DN - 37. kapitola

Překlad: Yogi_22

Ivory

Dvere na spálni sa otvoria a ja vydýchnem úľavou.

Sadnem si na okraj postele, nahá a zraniteľná, keď pozeráme jeden na druhého.

Vidieť jeho postavu vo dverách a pozorujúc ma tými kamenými očami mi berie dych. Som tak prekliato v rozpore s tým, že som použila svoje slovo. Ako som mohla dovoliť, aby jeden paralyzujúci okamih hrôzy prepísal každý gram dôvery, ktorú v ňom mám?

Nielenže sa Emeric zastavil, dokonca ani nevybuchol do záchvatu hnevu. Jeho trpezlivá reakcia a spoľahlivá kontrola dokázala, že môj strach z neho bol neopodstatnený a slabý. Som taká poškodená, že ani nemôžem mať dôverný vzťah s mužom, ktorý by radšej zomrel než by mi ublížil?

Svetlo modrá košeľa mu visí rozopnutá na golieri, kobaltová kravata je rozviazaná a visí mu okolo krku. Vesta má viacfarebné kocky modrej, sivej a čiernej. Na vešiaku by to vyzeralo jednotvárne, ale s jeho zafírovými očami, ostrou sánkou a výstredným neporiadkom jeho čiernych vlasov vyzerá ako model v trendovom katalógu.

Ježíš, je tak bolestne pohľadný.

Ale jeto synergia jeho veliteľskej aury a neochvejná oddanosť, ktoré ho robia obzvlášť účinným pri kradnutí môjho srdca.

Namiesto toho, aby sa nanútil do môjho zadku alebo ma vykopol zo svojho života, dal mi na výber. Ani na milisekundu som nad tým neuvažovala. Nikdy dobrovoľne nepríjmem análny sex, ale on ma k tomu ani nebude nútiť. Pri viere v toto bolo jednoduché zanechať za sebou stopy oblečenia.A teraz je tu, neviem čo povedať alebo ako vrátiť veci späť do tých koľají, kde boli. Ale ja nemusím urobiť nič. To on prejde cez izbu namáhavými krokmi, zoberie moju tvár do svojich silných rúk a otiera svoje pery o moje. „Si v poriadku?“

„Áno.“ Začká sa mi. „Je mi to ľúto.“

„Nikdy sa neospravedlňuj za to, že používaš svoje slovo.“ Bozkáva mi ústa a potom sa odtiahne späť, aby sa mi pozrel do očí. „Každý má svoje limity.“

Trhnem hlavou. „Aj ty? Ktoré to sú?“

Skloní sa, čupne si medzi moje nohy a rukami kĺže po mojom krku. „Kadenie.“

„Kade---čo?“

„Hovná. Výkaly. To je veľké tučné nie.“

„Oh môj Bože, to ľudia robia?“

„Áno.“ Bojuje s nervóznym úsmevom a vyhrá, stisne pery. „A sodomia. To je takisto môj limit.“

Hrdlom mi lomcuje. „Ako sa ti tam vôbec zatúlala myseľ?“

„Musíš sa pýtať?“

Uškrniem sa. Je to zvrátený, perverzný muž a sakra, ak to na ňom nemám rada. „Dobre vedieť, že sa nechopíš šance využiť úbohého Schuberta.“

Urobí znechutený výraz. „Tam sa ti zatúlala myseľ.“

„To ty si si začal.“

Ruky mi omotá okolo pása, prstami mi cestuje po bedrových kostiach. „Žiadne zdieľanie. Nikdy. Ty si moja. Ja som tvoj. To je moja najtvrdšia hranica.“

„Radšej by si bol keby som sa na teba vykadila ako mala sex s niekým iným?“

„Áno.“ Jeho pohľad zaletí ku mne, modré hlbiny stmelené kúsavým tónom. „Ak by sa ťa iný muž dotýkal, moja reakcia by bola vražedná. Zapamätaj si to.“

„Okay,“ zašepkám.

