DN - 36. kapitola

Překlad: Yogi_22

Emeric

Nasledujúci týždeň prejde v zahmlení nepokoja. S Lorenzom Gandarom stále na slobode a mojom neustálou paranojou ohľadom žitia s Ivory, som na hrane, podráždený a skurvene vyčerpaný. Pridajte k môjmu stresu vystúpenia orchestra tento víkend. Medzi večernými stretnutiami a generálnymi skúškami symfónie a Ivorynými súkromnými lekciami a domácimi úlohami, zostáva len málo času. Polovicu našich hodín, kedy sme hore, trávime spoločne, zameriavame sa na školu, klavírne lekcie a nevyhnutné povinnosti každodenného života. Tých niekoľkokrát kedy som bol schopný prišpendliť ju svojimi prstami v jej kunde, sme sa ponáhľali a boli sme vyčerpaní. Nešukať ju je mučením horším než smrť, ale načasovanie a moje sústredenie musia byť dokonalé.

Chcem ju vziať na rande a som frustrovaný svojou neschopnosťou to urobiť. Nikdy s ňou nebolo zaobchádzané tak, aby šla na romantickú večeru alebo sa točila na tančnom parkete, celá nahodená na večer vonku a oceňovaná mužom, ktorý si jednoducho užíva jej spoločnosť. Do tej doby opatrujem naše krátke okamihy pred spaním, tie drobné kúsky času, keď je jej telo stočené okolo môjho. S prikrývkami zhrnutými k nohám do guličky sa delíme o historky z našich životov, náhodné kúsky o nás, pokým neodpláva do ríše snov. Ja som ale bez výnimky celé hodiny hore, pevne ju držím, keď spriadam tri hlavné veci, ktoré mi okupujú myseľ.

Prvá z nich je vo štvrtok a ešte stále som o nej od Joanne nepočul. Žiaden hovor ani správa. Logika mi hovorí, že ak to dieťa je moje, dôkaz by predložila už pred pár mesiacmi. Ale na myseľ sa mi dostanú jej hry a to ako ma nútila čakať ako prostriedok, ktorým ma kontrolovala.

Druhá, môj otec urýchlil výsledky Ivoryných krvných testov a výsledky budú každým dňom. Akonáhle budem mať potvrdený jej dobrý zdravotný stav, nebudem schopný zastaviť samého seba, aby som ju od budúceho týždňa nepreťahoval. Viem, že si myslí, že je pripravená, ale ešte nepoužila svoje bezpečnostné slovo. Keď ju budem šukať, bude ležať podo mnou – ako to robila pre každého iného kokota – a ticho ma zastaví? Alebo bude so mnou a vedome si vyberie, že sa mi vzdá úplne?

Musím nájsť aspoň jeden z jej pevných limitov a donútiť ju, aby sa s ním konfrontovala. Potom to budem vedieť.

Posledná vec, ktorá mi okupuje myseľ je Lorenzo Gandara. Po uskutočnení plánu, aby som ho odstránil ako hrozbu pre Ivory, som uviazol na vyčkávacom bode, spaľuje ma vidieť ako príde k naplneniu plánu. To čakanie je neznesiteľné, spochybňuje bystrosť môjho úsudku. Možno som sa s ním mal vysporiadať omnoho priamejšie, zákonným rizikom na odsúdenie. Nepomáha, že sa na neho Ivory pýta každý zasraný deň. Bol som k nej úprimný v súvislosti s aktuálnym dianím, ale ak to nevyjde, nebudem ju zasvecovať do svojich zámerov priamočiaro toho zmrda zavraždiť.

Pochybujem, že by sa o to starala tak dlho, kým to nezasahuje do jej sna. Ivory nie je ničím, ak nemá ambície. Žije mottom Všetko je možné a jej všetkým je slonovinová veža Leopoldu. Neponáhľam sa s tým, aby som narušil krehkú rovnováhu medzi ňou a mnou a dekankou, ale keď nadíde čas, Ivory a ja budeme musieť urobiť nejaké rozhodnutie.

A teraz niečo v pozitívnom duchu

Zdá sa, že Prescott Rivard spolupracuje. Pridal som jeho aktivity na zoznam vecí môjho súkromného detektíva, jeho telefónne hovory a pohyby sú všetko dikrétne sledované a spätne hlásené mne. Nedošlo zatiaľ k žiadnemu náznaku odvety.

V piatok sa všetko zmení.

