bol tak istý a nebojácny, a ja som sa snažila upokojiť samu seba. Nenávidela som tú  svoju slabú a ustráchaná časť. Bolo načase, aby som prišla na to, ako sa toho zbaviť

---

„Pani Morganová?“ Trhnutím som otvorila dvere a strčila hlavu do jej izby. Sedela na posteli a pozerala televíziu.

„Poď ďalej, poď ďalej, drahá. A volaj ma Lil.“

Napísala som Grahamovi správu, aby som zistila čo rada je a priniesla som jej z McDonaldu rybí filet, na čo mi Graham povedal, že to bola blbosť, ale bolo to jej obľúbené nezdravé jedlo.

„Myslela som si, že by vám dnes bodla vhod nejaká spoločnosť. Graham trčí od včera v kancelárii. A ja pracujem neďaleko.“

„Je to rybí sendvič čo cítim?“

Usmiala som sa. „Isteže je.“

„Graham si  myslí, že to nie je dobré jedlo, pretože nie je z nejakej nóbl reštaurácie, ktorá si účtuje za jedlo veľké ako štvrtina tohto šesťdesiat dolárov. Milujem toho chlapca, ale niekedy môže byť vyložene snob s tou svojou hlavou uviaznutou (stuck up) vo vlastnom zadku.“

Zasmiala som sa pri pomyslení na Namyslený Obleček (Stuck-Up Suit). „Občas má aj svoju snobskú stránku.“

V rohu bol servírovací stolík na kolieskach, takže som ho pritiahla bližšie a položila naň obed, potom som sa uvelebila.

„Pozeráte mydlovú operu (telenovelu)?“

„Days of Our Lives. Moja dcéra ma naučila byť na tom závislá.“

„Aj zo svojho syna urobila závisláka.“ Zasmiala som sa.

„Vieš o tom?“

„Viem. Niečo to o ňom vypovedá.“

„Nestalo sa to naraz. Ver či nie, tento muž býval veľmi citlivý. Tak ako tak bol s Celiou. Chlapec svoju matku zbožňoval. Bral to veľmi zle, keď zomrela. Zrejme to je aj dôvod prečo je taký aký je. Nepripúta sa k mnohým ženám, ak vieš čo tým myslím. Tie, ku ktorým sa pripútal sa okolo neho nezdržali dlho. Samozrejme to nebola Celiina vina.“

Vedela som, že odkazuje na Genevieve. Prvá žena, ktorej sa otvoril po matkinej smrti, ktorá ho nechala na zemi. Nikdy som tú ženu nestretla, napriek tomu ňou už pohŕdam.

„Ako sa cítite? Graham povedal, že máte v piatok operáciu.“

„Cítim sa dobre. Pokračujú v tom, že sa mi snažia dávať lieky proti bolesti, ale ja ich nepotrebujem a som kvôli nim ospalá. Myslím, že sú proste len radi, keď starí ľudia celý čas spia, takže sa na nič nepýtame.“

Porozhliadla som sa po izbe. Bola to tá najkrajšia nemocničná izba v akej som kedy bola. Bol tam priestor pre ďalšieho pol tucta pacientov, ale v izbe bolo len jedno lôžko. V rohu boli krásne naaranžované kvety. Lil videla ako si ich obzerám.

„Sú od Grahama. Každý týždeň v utorok mi posiela čerstvo naaranžované kvety, presne ako hodinky. Kedysi som mala obrovskú záhradu, ale bolo to na mňa príliš, aby som sa o ňu starala.“

„Keď chce, vie byť veľmi pozorný.“

„Tento muž má dve stránky. Bezohľadnú a pozornú. Nie som si istá, či dostal aj nejaké gény medzi tým.“

„Som si istá, že ho musíte vedieť uzemniť.“

„Niekto ho musí vidieť takého aký je a povedať mu svoje.“

Zasmiala som sa. „Myslím si, že áno.“

„Aj keď mi niečo hovorí, že ty robíš to isté. Môžem povedať...že si pre neho dobrá.“

„Myslíte? Sme v mnohých smeroch akési protiklady.“

„Na tom nezáleží. Počíta sa to, čo je vo vnútri vás oboch.“

„Ďakujem, pani M...Lil.“

Zostala som dlhšie ako bola moja obedná pauza, užívala som si Lilino rozprávanie a postavách z mydlovej opery. Dej bol pritiahnutý za vlasy, nemohla som prestať myslieť na to ako ho sleduje Graham – bol taký vážny a pragmatický. Keď som sa zberala na odchod, Lil ma vzala za ruku.

