DN - 34. kapitola

Překlad: Yogi_22

Emeric

„Metallica.“ Ivory si vojde rukami do zadných vreciek riflí a nepatrne sa na mňa usmeje. „To bolo dobré.“ Bol som vytrénovaný, aby som bol tým najlepším, po absolvovaní Leopoldu a udržaní si miesta v Lousianskom symfonickom orchestri. Ani raz vo svojej hudobnej kariére som sa nestaral o to čo si kto o mojom talente myslí. Až doteraz. Bola primrazená vo dverách dobrých päť minút a slovíčko dobrý je jediný kompliment, ktoré jej nádherné pery predniesli?

Keď sme sa stretli, bál som sa, že rovnováha medzi nami bude silne naklonená na jednu stranu, že by som ju mohol premôcť a využiť ju. Vážim takmer dvakrát viac než ona. Mám dvadsať sedem a ona sedemnásť. Ja som dominantný a ona je moja stredoškolská študentka. Kriste, mal som toľko pochybností.

Ale už viac nie.

Keď som tu sedel, bažil plný bolesti po jej brilantnej mysli klaviristky a z mojej hudby vyvierala poézia, uvedomil som si, že ona nedrží silu len v spálni. Ona porúča mojim emóciám, testuje moju sebaistotu a prenasleduje každú moju myšlienku. Mohla by ma zničiť, nielen samotnú moju existenciu, ale podstatu toho kto som, a ani o tom nevie.

Ja som zodpovedný za vyrovnanie rovnováhy medzi nami a koordináciu našich rolí. A práve teraz neposlúchla a ja sa jej chystám pripomenúť čo to znamená byť mojou. „Tvoje oblečenie. Hneď.“

Mihne okom nad mojim pevným tónom, pozerá sa na manžety na Fazioli. Hruď sa jej sťažka nadvihne raz, dvakrát.

Potom zatvorí oči a pretiahne si cez hlavu tričko, hodí materiál na zem.

Jej plné prsia v čipkovaných ružových košíčkoch, jej opálené ploché brucho v tmavej zlatistej pokožke. Tie sexy nohy...zovriem ruky.

Núti ma čakať, prsty jej zamrznú na gombíku od riflí. Vstanem z lavičky od klavíra, ten Dom vo mne to prevezme. Narovnám chrbticu, pokrútim plecami a dokonca zrovnám dych. Pozoruje ma privretými očami, oddelenými perami, ruky jej klesnú na stehná.

Vediac, že sa jej dôvera vo mňa na klinike zlomila, je neuveriteľne upokojujúce, že tu teraz stojí, bez ohľadu na to, že zvažuje môj rozkaz. Ale u nás to funguje tak, že je dôležité, aby som ju tlačil na hranu, na to miesto, kde sa ma bojí a rešpektuje ma, ale nie je to tak ďaleko od miesta, kde nemôže dýchať. Prinútim sa zmierniť úsečný tón, menej vrčať a byť jemnejší. Pomaly sa k nej blížim, pozerám na ňu s dôrazným sústredením. Keď sa dostanem do  jej  priestoru, skloní bradu, dych sa jej zadrháva, ale tie obrovské hnedé oči zostávajú so mnou, odmietajú sa odvrátiť.

Tak statočná.

Tak zasrane opojná.

Drepnem si a bolestivo pomalými pohybmi jej odzipsujem rifle. Vznášam sa perami len pár centimetrov od jej nohavičiek, stiahnem rifľovinu dole cez jej nohy. Trasie sa, keď sa na ňu pozerám a dávam si načas s bozkávaním jej pokožky okolo ružového saténu.

S prstami vzadu okolo jej lýtok jej cestujem hore po nohách, hovorím ticho, no napriek tomu pevne. „Daj si dole topánky.“

Keď ich dá dole, jej okamžitá poslušnosť mi buduje hladný tlak v rozkroku. Moje ruky sledujú obliny jej zadku a moje pery nasledujú priehlbinu jej pupka. Vzdychá a krúti bokmi, jej ruky sa mi ponoria do vlasov, sú na mne prilepené kvôli rovnováhe.