Popoludie prebehne v rýchlom slede telefonátov a správ. Kvôli výbuchu narušení je nemožné prednášať, tak zadám študentom nejakú prácu, aby sa zaneprázdnili a pochovám hlavu do telefónu. Ivory ma zvedavo sleduje spoza lavice, čelo sa jej nadvihuje v otázke Čo to sakra robíš?, vyklenie sa podozrením.

Pozriem sa tvrdo na ňu, ale vo vnútri sa sotva sám držím pohromade.

V čase, keď konečne zazvoní na koniec poslednej hodiny, nie som schopný udržať svoje zasrané emócie na uzde.

Keď aj posledný študent opustí triedu, zabuchnem dvere, vytrhnem Ivory spoza lavice a narazím ju na najbližšiu stenu.

Kňučí, naťahuje prsty na nohách, aby dosiahla na podlahu. „Čo to rob---?“

Napanem jej ústa a pohltím jej pery, hladujem a som posadnutý, moje ruky lietajú po každom jej centimetri, na ktorý môžem dočiahnuť, hladia, chytajú, držia. Vták mi stvrdne a tep mi vybuchne.

Už žiadne čakanie.

Zasrane ju potrebujem.

„Niekto...to...uvidí,“ zastoná medzi bozkami, obaja tlačíme a ťaháme proti mojej hrudi, jej pozornosť smeruje priamo k oknu vo dverách.

Uhryznem ju do pery, jej telo sa jemne napína po celej mojej dĺžke. „Dnes večer nebudú žiadne lekcie. Choď domov. Stretneme sa tam.“

S ohromujúcim množstvom vôle sa od nej odtrhnem a vyrazím k svojmu stolu.

„Čo sa stalo?“ Pozerá na mňa, očí má rozšírené a je primrazená tam, kde som ju zanechal. „Je to kvôli---?“

„Dal som ti rozkaz,“ poviem potichu, drsne.

Otočím sa k nej chrbtom, napchám si veci do tašky, krv mi reve ťažkou, naliehavou potrebou.

Ak neodíde hneď v tejto sekunde, ošukám ju proti tabuli.

V momente, ako jej kroky zoslabnú na chodbe, narovnám si napuchnutého vtáka, aspoň je tak menej viditeľná jeho špička pricvaknuá opaskom. Potom sa vydám za ňou v nenápadnej vzdialenosti. Vonku sledujem z hlavního vchodu ako prechádza cez parkovisko a bezpečne vlezie do porsche. Rovnaká vec, ktorú robím každý večer. Až na to, že dnešný večer je iný.

Dnes večer je čakanie na konci.

Trojminútová jazda je ako trojhodinová. K domu sa dostanem tryskom a nájdem ju v kuchyni so Schubertom zavŕtaným proti jej krku. Obhrýza si spodnú peru, obrovské hnedé oči má okrúhle a bdelé. „Máš výsledky testov?“

Test otcovstva? Jej krvných testov?

Ktorékoľvek už má na mysli, som príliš nabudený, aby som to dostal zo seba von. Prejdem celú dĺžku kuchyne a zastanem krok od nej. „To dieťa nie je moje.“

Pochová svoj výraz do Schubertovej chlpatej tváre.

„Nerob to.“ Prejdem k nej o centimeter bližšie, som od nej desať stôp ďaleko a všimnem si jej zrýchlený dych. „Nikdy sa predo mnou nekrývaj.“

Položí mačku na zem, potľapká ju po zadku. Potom sa vystrie a pozrie sa priamo na mňa. Pery má tenké, ale úsmev v jej očiach je oslepujúci. „Si z toho...nadšený? Alebo si chcel...“

Výraz sa jej zakalí, hlas je sotva šepot. „To dieťa?“

Pred dvoma mesiacmi by som bol zničený pri dôkaze, že ma Joanne bezcitne podvádzala a nasraný na náš spoločný život. Ale teraz? Vznášam sa na obláčiku oslobodených emócií a hlavnou z nich je vďačnosť. Chcem jej poďakovať, že bola taká zradcovská kunda. Ak by ma nebola zradila, stále by som bol s ňou, kompletne ľahostajný voči tej najhlbšej, najtemnejšej láske, ktorá vyžaruje z jej očí, a voči na nezištnému, sedmnásťročnému srdcu.

Urobím ďalší krok, a potom zastanem. Som šesť stôp ďaleko. Potrebujem povedať Ivory aj ten zvyšok skôr než bude na dosah mojej ruky. Skôr než stratím vládu nad svojou kontrolou. „Chcem dieťa. Vlastne niekoľko. Jedného dňa. Vo veľmi vzdialenej budúcnosti. S tebou.“

Dotke sa svojich oddelených pier a hruď sa jej chveje trhanými nádychmi.

