DN - 31. kapitola

Překlad: Yogi_22

Ivory

V piatok popoludní zamierom ku skrinkám v Centre areálu školy. Ellie sa ponáhľa vedľa mňa, snaží sa dobehnúť môj rýchly krok. Skôr než zdôrazním, že jej nohy sú kratšie než moje, spomalím a hravo ju postrčím do boku.

„Vyzeráš inak.“ Usmeje sa na mňa, jej uhľovo hnedé oči jej zamrkajú. „To je všetko čo hovorím.“ Nezmienila moje nové oblečenie. Nie, je príliš zaneprázdnená pokúsiť sa zistiť skrytý zmysel v tom ako chodím. „Si...ľahšia. Vieš, ako letný vánok.“ Prebehne predo mnou a pozadu si razí cestu k našim skrinkám, čierny vrkoč ju švihá do krku. „Máš chlapca, však?“

Neviem čo je Emeric, ale rozhodne nie je chlapec. „Takže si myslíš, že chalan je nejakým magickým liekom na chudnutie? Alebo mi len možno hovoríš, že som nafúknutá?“

Zasmeje sa a vytočí kombináciu na skrinke. „Si tak divná.“

Otvorím svoju skrinku a na vrchu učebníc nájdem malý zložený papierik. S obrovským úsmevom po ňom siahnem a dotknem sa ho. Zodvihnem ho.

Emeric mi nechával odkazy celý týždeň. Len pri predstave toho ako každý z nich píše svojim výrečným rukopisom a ako príde tou svojou chôdzou sem, aby mi cez otvor ma mojej skrinke pokĺzol odkaz, mi do hrude vyšle trepotanie.

Elli stojí o niekoľko stôp ďalej, rozptýlená svojim telefónom.

Držím odkaz vo vnútri skrinky a otvorím ho.

Chcem ťa.

Čakám na teba.

Máš ma.

Spôsobuje, že ma bolí na duši. Prečítam si to znova a bolí ma celé telo. Keď zatvorím oči, počujem jeho hlboký hlas, cítim jeho bolestivý dotyk a chuť jeho škoricovej žuvačky z jeho dychu. Je so mnou, vždy ma obklopuje, pozdvihuje ma. Sakra, možno sa dokonca vznášam.

Dostane sa za mňa klepot podpätkov. Skrčím odkaz do päste a pozriem sa ponad plece.

Medzi mojou a Ellienou skrinkou sa opiera Ann a zbežne si ma pozrie. „Dievčatá hovorili.“

Uh huh. Je tu, v mene ženskej populácie, aby mi pripomenula, že je tá krajšia, múdrejšia a oveľa populárnejšia.

Skĺznem rukou do tašky a vhodím dnu pokrčený odkaz. Potom sa k nej otočím tvár, aby som jej čelila, mám ten úsmev, o ktorom otec vždy hovorieval, že je mojou najväčšou zbraňou.

Jej úškrn ničí jej hladkú čiernu pokožku a dokonalý zjav. „To sú šaty od Dolce & Gabbana.“

Pozriem sa dole na svoje šaty s potlačou žltých a bielych sedmokrások, milujem ako strih do A padne na moje telo. „Okay.“

„Včera si mala šaty od Valentina. Deň predtým od Oscara de la Renta. Aby sme si boli na čistom, Ivory. Teraz si pre zmenu zlodejka?“

Prečo mi len nemohol Emeric kúpiť veci z Walmartu? Nevidela by som v tom prekliaty rozdiel.

Pretože nerobí nič, pokiaľ to nie je to najlepšie z najlepšieho.

Ellie sa postaví vedľa mňa, potiahne sa za ruksak, ktorý má cez plece. „Nechaj ju na pokoji, Ann.“

„Je to v pohode.“  Prikývnem smerom ku Crescent Hall. „Dobehnem ťa, okay?“

Ponúkne mi súcitný úsmev a zamieri priamo na našu ďalšiu hodinu. Otočím sa späť k Ann a premýšľam nad odpálkujúcou odpoveďou, pretože je poriadna zábava sledovať ju vykrúcať sa. Mohla by som jej povedať, že som si zapíchala s manažérom predaja u Neimana Marcusa. Je to tam kde chodia ľudia nakupovať oblečenie? Neviem, ale tento návrh by sa príliš podobal predchádzajúcim dohadom. Oh, už viem...