Kurva, chcem ju na svojom vtákovi, ako sa sťahuje a v kŕči a ako sa mi dáva každým možným spôsobom.

Odkopnem tenisky na stranu a dám jej dole rifle aj ponožky. S dotykmi ľahkými ako pierko jej pošteklím esovitú líniu chrbtice a pohrávam sa so zapínaním na jej podprsenke, zatiaľ čo stúpam hore po jej tele a prebozkávam si zmyselnú cestu medzi jej prsiami. Hlava jej spadne dozadu a štíhle ramená spevnejú v mojom náručí. Vonia ako jazmínové mydlo, dusné vzrušenie a samotná skvostnosť Ivory.

Vták sa mi šklbe v rifliach, je uväznený a nárokuje si.

Ešte nie.

Dráždim zapínanie jej podprsenky, ústami kĺžem cez delikátnu kľúčnu kosť. Prejdem vyššie, bozkávam jej štíhly krk a okusujem jej sánku.

Dotknú sa nám čelá, pery klesnú bližšie a bližšie. Keď sa nám konečne stretnú pery, roztopí sa proti mne.

Ruky zdvihnem k jej tvári, prstami hladím jej lícne kosti, keď hltám jej zvodné vzdychy. Bozkávam ju agresívne, prikazujem jej bez slov, aby mi verila. Švihám jazykom proti jej a sľubujem blížiacu sa bolesť a extázu. Jej ústa sa oddelia v prijatí a jej ruky mi zovrú pás, pritiahnu si ma k nej bližšie.

Preruším bozk a nechám prsty, aby zotrvali na ramienkach na jej pleciach. Moje oči nikdy neopustia tie jej, jemne jej stiahnem ramienka dole po ramenách. Bradavky má tak tvrdé, až napínajú čipkovaný vzor na nich. Pomaličky odstránim materiál preč, odhalím tak jej delikátny povrch. Potrebujem sa v nej pochovať a snažiť sa myslieť mimo mojej besniacej tvrdosti. O krok ustúpim, nechám svoj pohľad potulovať po jej dlhom, štíhlom tele, uctievať každý ohyb, tvar a krehké kosti, keď ma vníma tými okrúhlymi očami. Plné energické prsia sa jej dvíhajú každým nádychom, úzke boky sa jej posúvajú nedočkavosťou a ružové saténové nohavičky stmavnú od vlhkosti.

Jej telo miluje môj dotyk, ale jej myseľ mi neodpustila. Ak jej nedovolím urobiť ďalší krok po jej, neskôr sa bude cítiť len horšie.

Kývnem k nohavičkám. „Daj si ich dole alebo povedz bezpečnostné slovo.“

Zahryzne si do pery, zahákne prsty za satén, skĺzne ním dole po nohách a odkopne ho preč. Jej pohľad nikdy neopustí moju tvár, pozoruje ma ostražito, zvedavo a s nepopierateľnou túžbou.

Sliedim okolo nej, vyžívam sa v jej ohromujúcej nahote a spôsobe, akým sa jej zastaví dych so začiatkom každého môjho kroku. Prsty mi cestujú po špirálovitej ozdobe jej tetovania z krížov na opačnú stranu pleca. Zachveje sa nad tým pocitom, lapá po dychu a naťahuje ku mne krk, aby ma videla. Natlačím jej hruď na chrbát, prstami dráždim jej bedrové kosti. „O tom tetovaní mi povieš. Nie teraz.“ Spočiniem ústami na križovatke medzi jej krkom a plecom a olíznem to miesto. „Možno nie dnes alebo tento týždeň.“ Posuniem ruku na jej panvu, ponorím ju medzi jej nohy a skĺznem cez jej mokré záhyby. „Ale povieš mi to čoskoro.“

Vydá ťažký povzdych a vyklenie krk, hlava sa jej odchýli na stranu, takže mi poskytne ľahší prístup. Pritisnem jej zuby na plece a zahryznem. Zafňuká a zvíja sa proti mne, ruky sa jej nadvihnú a prstami hľadá moje vlasy.