„Je to dobrý muž. Lojálny a miluje svoju rodinu. Veľmi ochranársky voči svojmu srdcu. Ale akonáhle ho daruje, už si ho nevezme naspäť.“

„Ďakujem vám.“

„Môžeš napraviť ten zvyšok. Vypáčiť tú palicu z jeho zadku a udrieť ho s ňou párkrát po hlave. Je šikovný. Docvakne mu to naozaj rýchlo.“

„Tak to urobiť môžem.“

---

Keď som prišla do jeho bytu, Graham nebol doma. Blackie sa so mnou zvítal pri dverách, pretiahol sa hore a dole ako trošku bláznivý psík.

„Ahoj, kamoško,“ zodvihla som ho a on pokračoval v lízaní môjho krku. Stále som sa nemohla dostať cez skutočnosť, že Pán Veľký Kretén mal huňatého bieleho psa. „Vyzerá to, že sme tu na malú chvíľu len ja a ty.“

Porozhliadla som sa po veľkom otvorenom priestore. Okrem Blackieho funenia tu bolo desivé ticho. Posledné dva razy čo som tu bola sa obhliadka do značnej miery obmedzila len na vnútrajšok Grahamových nohavíc, takže som si dala načas, aby som tu trocha posnorila.

Byt bol ohromujúci. Bezpochyby bol profesionálne zariadený – cool odtiene šedej a elegantnej striebornej dodávali miestu staromládenecký nádych. Mohlo to byť vyfotené v GQ, spolu s majiteľom stojacim uprostred otvoreného priestoru, s rukami prekríženými na hrudi. Ale tak aké to bolo krásne niečo tomu chýbalo. Chýbala tomu osobnosť. Nebol tu ani náznak toho, kto tu žije.

Zvedavá som zablúdila do obývačky. Na stene bola zavesená obrovská televízia s plochou obrazovkou. Pod ňou bola elegantná čierna strinka. Chvíľu mi trvalo prísť na to ako ju bez rukoväte otvoriť.

Vo vnútri bola zbierka DVD.

Caddyshack, Happy Gilmore, Anchorman.

Hmmm.

Pokračovala som v prechádzaní, presunula som sa k ďalšej polici.

Glory, Gettysburg, Gangs of New York.

Hmmm.

Daj sa do poriadku, Morgan.

Odvážila som sa do kuchyne. Chladnička bola obrovským bufetom vysúvacích šuplíkov.

A...tri z nich boli naplnené jahodovým mliekom Nesquik.

Huh.

V spálni som sa pozrela na nočný stolík. Mimo jeho zvierky DVD a obsahu jeho chladničky bola jediná vec, ktorá naozaj prekračovala hranice, prekutranie jeho nočného stolíka. Poobzerala som sa, či tu nie je na skontrolovanie niečo iné. Bolo to dosť o ničom – žiadne fotky, žiadne pokrčené kúsky papiera na bielizníku z vyprázdnených vreciek z predošlého dňa. Moje oči sa znova zúžili na nočný stolík.

„Nie,“ povedala som si pre seba nahlas.

Zodvihla som si Blackieho až ku hlave a rozprávali sme sa. „Bolo by to odo mňa zlé, ak by som sa prehrabala v Grahamovej zásuvke, však, malý kamoško?“

Vyplazil jazyk a olízal mi nos.

„Beriem to ako áno.“

Vo vnútri šatníka to už viac vyzeralo ako Graham J. Morgan. Jednu stranu lemovali obleky, zväčša tmavé. Na druhej strane bolo až obscénne množstvo košieľ. Všetko bolo čisté a organizované.

Nudné.

Vrátila som sa späť do spálne, oči mi okamžite padli naspäť na nočný stolík. Tá prekliata vec ma možno prenasleduje. „Možno len jedno nahliadnutie.“ Pohladkala som Blackieho, ktorý bol stále v mojom náručí. Zapriadol na mňa.

Psy pradú?