Postaví sa na nohy, prstami si jemne prejde po prednej časti vesty, pomaly rozopína každý gombík, zatiaľ čo jeho oči jazdia po mojom tele. „Dotkni sa seba.“

Rozdelím nohy, skĺznem rukou medzi stehná. Jeho vesta spadne na zem a mne stuhnú bradavky proti tomu náhlemu trepotavému vzrušeniu.

Odstráni si kravatu a rozopne si košeľu rovnako nenáhlivo, je zdanlivo spokojný s pohlaďom na mňa. Nakloní mierne hlavu, pulz sa mi v žilách driape do rytmu hladkého legata. Zhrnie si rukávy košele a odhalí tak krivky bicepsov a jasné prsné svaly a tehličky. Potom sa skrčí, aby si vyzul topánky a dal dole ponožky, nikdy sa odo mňa neodvráti. „Ľahni si na chrbát. Roztiahni nohy.“

Uháňam do stredu postele, ležím bokom na matraci a krúživým pohybom prsta prechádzam po mokrých záhyboch. Citlivosť môjho dotyku a jeho nepretržitá pozornosť sú palivom pre sálavý oheň v mojom jadre. Som na neho tak naladená, na harmóniu jeho dýchania a jemné zášklby v jeho rukách. Pochádza to zo zvyku sexuálneho potešenia jeho prítomnosti a je to spevnené vedomím, že ma nikdy nesklame.S úspornými pohybmi si uvoľní opasok, rozopne nohavice a zhodí posledný kus svojho oblečenia na zem. Už som videla jeho tvrdé časti tela kúsok po kúsku, ale nikdy nie všetky naraz, v plnej paráde.

Sladké nebo, dáva nový význam slovu paráda.

Jeho penis vystupuje nahor, vyčnieva nad stĺpmi jeho mocných stehien. Nedotýka sa ho, ani ho len neberie na vedomie, keď sa blíži, oči ma uzamknuté s mojimi a výraz intenzívny.

Zovrie mi členok a obkrúži matrac, potiahne mi nohy a otočí ma tak, aby som mala hlavu blízko čela postele. Zastaví sa pri mojich nohách pri nohách postele a nakloní sa dopredu.

Kvôli tomu ako zatlačí koleno do matraca mi poskočí srdce. Ten dravý výraz v jeho očiach mi zastavý dych. Vylezie nado mňa, nohy má po vonkajších stranách mojich, zakráda sa po rukách a kolenách a sadne si obkročmo na moje stehná. Čakala som, že si roztiahne nohy a strčí sa medzi ne, ale opakovane dokazuje, že nie je ako ostatní.

Vznáša sa nado mnou, jeho ústa splynú s mojimi a jeho ruka blúdi po mojom tele, hladká a mazná sa s mojim hrudníkom, stehnami a kundičkou. Jeho horúčkovitý jazyk, ťažké výdychy a diabolské dotyky ma vytáčajú do nepríčetnosti a nechávajú bez dychu.

Ťahám ho za plece, snažím sa ho dostať bližšie. „Budeš...ležať na mne? Dovolíš mi cítiť tvoju váhu?“

Už ma prišpendlil ku stene, uviazal ma o piano a prstoval ma na kuchynskom ostrovčeku, ale nikdy som s ním nebola v takejto polohe. Bez ohľadu na to koľkokrát som si to predstavovala, viem, že to bude úplne rozdielne voči tomu, čo som kedy zažila.

So stehnami stlačenými spolu medzi jeho, ma vezme vzadu za hlavu do oboch rúk a klesne svojou dlhou postavou na mňa. Jeho oči pátrajú v mojej tvári, keď ma jeho váha vtisne do matraca, jeho hruď pokryje moju teplom a svalmi.