Zbozkávam jej bolesť a o krok ustúpim. „Poď za mnou.“ Vediem ju k Fazioli a ukážem na rímsu nad klávesmi. „Sadni si na hranu. Roztiahni nohy. Pravá noha na najnižšie klávesy, ľavá na najvyššie.“

Jej výraz uštipne neistota, ale vylezie do danej polohy, naplní miestnosť náhodnými tónmi.

Nylonové pásky sa vinú spod klavíra a cez veko, dva na každej strane a všetky štyri spojené s koženými manžetami. Priložím dve na jej zápästia a zacvaknem ich vzadu s tvrdým trhnutím. Zalapá po dychu.

S rukami uväznenými na chrbte, jej oči sledujú moje pohyby, pery má oddelené a plecia sa jej dvíhajú. Zdá sa, že bojuje proti tej polohe, bojuje so strachom, ktorý jej telo vťahuje do seba.

Keď sa dostanem pred ňu, pohladím jej prstami chrbát a cestujem pozdĺž jej natiahnutej nohy. „Aké je slovo, ktoré toto zastaví?“

„Scriabin,“ vydýchne, opatrne ma sleduje.

„Použiješ ho?“

Prikývne a v očiach sa jej trepoce strach. „Ak budem musieť.“

„Dobré dievča.“

S ďalšími dvoma manžetami jej zamknem členky k ozdobným lištám, ktoré uzatvárajú klávesy. Potom odstúpim a vstrebávam ten erotický výhľad pred sebou.

Posadená na okraji veka, so stehnami roztiahnutými dostatočne na to, aby po celý čas vydržali mať klávesy medzi nohami a s rukami znehybnenými za chrbtom, je obrazom túžby a mučenia, sily a dôvery.

Jej kundička je otvorená, ružová a premočená, prosí o môjho vtáka. Jazyk jej vykukuje von a dotýka sa spodku jej dolnej pery.

Nikdy som nechcel nikoho spôsobom akým chcem ju. Nechcem len jej telo. Chcem jej všetko. Je tou najsilnejšou emóciou akú som kedy cítil.

Napravím si pulzujúcu bolesť vo svojich rifliach. „Som tak zasrane vzrušený, že sa chcem zvaliť a zomrieť.“

„Smrť je jedným zo spôsobov ako sa tejto erekcie zbaviť.“

Ten hravý záblesk v jej očiach ma robí neuveriteľne tvrdším.

„Alebo.“ Zahryzne si do pery. „Je tu...vieš, aj iná možnosť.“

Očami ju držím v napruženom okamihu, keď si rukou hladím svoj uväznený penis. „Je to to čo chceš, Ivory? Tvoja kunda je premočená a pripravená na mňa. Mohol by som vkĺznuť priamo do nej a ošukať ťa tak tvrdo, že ma budeš cítiť ešte celé dni.“

Odvráti pohľad, nozdry sa jej rozťahujú a svaly v putách sa jej napínajú. Mohla byť ešte ráno pripravená vzdať sa, ale nie teraz. Nie po tom čo videla moju ex.

„Pozri sa na mňa.“ Čakám na jej oči a potom siahnem po opasku. „Dostaneš dve šľahnutia za to, že si označila niekoho iného okrem seba za moju priateľku.“

„Ale Joa---„

„Nehovor jej skurvené meno.“ Žilami sa mi valí teplo. „K tomu sa dostaneme, ale práve teraz, práve tu, sme len my dvaja. Ty a ja a nikto iný.“

Čelo sa jej zvrásni a potom vyhladí. „Fajn. Dve švihnutia.“ Kútik úst sa jej nadvihne. „Urob tvoje najhoršie.“

Teraz sa usmieva, je si totálne nevedomá, kde budem robiť svoje najhoršie.

Nadvihnem hlavu. „Pokiaľ ide o tvoj postoj, ktorý si mi ponúkla cez telefón...“ Vytrhnem opasok z riflí a prehnem ho na polovicu. „Šesť orgazmov za tvojich šesť pridrzých komentárov.“

„Orgazmy, huh?“ Smeje sa, uvoľní sa v putách. „Páni, to znie ako mučenie.“

Šklbne mi perami.

Oh, to bude.