Pradenie by bolo ľudským ekvivalentom pre áno, však?

Len jedno nahliadnutie...ničím ani len nepohnem.

Prešla som k zásuvke, otvorila ju ukazováčkom.

Vo vnútri bola čierna zamatová taška, priesvitná fľaštička niečoho, čo by mohol byť lubrikant – hoci etiketa bola obrátená nadol a neotvorená krabička kondómov.

Okay...takže možno budem potrebovať pohnúť jednou alebo dvoma vecami.

„Myslíš, že v tej taške je niečo dobré, kamoško?“ Znova som hovorila s Blackiem.

Ale nebol to Blackie kto odpovedal.

„Viem, že v tej taške je niečo dobré.“ Grahamov hlboký hlas ma vydesil na smrť. Naskočila som, ruky mi vyleteli nahor, čím som poslala Blackieho do vzduchu. Našťastie dopadol na pravú stranu postele priamo na nohy.

„Vydesil si ma na smrť.“ Ruku som si zovrela na hrudníku.

Graham stál vo dverách nedbalo opretý na jednej strane. „Bola si tak zabraná do toho svojho snorenia, že si ma ani nepočula prísť.“

„Nesnorila som.“

Graham nadvihol obočie.

„Nesnorila.“

„Takže som musel dnes ráno nechať tú zásuvku doširoka otvorenú?“

Založila som si ruky na prsiach. „Asi áno.“

Zasmial sa a prišiel ku stolíku, zatvoril zásuvku. „No, ak som ju dnes ráno nechal otvorenú a ty si nesnorila, potom zrejme nechceš vedieť čo je v tej taške.“

„Ani v najmenšom.“

„To je škoda.“

„Prečo? Čo je v tej taške?“

„Pobozkaj ma.“

„Povieš mi čo je v tej taške?“

Omotal mi ruky okolo pása. „Ukážem ti čo je v tej taške. A teraz ma správne privítaj.“

Pretočila som oči ako keby to nebolo niečo, čo som nechcela urobiť zakaždým, keď som sa pozrela na jeho smiešne krásnu tvár. Potom som mu na pery zasadila cudný bozk. Ale skôr ako som sa mohla odtiahnuť, mal ruku v mojich vlasoch a nepustil ma, kým ma poriadne nepobozkal.

„Nechcel som ťa považovať za snoriča,“ zamumlal mi proti perám.

Odtiahla som si hlavu a pozrela sa na neho. „Obykle ani nie som. Ale nemôžem ťa prečítať.“

„A čo je tu na prečítanie?“

„Bláznivé komédie alebo vojnové filmy? Tá istá osoba obvykle nemá rada oboje.“

Graham vyzeral zmätene. „Mám rád oboje.“

„A čo s tými troma litrami Nesquiku? Takisto jahody.“

„Mám to rád.“

„Očividne.“

„A aj Blackie.“

„Ty kŕmiš svojho psa jahodovým mliekom?“

„Kŕmim.“

„Vidíš...to je tá vec. Pán Veľký Kretén nemá rozkošného malého psíka a rozhodne sa s ním nedelí o jahodové mlieko.“

„Možno nie som ten Pán Veľký Kretén (Mr. Big Prick) akého myslíš.“ Skĺzol mojou rukou po svojom rozkroku. „Možno mám veľkého kokota (big prick), ale nie som ten kretén, ktorého si predstavuješ.“

„Ako sa volá tvoja sekretárka?“

„Elaine.“

„Eliza. Povedala ti to dnes ráno. Bola som pri tom.“

„Som zaneprázdnený. Je ťažké nájsť sekretárku, ktorá by zostala dlhšie.“

„Iba vtedy, keď si veľký kretén.“

„Takže možno som veľký kretén. Ale na teba nie som, nie?“

Povzdychla som si. „Takže, čo je v tej taške?“

„Čo keby som ti povedal, že je to povraz, pretože som ťa chcel zviazať?“

Sekundu som nad tým porozmýšľala a potom pokrčila plecami. „Myslím, že by som do toho šla.“

Vyfúkol frustrovaný závan vzduchu. „Sakra. Mal som kúpiť povraz.“

„To by znamenalo výlet do železiarstva. Tipujem, že nie si ten druh chlapíka „urob si sám“ a ani len nevieš, kde také železiarstvo je.“