Moje ústa vydajú blažené vydýchnutie a on ho zachytí, jeho jazyk vkĺzne dnu a zatvrdí sa, jeho pery sú pevné a agresívne a sú celé moje. Jeho objemná veľkosť ma zahalí bezpečím, jeho silou a ochranným štítom a jeho ruky ma podopierajú akoby v prosbe.

Bozkávame sa skrz nekonečnú sonátu úderov sŕdc a stonov, naše čelá sa spoločne prevaľujú a boky sa nám dychtivo otierajú. Naše telá vália v synchronizovanej vlne, chytené v jeho oceľovej dĺžke medzi nami. V hlave som vydesná pri pomyslení na to ako jeho široký obvod vrazí do môjho vnútra, ale som pripravená. Nikdy som nebola tak pripravená ako na toto.

Posuniem sa, snažím sa roztvoriť stehná. Prečo mi už neroztiahol nohy od seba?

„Netestuj ma, Ivory.“ Siahne medzi nás a trie prstami kĺzký pásik mojej kundičky. „Tam kde som v hlave teraz by som ťa roztrhol na dve polovice.“

V ďalšej sekunde nás prevráti, pretočí ma na vrch a roztiahne mi nohy, aby boli po stranách jeho bokov. „Toto ti dávam. Len tento jeden raz.“ Siahne za hlavu a chytí sa priečok na čele postele. „Moje ruky sa nebudú hýbať. Budem tu len tak ležať a budem držať, zatiaľ čo ma budeš šukať.“

Oh. Wow.

Okay, toto je...iné. A vážne milé.

Pokým môj pohľad nepadne na obrovský, dlhý penis zodvihnutý predo mnou.

Ako to asi bude fungovať? Chce aby som...si na tú vec sadla?

Stretnem sa s jeho očami, krútim hlavou. „Nikdy som...“

Jeho prsty okolo priečky zbelejú, výraz má bolestný. Alebo je to zlosť?

„Nikdy si nebola na vrchu?“ Zavrčí.

„Nikdy.“ Presakuje skrz mňa nervózna energia. Uchopím jeho tyč oboma rukami, prejdem po nej hore a dole, znova sa oboznamujem s jeho veľkosťou. „Neviem, Emeric. Môže sa to do mňa vôbec zmestiť...?“

Jeho dych sa vyrúti von. „Do čerta, Ivory. Zmestí sa.“ Šlachy na jeho predlaktiach sa mu napínajú, keď zviera čelo postele. „Kurevsky ma tu mučíš.“

Natiahnem mu stehná podo mnou, prišpendlí ma pohľadom, ktorý je neoodeliteľnou súčasťou toho kým je. Všemocná sebadôvera v jeho očiach mi hovorí, aby som sklapla a dávala pozor, pretože sa chystá so mnou zdieľať ohromujúcu skúsenosť. Je to jeho najmocnejší výraz, ten, ktorý ho zrejme dostal k tomu, aby len tal ležal, bez jediného slovaviackrát než som si myslela.

„Ten výraz, ktorým sa na mňa pozeráš...“ Stisnem prsty okolo jeho vtáka, užívam si zvuk jeho priškrteného dychu. „Pozeráš sa tak aj, keď hráš na javisku?“

Jeho boky sa podo mnou posunú, jeho hlas je mučivý. „Čože?“

„Šukáš očami ženy v publiku?“

„Ivory, dostaň sa k môjmu vtákovi skôr než skurvene prídem o rozum.“

Skloním sa dole a vtisnem bozk na baňatú špičku v láskyplnom pozdrave. Ďalší bozk je prosbou byť jemný.

Potom sa zodvihnem na kolená a umiestnim sa medzi jeho nohy.

Plní svoje slová, nehýbe saani nepohol rukami. Jeho očia žiaria ako modré plamene, keď čaká, kým ho vezmem dnu.

Skloním sa nad neho, centimeter po centimetri, žasnem nad tou napnutou senzáciou, tým ľahkým pokĺznutím, dokonalým zapasovaním.

Nikdy som nebola takáto mokrá, takáto opatrná.