Urobím ďalší krok smerom k nej a ťuknem prstom do ostrovčeka. „Lorenza zadržali.“

Zalapá po dychu a položí ruky na zadnú stranu pultu, zhlboka dýcha. S trestným registrom dlhým míľu bol hľadaný pre podozrenie z lúpeže, prechovávanie drog a napadnutie so zbraňou. Môj súkromný detektív vyšťúral jeho bežné zvyklosti a kde sa fláka, informácie posunul policajnému oddeleniu v New Orleans a tvrdo pritlačil na policajného seržanta, kým sa neupravili priority a zatknutie nebolo vykonané.

Ivoryne oči zaplavia slzy, na žulovom povrchu sa jej trasú ruky. „Na ako dlho?“

„Vyzerá to na celé roky za viacnásobné trestné činy. Kaucia je stanovená na dvesto tisíc.“

Prikývne, keď sa jej po perách roztiahne chvejivý úsmev. „Ďakujem ti.“

Keď sa pohne, aby sa priblížila, zastavím ju s napätým výrazom. Chcem ju. Až príliš.

Nakloní hlavu a oblizne si pery. „Veril si mi, keď ma moja vlastná rodina nazývala štetkou a klamárkou. Utekala som pred ním celé roky a ty si ho za jediný týždeň dostal z môjho života.“ Pozerá na mňa v úžase. „Emeric, urobil si niečo, čo pre mňa nikto neurobil už naozaj dlhú dobu.“

Neobjasní čo to je, ale môžem to cítiť v náznakoch. Vďaka mne sa cíti v bezpečí.

„Želám si, aby toho bolo viac.“ Zohnem ruku na ostrovčeku, držím jej pohľad. „Chcem ho potrestať za znásilnenie, Ivory. Ak zmeníš názor ohľadom podania obvinenia, budem pri tom s tebou na každom kroku.“

„Nie.“ Zatne sánku. „Chcem sa pohnúť ďalej.“

Bojí sa, že by šiel po nej a úprimne povedané, ja tiež. Nechcem, aby bola v akejkoľvek spojitosti s jeho úmrtím. Nebude zatvorený navždy a ja sa budem musieť vysporiadať s jeho neodvratnou slobodou, keď ten deň nastane. Ale pre Ivory predstavuje menšie riziko, keď ho v najbližších niekoľko rokov, kedy bude hniť v base, z ničoho neobviní.

A pokiaľ ide o tú najlepšiu správu akú som dostal popoludní... uzatvorím tých niekoľko záverečných stôp medzi nami a zakrádam sa okolo nej, zľahka kĺžem hánkami po jej ramene.

Zachveje sa, otočí krk, aby udržiavala očný kontakt. Zastavím sa za ňou a vezmem ju za zápästia. S telom tvárou k linke jej pricapnem dlane na dvere skrinky nad hlavou. „Nepohni s rukami.“

Usmeje sa ponad plece. „A čo ak to urobím?“

Plesk.

Moja ruka pristála na jej nádhernom zadku.

Vyletí na špičky, hlava jej klesne na chrbát so škripotavým prekvapením. Ale ruky zostávajú tam, kde som ich dal.

„Také dobré dievča,“ zašepkám jej do ucha, spôsobujem, že sa celé jej telo trasie.

Jej reakcia jej kurva tak rozpaľujúca. Bol som tvrdý odo dňa, kedy som ju stretol, ale konečne, konečne sa chystám popustiť tú netrpezlivo dlho trvajúcu bolesť medzi nami.

Pokiaľ nepoužije to slovo.

Prikryjem jej ruky svojimi, pritlačím ich na skrinky v tichej pripomienke. Potom sa presuniem dole k jej nahým ramenám, prstami jej prechádzam po pokožke, potom sa presuniem, aby som ju hladil po vonkajšej krivke pŕs. Stále pre mňa drží, ale je tu aj drobné hojdanie v jej držaní tela, ako sa zdvíha a nakláňa smerom k mojim dotykom, sklápa hlavu a oči má poplašené, keď sledujú každý môj pohyb.

Prejdem rukou cez pevný materiál jej čiernych šiat, cestujem po obrysoch jej svalov a bedrových kostí. Keď sa dostanem k leme na jej kolenách, vysuniem jej šaty hore na stehná, cez jej pružný zadok a nechám ich okolo jej pása.

S očami obrátenými tak, aby ma sledovali, skloní mihalnice, keď jej pusou prekĺznem dole na chrbát jej šiat. Vzdychne, vyklenie sa k linke a hlava jej klesne medzi zodvihnutými ramenami.