„A čo tak jedno z tých sexuálnych hračiek s guličkou, ktoré sa ti uviažu okolo tváre, takže nemôžeš rozprávať. Čo keby som ti povedal, že v tej taške je toto, ty veľká pusa?“

„Ty myslíš guličku do úst (v ČJ roubík)?“

„Nejako rýchlo si vedela o čom hovorím.“

Naklonila som sa a zašepkala: „Tiež mám DVD Caddyshack, Happy Gilmore a Anchorman. Ale namiesto nudných vojnových filmov, by som mohla mať pár filmov iného žánru.“

Zastonal. „Hovoríš mi, že máš porno skrýšu?“

„Možno.“

„Nemohla by si byť dokonalejšia ani ak by som si ťa vysníval sám.“

„Myslela som si, že sa ti moja chytrácka pusa nepáči?“

„Z tvojej chytráckej pusy som tvrdý a neskôr sa tú pusu chystám ošukať. Máš pravdu. Neviem kde je to prekliate železiarstvo, ale som vynaliezavý. Som si istý, že môžem nájsť niečo, čím ti zaistím ruky a nohy, keď mám na to.“

Len tak provokoval, ale počúvať ho hovoriť o tom ako ma zviaže ma vzrušilo a Graham to videl na mojej tvári. „Jebať na to, Soraya.“

„Áno. Prosím.“

To bolo všetko čo potreboval.

Trvalo celé hodiny, kým som sa konečne dozvedela čo bolo vo vnútri tej tašky – spodná bielizeň, ktorú kúpil v Bergdorfe v to popoludnie, keď zaplatil za moje šaty na galavečer. Ani som sa nedostala k tomu, aby som si ju večer obliekla, ale dostala som od Grahama prísľub, že zásuvka bude kvôli môjmu ďalšiemu snoreniu naplnená viacerými zaujímavými vecičkami.

Na druhý deň ráno som sa prebudila a zbadala ako ma kompletne oblečený Graham hladká po tvári. Oči sa mi zachveli.

„Hej. Už je čas vstávať?“

„Nie. Ja som hore skoro. Mám rušný deň a potreboval som získať predčasný štart.“

Natiahla som si ruky nad hlavu čo spôsobilo, že mi skĺzla dole prikrývka a odhalila moje nahé prsia. S ranného chladu som mala okamžite stvrdnuté bradavky.

„Toto nerob, lebo nikdy neodídem.“ Graham pošúchal dvoma prstami jeden zo stuhnutých hrotov.

„Mmm...“

„Soraya....“ varoval ma.

„Čo? Je to tak dobré. Nedotýkaj sa toho, ak nechceš moju reakciu.“

Pokrútil hlavou. „Zostaneš znovu so mnou dnes večer? Prídem neskoro, ale rád by som prišiel domov a zbadal tento nádherný výhľad na svojej posteli.“

„Musíš pracovať do neskora?“ Pozrela som sa cez okno spálne. „Ešte nie je ani denné svetlo, a ty už plánuješ pracovať aj po tom čo bude tma.“

„Nie. Dnes večer je to stretnutie pred pohrebom. Od siedmej do deviatej večer je zhromaždenie takže pravdepodobne zostanem v kancelárii až dovtedy.“

„Oh.“

„Budeš tu, keď prídem domov?“

„Prečo s tebou nemôžem ísť dnes večer? Do pohrebného ústavu. Nemal by si to robiť sám. Nedokážem si predstaviť, že to bude príjemné, tvoj bývalý najlepší kamarát, ktorého spoločnosť sa snažíš kúpiť a jeho smútiaca žena, ktorá bola zhodou okolností tvojou bývalou. Mohla by sa ti nejaká spoločnosť hodiť.“

„To by si pre mňa urobila?“

„Samozrejme. Hoci sa zdá, že je to ako stvorené v poslednej dobe pre mňa. Pohreby a rande.“

Graham sa zasmial a jemne ma pobozkal. „Vyzdvihnem ťa o 18.30. A ďakujem ti.“

Po tom čo odišiel, skôr než som vstala, ľahla som si na chvíľu na posteľ.

Nemohla som prestať premýšľať...dnešný večer bude zaujímavý.