Kurva, cítim sa tak plná.

Hladná.

Ukľudnená.

Zvuk jeho hrdelných stonov ma poháňa zrýchliť.

Keď je vo mne celý, stisnem okolo neho vnútorné svaly.

Oči má zatvorené, svaly na sánke sa mu napínajú, telo sa mu podo mnou trasie.

Nemyslím si, že dýcha.

„Emeric?“

Hrdelné zachrapčanie je jediná odpoveď, ktorú mi dá, nabíja už tak moje preťažené zmysly závratmi. A to som sa ešte ani nepohla.

Nakloním sa dopredu a pritisnem pery na vrhol jeho napätej hrude. „Toto je ono. Robíme to.“

Oči sa mu okamžite otvoria a vypustí bolestný smiech. „Ešte nič nerobíme.“ Ruky sa mu utiahnu okolo čela postele, výraz má tvrdý a požadovačný. „Ošukaj mi vtáka, Ivory.“ Prevalím boky, skúšam aký je to pocit kĺzať po ňom svojim vnútrom, napĺňa ma to nábojmi statickej elektriny.

Celé jeho telo sa podo mnou trasie. „Rýchlejšie.“

S dlaňami na jeho hrudi, sa otočím okolo jeho hrúbky, nadvihnem sa a dosadnem. Plazivé, šteklivé ťahy sú fantastické. Malé šoky elektriny, vzdychanie v našich dychoch, to všetko sa sústreďuje tam, kde sme spojení.

Nadvihne hlavu, intenzívne ma sleduje. „Zajazdi si.“

Urobím to, ochotne a bez zábran.

„Zasrane ho obrús.“ Ruka mu skĺzne z čela postele, ale rovnako rýchlo ju zasa zovrie okolo priečky. „Silnejšie, Ivory. Hlbšie.“

Nechám sa uniesť, zodvihnem ruky za hlavu, zatvorím oči a krúžim bokmi. Keď sa odrazím, prsia mi poskočia a rám postele zavŕzga. Keď sa znesiem dolu a zakolíšem sa, klitoris mi zachváti oheň.

Mohla by som sa spraviť takto.

Poctivý orgazmus.

S vtákom vo svojom vnútri.

Vtákom pána Marceauxa.

Len ťažko sa dá ignorovať ten význam.

„Ah, kurva.“ Čelo postele zavŕzga pod jeho zovretím. „Pozri sa na seba.“

Otvorím oči a narazím na tie jeho, po lícach sa mi roztiahne úsmev. „Preťahujem svojho učiteľa.“

„Ježiši Kriste, Ivory.“ Bicepsy sa mu ohnú nad hlavou, stehná podo mnou mu stvrdnú. „Daj mi svoje ústa.“

Kĺžem po jeho hrudi a vyrazím svojim bokmi, vychutnávam si pocity z nového uhla. Keď dosiahnem na jeho pery, jeho jazyk do mňa prekĺzne, točí sa a ochutnáva.

Zaborí do mňa zuby, svaly sa mu zospkupujú a šklbú. „Tvoja nenásytná kunda okolo mňa úplne tečie.“

Tá jeho oplzlá pusa len pridá na tom, ako sa to vo mne varí. Máchnem rukami po jeho bicepsoch a vezmem ho za tvár, náznak jeho strniska mi škriabe dlane. Prehĺbi bozk, silné ťahy jeho sánky sú rovnako erotické ako hriešny spôsob, akým kĺže jeho jazyk.

Chýbajú mi jeho ruky na mne a švih jeho opasku, jeho bolestivé potešenie. Nepáči sa mi jeho mlčanie. Túžim po jeho vrčivých príkazoch, ktoré usmerňujú každý môj pohyb. Ale zdá sa, že z toho všetkého náhle nie je schopný hovoriť. S telom tak tuhým a pevným, mám podozrenie, že mu zaberá poriadnu dávku sústredenia nehýbať bokmi alebo nepustiť sa priečok.

