DN - 38. kapitola

Překlad: Yogi_22

Emeric

Nasledujúci večer som sa vystrel za pianom počas prestávky Mahlerovej Deviatej symfónie a odtiahol si škrtiaceho motýlika. Smoking je jedným z mnohých v mojej súkromnej zbierke na mieru šitých a značkových, kvalitne spracovaných vecí. Ale nezáleží na tom ako zasrane drahý je. Tá obmedzujúca tkanina ma svrbí a prehrieva. Celý tento honosný vzhľad jednoducho nie je to čo mi vyhovuje.

Ani táto hudba.

Joanne nikdy nenavštevovala moje predstavenia, považovala za nudné počúvať stále rovnaké majstrovské diela v koncertnom programe rok čo rok. Môžem ju za to ovniňovať?

Aj keď oceňujem klasiku, pochybujem, že by mal Gustav Mahler v úmysle, aby sa jeho symfónie stali tak komerčnou záležitosťou vďaka bezduchému opakovaniu. Za svojich 51 rokov sprevádzal svoju druhú symfóniu len desaťkrát.

Skenujem po nádhernom umeleckom štýle divadla filfarmónie, obklopený orchestrom plných pompéznych, starých páprdov a hudobníkov na plný úväzok, väčšina z nich má svoje vlastné rezidenčné sídla. Skôr než komponovanie vášnivej modernej hudby sa zdá, že sú spokojní s mrhaním mimoriadneho talentu pri rutinnom recyklovaní klasického repertoáru.

Ale ja spokojný nie som. Ani trochu.

Takže, prečo som tu, utápam sa vo svojom žalospeve?

Zaistenie miesta v symfónii bol prirodzeným postupom v mojej hudobnej kariére, jeden z tých vysoko dôležitých. Bol to akýsi dôkaz samému sebe, potvrdenie všetkej mojej tvrdej práce a talentu. Bolo to tak až dovtedy, kým som ten cieľ nedosiahol, potom som si uvedomil, že to bola pre mňa nesprávna túžba.

Chcem tvoriť svoju vlastnú hudbu, preniknúť do svojej predstavivosti a premeniť klasické piano do niečoho osviežujúceho a divokého. A chcem sa o tú vášeň podeliť, učiť ju a otvoriť dychtivé mysle novým nápadom.

Sediac za sekciou strunových nástrojov, vnímam zatienené siluety návštevníkov koncertu na miestach na balkóne. Na perách mi zašklbe úšrn, keď mi Ivory dráždi myseľ.

Šukáš ženy v publiku očami?

Pár mesiacov po Joanne bolo vrcholom mojich koncertov nájsť si ďalšiu šukačku.

Teraz?

Môj pohľad sa spojí s tým najatraktívnejším stvorením v divadle, je to jediný dôvod prečo sa dnes večer usmievam. Sedí v prednej rade, žiari ako jasná ária obklopená tmavými hudobnými nástrojmi.

Má na sebe červené šaty od Versaceho, ktoré sledujú línie jej tela od pŕs po špičky na nohách, vysoký rozparok je olemovaný kamienkami od Swarovskeho. Poznám každý detail, pretože som ich sám vybral – tak ako som to urobil so všetkými jej vecami. Ale tie jedny som špeciálne vybral  na noc akou je táto, predstavoval som si ako ich má na sebe, zatiaľ čo sleduje moje vystúpenie. Napriek mojim pochybnostiam o jej účasti na koncerte, vidiac ju tento večer takmer stojí za to riziko.

Takmer.

Často sa tu vyskytujú rodičia študentov z Akadémie Le Moyne a hoci Ivory prišla oddelenie v závese so Stogiem, mám obavy, že si nesprávni ľudia pospájaú o našom vzťahu správne domnienky. Ale prosila, aby tu bola, zvádzala ma slovíčkom prosím na svojich perách. Tak som zajednal dve predné sedadlá a zariadil jej rande.

Sedí vedľa nej, Stogie má na sebe len neochotne smoking, ktorý som mu kúpil, jeho veľká ruka si opakovane trie holú hlavu, ako keby lamentoval nad absenciou svojej baseballovej čiapky.

Aký len tvoria pár.

Dvaja hudobníci zapálení pre klasickú interpretáciu a toto je ich prvé predstavenie filharmónie?

Zaujímalo by ma, či spĺňa ich očakávania. Po show budem venovať veľkú pozornosť Ivorynej reakcii, rovnako ako aj tomu ako odpovie na ďalšie veci, ktoré som pre ňu v nadchádzajúcich mesiacoch naplánoval.

Tvrdí, že sa chce uchádzať o Leopold, že jej najväčším snom je sedieť tam, kde sedím práve teraz ja, vo vypredných sálach, triasť sa pod reflektormi na javisku.

Ale čo ona naozaj vie o hudobnom svete a príležitostiach, ktoré sa jej núkajú? Mám v úmysle jej to osvetliť. Ak aj potom bude chcieť ísť na Leopold, mám plán, aby sa to stalo.

O dva rady ďalej zaberajú sedadlá na sezónne lístky moji rodiačia, hlavy majú naklonené ku sebe v rozhovore. Požiadal som ich, aby sa dnes večer k Ivory nepriblížili, v záujme zachovania si odstupu odo mňa mimo školy.

Ivory a ja ochotne prijímame riziko nášho zapletenia sa, ale takisto to ohrozuje živobytie mojich rodičov. Ak ma sňou prichytia, nikto nepôjde k doktorovi, ktorého syn je odsúdený sexuálny delikvent. A moja mama? Leopold by ju upálil na hranici.

Takže držím mamu preč od zoznámenia.

Koncert skončí a ďalšie tri týždne prejdú v blaženom opare Ivory.

Keď príde Vďakyvzdanie, konečne dám na mamimo naliehanie, aby sa s ňou stretla.

Ako veziem sedemnásťročnú študentku do domu svojich rodičov na večeru, kde sa podáva moriak, som ako na ihlách, necítim sa ohľadom tajomstva o našom vzťahu o nič ľahšie.

V okamihu, keď mama otvorí dvere a pozerá na moje ruky, ktoré sú pevne zovreté okolo Ivory, zježia sa mi chĺpky.

Áno, som jej učiteľ.

Áno, strkám do nej svojho vtáka, drsne a s rýdzou skazenosťou, ráno aj večer.

Ale hĺbka mojich citov k nej zachádza ďaleko za tie kecy o zákone a naozaj mi je u prdele kto si čo myslí.

Ale moji rodičia majú starosti. Takisto ma nadmieru podporujú a sú zasvätení môjmu šťastiu.

Preto som ju sem aj priviedol.

Raz mala rodičov ako mám ja.

Chcem, aby tento druh lásky zažila znova.