„Začala som predávať svoje vajíčka.“

Vypúli hnedé oči. „Ty si...čo?“

„Vajíčka.“ Pokrčím plecami. „Kto mohol vedieť, že ovulácia môže byť taká lukratívna? S mojim dobrým výzorom a vynikajúci výsledkami SAT testov mi Centrum pre plodnosť zaplatilo dvojnásobok bežnej ceny.“

Vydá zvracajúci zvuk. „To je nechutné.“

„To aj tvoj postoj.“ Zatvorím skrinku a prejdem okolo nej. „Ale som hlboko dojatá ako úzkostlivo na mňa dohliadaš. Vnášaš do nášho priateľstva nové svetlo. Možno by sme spolu mohli nakupovať a zariadiť si nejaké prespanie jedna u druhej.“ To by som bola radšej rozdrvená pol tonovým pianom. „Mohli by sme si vyrobiť náramky Najlepšie kamošky.“

„Ty si taká mrcha.“

„---alebo nie.“ Tľapnem ju po kostnatom pleci, keď okolo nej prechádzam. „Vďaka, že to robíš skutočným.“

O niekoľko hodín neskôr sedím za Steinwayom na divadelnom javisku školy. Emeric presunul moje súkromné lekcie pred pár dňami sem, aby som si zvykla na akustiku. Holiday Chamber Music Celebration je len o pár mesiacov. Ako jedno z najväčších baletných predstavení Le Moyne je prístupné aj pre verejnosť a predstavuje prehliadku špičkových hudobníkov a tanečníkov akadémie.

Klavír je len malým kúskom produkcie, ale rada by som konečne bola toho súčasťou. Emeric stále neoznámil kto to miesto zaplní. Berie svoju prácu tak vážne, že mi nedáva nijaké výhody len preto, že sme spolu. Musím si to zaslúžiť a vo mne nie je ani štipka, ktorá by mu to dala nerada. Dokonca aj keď má frustrujúci spôsob, kvôli ktorému čakám na veci. Keď sa ku mne dnes ráno pridal v kuchyni, povedal mi, že je nádherné vidieť ma čakať.

Budem na neho rada čakať až do vyčerpania. Čakať na jeho disciplínu. Čakať na jeho náklonnosť. Čakať na neznáme.

„Začni znova.“ Jeho hlas zahrmí z tieňa vyvýšených sedadiel.

Máme divadlo pre seba. Je niekde v prednej rade, ale nemôžem ho vidieť za oslepujúcimi reflektormi. Ohýnam sa nad klávesmi, som ponorená do Čajkovského Luskáčika. Ruky mi lietajú po vyrážajúcom tremole, zápästie prechytávam cez rýchlo sa meniace kľúče. Tento kúsok som hrala toľkokrát, že ho viem naspamäť, prsty sa mi pohybujú z vlastnej vôle, hladko sa prispôsobujú notám.

Keď sa ručička na mojich hodinkách posunie na siedmu hodinu, pokožku mi oblizne pot, medzi ramenami a na rukách ma bodajú kŕče. Emeric ma prerušil len párkrát, aby poukázal na nejaké pokĺznutia. Do pekla, poslednú hodinu bol tak tichý až premýšľam, či neodišiel.

Natočím sa na lavičke od piana a škúlim proti svetlu. „Zaspal si tam vonku?“

„Nie.“ Odkašle si. „Bolo to nádherné, slečna Westbrooková.“ Jeho tmavý, hlboko posadený hlas sa ozýva cez divadlo. „Toto javisko nie je pre vás dostatočne veľké.“

Rozvinú sa vo mne úponky tepla, v špirále mi stúpajú pozdĺž ramien, medzi moje prsia a okolo chrbtice. „A čo tak javisko v Leopolde?“ Nakloním hlavu, zažmurkám do svetiel. „Vieš, pretože tam sa chystám.“

„Leopold je len nápad uviaznutý v tvojej hlave. Mysli na niečo väčšie. Lepšie.“

Lepšie než je najlepšie konzervatórium? Stisnem k sebe pery. „Ako čo napríklad?“

„Na svete nie je dosť veľké publikum, ktoré by ťa ovládlo. Ale potrebuješ jednu vášeň dosť na to, aby ťa udržalo.“

Wow. Nikdy predtým som na to takto nemyslela.

