KJMM - 8. kapitola

Autor: Kika

Ascher

Cítim bolesť v mojej hlave a na mojich rebrách cítim plamene bolesti. Ale cítim teplo z iného tela. Niekto na mne je. Pomaly sa snažím otvoriť oči. Moje ťažké viečka protestujú. Na hrudi sa mi rozpriesterajú blond vlasy. Sníva sa mi? A potom si spomínam. Výbuch, krv, Reec, Leo, tá žena. Tá nádherná žena a potom temnota. Ona je tu? Pri mne? Ako to, že nezavolala stráže. Pozerám sa na moje telo a zisťujem, že moje rany na rukách a nohách sú obviazané. Cítim ako jej ruka drží tú moju. Veď je jedna zo Severu, ako je to možné. Môžem počuť ako niečo zo sna zamrmle a uvidím jej tvár. Červené líca, plné pery, jej tvár je ako anjel. Nikdy som nič podobné necítil. Samozrejme Sofia pri mne často spala, ale nikdy som pri nej necítil toto. Žeby bezpečie? Asi sa mi v hlave niečo poškodilo. Jej hlava je na mojich boľavých rebrách. Ťažko sa mi dýcha. Snažím sa ju kúsok odsunúť, ale je to ešte väčšia bolesť. Náhle jej hlava vyletí hore. Jej pohľad sa presunie na mňa ako keby netušila, kde to je.

„  Kto si?“ Opýtam sa jej.

„   Musíš mať strašné bolesti, prepáč mi, že som tu zaspala.. ja.. nechcela som.“ Vidím ako je jej tvár červená a je v rozpakoch.

„Ako sa voláš? Si zo Severu? Ty si ma sem odniesla, namiesto toho aby si zavolala stráže?“

„  Musím ti obviazať tie rebrá ak mi to dovolíš.“ Zohne sa po obväzy a stále sú jej líca červené.

„   Poznáš malého chlapca? Nevieš kde je, prosím, musíš mi pomôcť. Neviem, či ti môžem veriť, ale kľudne si ma mohla zabiť už pred tým. Odpovedz mi prosím ťa.“

„  Musíš sa upokojiť. Leo je v poriadku. Musím ťa obviazať.“ Silno som ju schytil za ruku až zhíkla.

„  Odvezieš ma k nemu rozumieš?“ Spevnil som svoj stisk.

„   Prosím, to bolí.“ Videl som v jej očiach slzy. Bože čo to robím. Ona nemôže patriť sem. Je taká iná.

Pustil som jej ruku a dovolil aby ma pomaly obviazala. S každým nádychom ma rebrá boleli viac a viac. A jej ruky na mojej koži vysielali horúčavu do môjho tela.

„   Som Hailey. Odveziem ťa za ním, sľubujem, ale musíš vydržať. A musíš mi pomôcť skryť telo toho muža, ktorého si včera zabil, kým si ho vojaci nevšimnú. Hneď by mi im došlo, že sa sem niekto dostal.“

„   Nevieš, či ešte niekto prežil?“ Pevne som dúfal, že povie, že sa ešte niekto živý našiel, ale poznal som pravdu.

„  Je mi to ľúto... Videla som ako všetky telá nesú preč. Ja... si Leov otec? Alebo je jeho otec...?“

„   Som jeho strýko. Reec bol jeho otec a je asi do riti mŕtvy.“ Nezvládam to. Môj brat. Moji rodičia sa zbláznia.

„    Ascher?“ Uprene sa na ňu pozriem. Jej hnedé oči sú také krásne. Vie moje meno? To ako to vyslovila ma prinútilo cítiť sa iným. Pre niekoho dôležitým. Hailey. Bože, čo je to so mnou? Chcem

cítiť jej vôňu a hrať sa z jej nádhernými vlasmi. Chcem ochutnať tie pery a každý kúsok z jej tela. Dosť. Je to nepriateľ. Môže za to, že tu je Leo a Meggi.

„Meggi? S chlapcom prišla aj jeho matka, kde je? Je s ním?“

Videl som v jej očiach bolesť. Sklonila hlavu. Takže to nebude dobré.

„  Ona je mŕtva. Mrzí ma to.“ V očiach sa jej odrážali slzy. Kurva prečo, keď ju ani nepoznala. Nepozná moju rodinu. Aspoň vidí, aký je jej svet. Neznášam ho, najradšej by som ho zničil.

„  Hneď ma dostaň k Leovi rozumieš?“ Jej výraz bol stále smutnejší. Čo čakala? Možno to s touto milou tváričkou na mňa len hrá. Ja Severanom veriť nebudem. Ublížili mojej rodine.

„Ascher.. ja.. dobre poď.“ Podala mi ruku, ale odmietol som ju. Aj napriek bolesti som musel byť hrdý. Zvládnem to sám. Zazrel som slzy v jej očiach. Zase. Kto to je. Pomaly otvárala dvere a naznačila mi, aby som ju nasledoval. Poobzerala sa po okolí a ukázala, že vzduch je čistý. S bolesťami som ju nasledoval k dverám väznice. Mala na sebe modré šaty. Nechcem si to priznať, ale tá jej postava ma prináša do rozpakov. Jej boky, zadok, chôdza a tie nádherné vlasy. Naozaj je ako anjel. Ale nesmiem sa nechať oklamať krásou. Možno je to diabol v tele anjela.