Už žiadne ďalšie mučenie.

S rukami na jeho tvári ho prudko, vášnivo bozkávam, zatiaľ čo pracujem kundičkou hore a dole po jeho dĺžke, hľadám ten bod. Keď ho nájdem, všetky moje nervy, bunky a myšlienky sa ponáhľajú do môjho lona, kde sa zhromažďujú, tlačia a explodujú do môjho tela v dunivej sérii nárazov.

V nemom výkriku otvorím ústa, pohľad upieram do jeho očí. Pery sa mu pri mne otvoria, rozšíria sa mu zreničky a ruka mu vyletí na môj zátylok. Potom ma nemilosrdne bozkáva, búši do mňa bokmi a posiela ma špirálou do ďalšieho orgazmu.

Pretočí nás, ruky má na mojej tvári, jeho ústa a dýchanie ma stravujú. Naše jazyky zvádzajú vojnu, lížu a švihajú, zatiaľ čo jeho váha drví moju hruď a jeho vták ma vypĺňa. Znova a znova do mňa búši bokmi v hriešne tvrdých výpadoch. Siahnem dole, po prvýkrát položím ruky na tvrdý sval jeho zadku a držím.

Môj Bože, je to dokonalý zadok.

Je dokonalý všade.

Škoricová chuť jeho jazyka.

Temné basy jeho hlasu.

Hudobný talent v jeho rukách.

Pohľad na neho v rifliach a tričkách, v kravatách a vestách a vôbec v ničom.

Nikdy nebudem mať dosť.

Jeho valiace sa tempo skáče a cuká, upadne do náhleho staccata. Odtrhne ústa preč, ruka mu klesne na matrac, aby podoprela oblúk jeho chrbta, keď reve cez svoj orgazmus. Jeho oči zostávajú so mnou pri každom zajakavom výkriku hovoriac mi, že to ja som dôvodom jeho potešenia, srdcom toho.

Skloní mi hlavu na plece, zdá sa byť vyšťavený, snaží sa opokojiť svoje ťažké nádychy.

Ale stisk jeho zubov na mojej pokožke ma drží na pokraji zvýšeného vzrušenia.

O chvíľu neskôr mi prišpendlí ruky nad hlavou, hojdá bokmi, jeho penis vo mne pulzuje. „Pamätaj si svoje slovo.“

Rozšíria sa mi oči. „Ešte sme neskončili?“

Zacká, uzavrie okolo mojich pŕs silnú ruku a uhryzne ma do bradavky.

Potom ma šuká.

Celé hodiny.

Jeho rytmus kolíše medzi jemným a divokým, jeho tempo sa rýchlo mení s nespočetným množstvom striedajúcich polôh. Nastaví ma na ruky a kolená a plieska ma po zadku, zatiaľ čo ma zasúva odzadu. Prehodí ma na chrbát, z prstov urobí na mojom hrdle obojok a šuká má so stehnami prišpendlenými spolu medzi tými jeho.

Choreografia sa zahmlí po tom ako sa moje telo odovzdá premenlivému, zvrátenému svetu Emerica Marceuxa.

Väčšina večera mi za ťažkými viečkami prekĺzava v prikrývke potom vlhkej pokožky, jemného láskania a vášnivých bozkov. Ale tak ako je typické pre Emerica a jeho spôsob ako naplniť svoju dominanciu, vyžaduje si to emocionálnu a mentálnu jemnosť, ktorá ďaleko presahuje fyzický akt sexu.

Povie mi kedy, kde a ako silno, a ja idem do toho, túžim po tom, moja potreba uspokojiť ho prevažuje nad všetkým ostatným.

Na druhej strane, on potešuje mňa.

Priamo do kómy.

„Ivory?“ Uhryzne ma do stehna.

Nemôžem sa pohnúť. Prečo vôbec musím? On ma presunie sám.