Krčím sa za ňou, ruky si naplným jej vysoko posadenými polkami. Čierne čipkované nohavičky na nej vyzerajú sakramentsky hriešne. Škoda, že to je naposledy čo ich má na sebe.

Schmatnem drobné pásky na jej bokoch a trhnem.

Zvuk trhajúcej sa čipky jej otočí hlavu. „Tieto sa mi páčili.“

„Kúpim ti ich stonásobne viac a ztrhnem kurva každé jedny z tvojho nádherného zadku.“

Ako stojím, siahnem okolo prednej časti jej nôh a končekmi prstov prebehnem po jej vnútorných stehnách. Tras v jej končatinách a chrapľavé stony mi do vtáka vypaľujú teplo, pohlcujúho ho do bolestivej ocele.

Keď moja ruka narazí na mäkké chĺpky na jej kundičke, urobím jeden krátky ťah. Zahryzne si do pery, zadusí lapaniepo dychu.

Srdce mi pumpuje rýchlejšie, silnejšie. Pritisnem jej hrudník na chrbát, odkopnem jej nohy od seba a skĺznem jedným prstom po jej štrbinke.

Hlava jej spadne späť na moje rameno a jej ústa naháňajú moje. Vyhnem sa jej, šteklím perami jej sánku, prechádzam dole po krku, pokrývam jej pokožku svojim dychom.

„Bože, Emeric. Nikdy som sa takto necítila.“

„Shhh.“ Obhrýzam jej rameno, nechám ju pocítiť svoje zuby, svoj jazyk, teplo, ktoré ma vo vnútri spaľuje.

Hlava sa jej prevaľuje, odhalí tak mojim bozkom krk. Sajem jej ušný lalôčik, krúžim jazykom, keď ponorím prsty do jej klzkej pičky.

Kurva, je tak teplá a mokrá a úzka.

Zafňuká a trie mi zadok o vtáka, poháňa moje škádliace dotyky vzdychaním, otieraním a naliehavosťou. Vrazím prsty do jej premočenej kundičky, vychutnávam si zovretie jej vnútorných stien. „Si čistá, Ivory.“

Ruky sa jej na dvierkach linky zašklbú. „Čistá?“

„Tvoje výsledky testov.“ Skĺznem, aby som sa dotkol priamo jej análnej dierky. „Obaja sme čistí.“

Stisne zadok. „Budeme---?“ Jej zadok sa stiahne proti môjmu prstu. „Nie! Nie tam.“ Zafňuká. „Čo to robíš?“

„Chystám sa ťa ošukať, Ivory. Dnes večer. Hneď teraz.“

Zabrúsim rukou po jej boku, triem prstom ten vypuklý záhyb, doberám si ten tesný krúžok jej svalu. Až ma bolí po tom vziať si ju tam, ošukať každú dierku na jej tele. Držím ju za bok v tesnom zovretí, preniknem hlbšie medzi jej nohy, zatlačím prsty proti tej nepatrne zvrásnenej pokožke. Z krku sa jej vyderie bolestný nárek spojený so slzami a ruka jej spadne zo skrinky. „Scriabin.“

Uskočím dozadu, pulz mi cvála a ruky mám vo vzduchu. „Ivory?“

Skurvené peklo, použila svoje slovo. Použila svoje zasrané slovo.

Trasie sa po celom tele, trup má ohnutý nad linkou, stehná zovreté k sebe a ruky má omotané okolo hrudníka. „Ja ne-ne-nemôžem.“

Tlčie do mňa frustrácia, zlosť a divokosť. A nelogickosť. Donútim sa cúvnuť, dýcham napäto, potom zhlboka, zúfalý v snahe pochopiť to.

Uvoľním ruky po stranách tela, snažím sa zmierniť svoj hlas. „Buď konkrétna.“

„Nie moju...“ Stiahne si šaty dolu po nohách a otočí sa priamo ku mne, oči má sklené a vydesené. „Tam vzadu nie.“

„Už si tam vôbec bola niekedy dotknutá?“

Tvár jej opadne a skrúti sa do seba.

Zo žíl sa mi vylieva tekutá zlosť ako láva. Neskúmal som ju dosť zblízka, aby som videl zjazvenie, ale je zrejmé, že ju niekto sodomizoval. Zrejme niekoľkokrát niektorými chlapmi.

V mozgu sa mi oddeľujú hrozné obrázky, vystreľujú mi tep do morbídneho orchestra násilia.