„Poď sem.“

Je to príkaz, ktorý by dal hocijakému študentovi, ako sadni si, prestaň rozprávať, odpovedz na otázku. Ale pre mňa to má hlbší význam, ten, ktorý nepatrí medzi múry školy.

Stehná sa mi trasú ako sa postavím z lavičky. Dych sa mi stiahne, keď sa pohnem smerom k nemu, dole po stupienkoch z javiska a do tmy prázdnych sedadiel.

Sedí stranou v prednej rade, tesne za okrajom svetla. Členok má opretý o koleno a predlaktie prehodené cez opierku, je obrazom pokojného sebaovládania. Ale oči má oceľové a sústredené, zavŕtané do mňa.

Zastanem na dosah ruky a moja pozornosť klesne na dlhú, tvrdú dĺžku rastúcu v jeho nohaviciach.

„Ivory.“ Jeho zmyselný tón mi skočí do hlavy.

Pošúcham si šiju. „Ty si...um, tvrdý. Kvôli môjmu výkonu?“

„Všetko čo robíš ma vzruší,“ zašepká. „Najmä ženský pohyb tvojho tela, keď hráš. Chcem ťa nahú, sediacu na mojom piane a s vlniacimi sa bokmi ako keby si šukala klávesy.“

Medzi nohami mi vystrelí záblesk tepla, ktorý rozsvieti každý môj kúsoček. Chcem ho vyslobodiť z nohavíc a cítiť váhu jeho vtáka vo svojich rukách. Vo svojich ústach.

Pohladí ma prstom po spodnej pere. „Pozícia sólistu v balete je tvoja.“

V končatinách mi zabrní povzdych šťastia. „Ďakujem.“

„Milujem, keď si vďačná.“ Oblizne si spodnú peru. „Ale zaslúžila si si to, Ivory. Chystáš sa tú show ukradnúť.“

Jeho slová pochvaľujú môj talent, ale tlejúci záblesk v jeho očiach oceňujú mňa celú, keď jeho pohľad cestuje po líniách môjho tela a skúma ma pod kožou. Pozná ma na tej najhlbšej úrovni, lepšie než ktokoľvek iný a páči sa mu to čo vo mne vidí.

V hrudi mi zarezonuje náhla a veľmi špecifická potreba, zapáli sa v morku kostí mojej bytosti. Potreba uspokojiť ho, cítiť silu dávajúc mu tento dar.

Zaťahám za chodidlo opreté o koleno, pokým ho nedá na zem. Posunie sa, aby vstal, ale ja ho zastavím s rukami na jeho stehnách tvrdých ako skala. Potom si kľaknem medzi jeho roztiahnuté nohy.

Schmatne ma za vlasy, jeho tón je príkry varovaním. „Ivory.“

S nadobudnutou statočnosťou ho vezmem cez nohavice za vtáka, po prvýkrát sa ho dotýkam. „Toto chcem ochutnať.“

„Kurva.“ Jeho výdych sa odrazí po rozľahlej miestnosti. Ruka, ktorou ma ťahá za vlasy mi do temena vysiela bolesť. „Nie tu.“

Ak sa vrátime do jeho domu, cestou stratím nervy. Nenávidela som ten pocit mužov v mojich ústach odkedy si ma tak vzal prvýkrát Lorenzo. Dávenie, strata vzduchu a totálne poníženie niečoho tak odporného čo mi strieka na jazyk...

Chcem, aby to s Emericom bolo iné. Potrebujem, aby mi ukázal  ako to urobiť dobrovoľne. Obklopená stuhnutými svalmi jeho hrude a nôh, mu prejdem rukou po pulzujúcej napuchnutej erekcii. „Budem sa pred tebou plaziť. Skláňať sa pred tebou. Čokoľvek len chceš, chcem aj ja. Len proste...toto mi daj.“

Cez pery mu unikne hrubý, chrapľavý zvuk. „Kristus v pekle. Ako ti mám kurva povedať na toto nie?“

Zabalí mi vlasy okolo päste, jeho pohľad prebehne po divadle a zastaví sa na zatvorených dverách. Myslí na Joanne a ten čas, kedy boli prichytení?