Po tom čo sa vrátime zo sprchy, kde ma narazil na kachličky, ležím dole tvárou na posteli. Nahá, zapýrená, sýta, snažím sa samu seba presvedčiť, aby som zdvihla ruku a odstránila si z tváre spadnuté vlasy. Urobím to za minútku.

Pohne hore mojim bezvládnym telom a vlhké pramienky mi dá za ucho. „Si odo mňa o desať rokov mladšia. Nehovor mi, že by ťa ukonal starý muž.“

Zaprskám –to je asi tak rozsah energie, ktorú môžem pozbierať. Ale na svoju obranu, cvičí každý deň dve hodiny.

Matrac sa prehne, keď sa presunie okolo mňa, bozkáva každý centimeter môjho tela od hlavy po špičky na nohách.

Netrvá dlho, kým padnem do blaženého spánku pod jeho pozornosťou.

Keď sa zobudím, je natiahnutý vedľa mňa s uterákom omotaným okolo pásu, prstom cestuje po mojom chrbte.

„Ako dlho som bola mimo?“

„Päťnásť minút.“

Založím si ruky pod tvárou a stretnem sa s jeho privretými očami. „Toto som nikdy nerobila.“

Siahne za seba, vezme pohár vody z nočného stolíka a drží ho mojim smerom. „Čo?“

Po dlhom, osviežujúcom dúšku mu vrátim pitie naspäť a zmením tému. „Nevečeral si.“

„Ani jeden z nás ešte nejedol. Dokonči to čo si sa chystala povedať.“

Natiahnem sa a prechádzam po krivke jeho spodnej pery. „Tie veci po. Vždy to bol len sex a útek, zvyčajne nasledovaný plačom a skrývaním.“ Mäkko sa na neho usmejem. „Páči sa mi to. Veľmi.“

Pritiahne si ma na hruď a bozkáva mi temeno. Ticho našich dychov nás zahalí a on ma tak dlho objíma až premýšľam, či nezaspal.

Nakoniec jeho šepot prelomí mlčanie. „Aj mne sa to páči, Ivory. Až tak veľmi, že sa desím, keď nám to bude vzaté.“

Zabalím ruku okolo jeho širokého chrbta. „Budeme si dávať pozor.“

„Potrebujeme to v škole utlmiť.“

Poškrbem ho nechtami po bradavke. „Potrebuješ sa na mňa prestať pozerať týmito očami.“

„Akými očami?“ úsmev mu dráždi pery.

„Tými, ktoré hovoria...“ Prehĺbim hlas. „Poďte sem, slečna Westbrooková. Pozrite sa na mňa, slečna Westbrooková. Na kolená----„

Po tvár mu vyletí šibalský úsmev.

Pretočím sa z jeho dosahu, v mojom posmešnom tóne sa prevaľuje smiech. „Sajte mi vtáka, slečna Westbrooková.“

Blysne zubami a lezie za mnou, počas toho stratí uterák.

Môj pohľad padne na jeho hruď a pristane na jeho vtákovi. Je...mäkký? Do riti, vyzerá divne. Nakloním hlavu, snažím sa získať lepší výhľad.

Sadne si späť na členky a zúži oči. „Budem mať z teba komplexy.“

„Nikdy som...“ Nakloním sa nad jeho lono a obalím okolo neho ruku. Stále je ťažký, len proste... „Tak mäkký.“

Pozerá zvedavo na mňa. „Pokračuj v tom dotýkaní a už nebude.“

Tým som si istá, v priebebu pár sekúnd začína tuhnúť. S touto časťou som oboznámená a on je tou najväčšou a nahoršou z nich všetkých. Iróniou je, že aj tou najbezpečnejšou.

Švihne rukou a capne ma po zadku. „Ešte som s tebou neskončil, ale potrebujeme sa najesť.“

Dostaneme sa cez polovicu labužníckej pizze s feferónkami než ma ohne nad kuchynským ostrovčekom a dokáže presne to, že so mnou ešte neskončil.

Dúfam, že neskončí nikdy.