„Žiaden anál.“ Zovriem trasúce sa ruky a opatrne urobím krok dopredu. „To je tvoj limit?“

„Nemôžem, Emeric.“ Ustúpi a vrazí do linky za sebou, jej výraz je priškrtený mukami. „Prosím, toto nerob.“

Žalúdok sa mi prepadne. Myslí si, že by som ju nútil?

„Ivory.“ Urobím ďalší krok, hlas mám zachrípnutý zármutkom. „Nebudem sa ťa tam dotýkať. Sľubujem.“

Zíza na zárubňu dverí, brada sa jej chveje a kolená šklbú. Vyzerá ako keby mala v pláne utiecť. „Oči na mne,“ poviem jemne a čakám kým poslúchne. „To je tvoj jediný limit?“

Prosím, povedz áno.

Bol som si istý, že bola ochotná mať so mnou sex. Ako som sa sakra mohol tak mýliť?

„Ja-ja neviem.“

Stiahnu sa mi pľúca, lapajú po vzduchu. Stojím tam len na dosah ruky, rešpektujem jej bezpečnostnú zónu. Ale nie som pripravený ustúpiť. Som si istý ako peklo, že sa nevzdám.

To ona tu má všetku moc, a sakra, ja urobím všetko čo je potrebné, aby som sa ustil, že o tom vie.

Držím hlas vyrovnaný, ale pevný. „Máš dve možnosti. Prvá, choď chodbou dole, sadni si za piano a čakaj na mňa, kým začne lekcia. Druhá, zamier hore po schodoch do spálne, vyzleč si oblečenie a čakaj na mňa, kým ťa ošukám.“ Pohľad mám oceľový. „Žiaden anál, Ivory. Máš moje slovo.“

Ruky má omotané okolo hrude, trie si bicepsy, stále sa na mňa nepozerá.

Naplním svoj tón presvedčením. „Čokoľvek si vyberieš, nebude to žiadne sklamanie ani hanba. Nie z mojej strany ani z tvojej. Rozumieš?“

„Áno.“ Roztrasený šepot.

„Choď.“

V momente, keď je z dohľadu, otočím sa k pultu a schmatnem žulový povrch do päste.

Kurva, kurva, kurva.

Keby som vedel, že nechcela, aby som sa jej tam dotkol, netlačil by som na ňu.

Nie, to je kravina. Keby som aspoň na zasranú minútu mohol myslieť mimo svojho boľavého vtáka... Zhlboka dýchaj.

Práve sme urobili obrovský krok dopredu. Použila svoje slovo a ukázala mi jeden zo svojich limitov. Teraz jej môžem veriť, že ho použije znova. Ak budem musieť, počkám na ňu aj celú večnosť.

Tľapkanie drobných nôh pritiahne moju pozornosť k podlahe. Schubert poskakuje okolo mňa a otiera svoje telo o moje nohy, pokrýva moje čierne nohavice oranžovou srsťou.

Zohnem sa a zodvihnem ho.

„Chystá sa ma odstaviť, však?“ Pritisnem pery na jeho hlavu, držím si ho na hrudi. „Kurva, chcem zabiť každého skurveného zmrda, ktorý sa jej kedy dotkol.“

Pradie ako motor a nahrbí krk kvôli škrabkaniu. Prsty zohnem pod jeho bradou, vyjdem mu v ústrety.

Čoskoro, pulz sa mi vyrovnáva a svaly sa uvoľnia.

„Poďme nájsť naše dievča.“

Položím ho na zem a nasledujem ho von z kuchyne, cez miestnosť s krbom a do obývačky.  Vytrieli preč priamo ku gauču a natiahne sa na jeden z vankúšov.

Ja zamierim rovno a dole chodbou do hudobnej miestnosti. Doľava a priamo ku---

Na koberci v haleleží delikátna čierna lodička.

Pulz mi poskočí.

Zamierim priamo tam, uvoľnujem si kravatu na krku, keď pohľadom zablúdim na schodisko. Druhá lodička je na hrane schodu.

Vybrala si spálňu.

Zašklbe mi vtákom a dych sa mi zrýchli. Vydám sa dopredu, zbehnem hore po schodoch a poza roh.

Pohľad na jej čierne šaty na podlahe na chodbe ma poháňa rýchlejšie, buduje nenásytný tlak dole v mojej chrbtici. Keď sa dostanem ku dverám spálne, nájdem ich zatvorené, kľučku zdobí jej čierna čipkovaná podpresenka.

Kriste, prevracia ma naruby.

Upravím si stuhnutú bolesť a niekoľko krát sa pre ukľudnenie nadýchnem.

Potom otvorím dvere.