Mrzne tu. Môj maličký synovec. Musí byť v poriadku. Ak sa stalo niečo aj jemu, tak to nezvládnem. Nie som pripravený na to, čo vidím. Leo spí omotaný v kožušine, s plyšovým mackom na jeho hrudi. Má pri sebe sviečku a nedojedené kúsky čokolády. Na stenách sú namaľované kvety. Hailey ide k nemu a prihovára sa mu. Stojím tam ako z kameňa. Neviem sa pohnúť, neviem myslieť.

„  Leo, zobuď sa zlatko. Priniesla som ti niečo papať a niekto sem kvôli tebe prišiel.“ Hladká ho po čele. Ona ho hladká. Ona mu nosí jedlo.

„  Hailey?“ Hovorí v polospánku.

„   Áno to som ja, no tak otvor tie svoje očká spachtoš.“ Pošteklila ho na bruchu. Ja neviem ako mám reagovať. Ona sem nepatrí. Toto nemôže hrať. Severania, by to hrať nevedeli. Vidím lásku v jej očiach, potrebu ochraňovať. Leo sa posadí a pretrie si rukami oči.

„  Pozri kto je tam.“ Povie mu Hailey a ukáže mojim smerom. Jeho malá tvár sa hneď rozžiari. Vybehne z kožušiny a skočí mi do náručia. To ma zobudí z mojich myšlienok.

„  Strýko Ascher! Tak si mi chýbal! Vravel som Hailey, že pre mňa a pre ňu prídeš. Viem, že by si nás tu len tak nenechal!“ Prísť po ňu? Ako som ho držal v náručí, pozeral som sa na ňu. Plakala. Neviem, či to boli slzy šťastia, ale usmievala sa.

„  Vždy prídem.“ Pobozkal som ho na čelo.

„   Hailey mi nosila jedlo, aby som nebol hladný a kreslili sme si! Ascher, prečo ste s ockom vraveli, že ľudia tu sú zlí? Ona je taká dobrá a povedala mi, že ma ľúbi. Ona je taká ako mama. Klamali ste my? A kde je vlastne ocko? Prišiel s tebou však?“ Hailey prehovorila namiesto mňa.

„   Pozri Leo, ľudia tu sú zlí, neklamali ti. Neviem prečo ja nie som taká. Od malička som bola s mojou mamou iná. Nikdy som nemala kamaráta, ale keď si prišiel, tak konečne viem aké to je úžasné. Ty si úžasný. Ale ja nemôžem odísť. Môj otec by to nikdy nedovolil zlatko. A za tvojho ocka... Musím ti

niečo s Ascherom povedať a aj za tvoju mamičku. Vieš niekedy ľudia, majú odísť z tohto sveta. Stáva sa to každý deň. Dobrí ľudia odchádzajú do nádherného sveta tam hore, do neba, aby sa z nich stali anjeli a dávali na nás pozor. A tí zlí sa tam hore nikdy nedostanú.“ Pozorne ju počúvam a som znova ako kameň a takisto aj Leo. Položil som ho dole a pristúpil k nej. Kľakla si pred neho a pokračovala.

„  Moja mama, bola veľmi dobrá a odišla tam. A aj keď mi veľmi chýba, každý deň dáva na mňa pozor a viem, že ma miluje aj odtiaľ. A tvoji rodičia tam museli odísť tiež. Všetci tam raz pôjdeme, ale oni sa pre to rozhodli skôr a teraz sú tvojimi anjelmi. Budú ťa strážiť celý život. Aj keď ti budú chýbať, vždy sa s nim rozprávaj aj keď nebudú vedľa teba, pretože oni ta počujú. A nechali ti tu Aschera a nejakým zázrakom ťa poslali aj ku mne. A za to im ďakujem.“ Mal som pocit, že sa mi v tele niečo rozlieva. Nejaká tekutina išla celým mojim telom. Všetko bolo horúce a napriek tomu som mal zimomriavky na celom tele. Ona je dobrá. Prečo som sa k nej pred tým tak správal. Vidno ako miluje Lea. Chcem ju za tie slová objať, chcem byť s ňou. Chcem ju odtiaľto odniesť. Ja viem, že ju kurva nepoznám, ale čo to je? Čo sa to deje v mojom vnútri. Mám pocit, že som ju vždy poznal.

„   Takže oni sú preč? Ani som sa s nimi nerozlúčil.“ Leo začal plakať. Prišiel som k nim a tiež som si kľakol.

„  Nie Leo, oni sú tu.“ Položil som moju ruku na jeho hruď. Hailey tú svoju položila na tú moju a bol to ten najkrajší pocit. „ Sú v tvojom srdci.“