Je po siedmej v piatok večer. Sme zrejme jediní dvaja ľudia v Crescent Hall a po vyučovaní do divadla nikto nechodí. Ale ak sa aj tieto dvere otvoria, budem na nohách skôr než nás zbadajú. Okrem toho, jedine môj chrbát je osvetlený tlmeným okrajom svetiel. Nikto ho neuvidí v tieni. Viem, že toto všetko zvažuje predtým než nevrlo zašepká. „Vyber ma von.“

Zachveje sa skrze mňa vzrušenie, keď uvoľňujem jeho opasok a stiahnem mu dole zips. Trasú sa mi ruky a ústa mám zaliate vlhkosťou. Päsť v mojich vlasoch ma stiahne dole, keď sa vlny napätia preženú mojim telom. Zodvihne boky, strhne si voľnou rukou nohavice. Ako sa mu zips vydúval pod ťažkým nákladom, žalúdok sa mi chveje očakávaním dotknúť sa ho. V zahmlenom priestore medzi nami trčí jeho veľkosť nahor, dlhá a krásna a popretkávaná žilami. Ruky sa natiahnu priamo k nemu, prsty sa omotajú okolo jeho hrubého koreňa. Trhne mi vlasmi dozadu a študuje moju tvár, ale jeho modré oči žiaria v tme. „Vo chvíli, keď to budeš chcieť zastaviť, zodvihni ruku do vzduchu.“

Pretože nebudem schopná použiť svoj hlas?

Do vnútra mi kvapká strach, ale zastrčím ho naspäť. Mám silu byť s ním zraniteľná. „Urobím to.“

Pustí mi vlasy a zovrie do oboch rúk opierky. „A teraz ma saj.“

Kľaknem si k nemu, s roztrasenými prstami prejdem po krátkych tmavých chĺpkoch v jeho rozkroku, skloním hlavu a skĺznem lícom po jeho dĺžke, maznám sa, bozkávam a vychutnávam si oceľ pokrytú hodvábnou pokožkou. Celé jeho telo sa rozpúšťa na sedadle. Ťahám nos po jeho dĺžke, vdychujem vôňu muža, ktorému verím, vťahujem do pľúc jeho hlboké drevité pižmo. Do jeho dýchania sa zarezávajú stony, nohy sa mu rozkročia, naťahujú švy na jeho rázporku. „Prestaň sa s tým hrať a saj ho.“

S úsmevom mu zakrúžim jazykom po špičke, z hrdla sa mu vyderie povzdych. Pohľad na jeho blednúce päste na opierkach mi vyvoláva pulzovanie medzi nohami. Trhanie jeho penisu proti mojim perám poháňa do môjho jadra vlhké teplo. Jeho potešenie je moje potešenie.

Ako žmýkam a lížem jeho žaluď, siahnem do jeho boxeriek, aby som podráždila jeho vajcia masírujúcimi rukami. Potom zatvorím oči a vezme ho do úst.

„Ah, kurva.“ Zavrčí. „To je ono. Hlbšie. Zatlač jazyk. Tu to je.“ Trasú sa mu nohy. „Ježis, Ivory. Presne takto.“

Trasiem sa pri jeho chvále a kývam hlavou rýchlejšie, tesnejšie ho sajem ústami. Keď práve neotáča krk, aby so pozrel na dvere, viem, že sleduje mňa, vstrebáva spokojnosť na mojej tvári, keď dávam a dávam. Už len predstava ako mu túžba zakalí oči ma naštartuje, takmer rovnako veľmi ako keď mi pri každom kroku šéfuje.

Napľuj na neho. Líž ho pod žaluďom. Pokrúť zápästím. Vezmi ho hlbšie.

Sväté peklo, tento muž. Nemôže tam len tak sedieť a užívať si fajku. Jeho krutý hlas mi šepká príkazy, ktoré robím spôsobom ako sa mu to páči, robím presne tie pohyby, ktoré nariaďuje. Sajem rýchlejšie. Rýchlejšie mu to robím rukou. Vlhčím ho.

Je skrz na skrz posadnutý kontrolou, ale vedela som, že bude reagovať presne takto.

Takto ho milujem.

Kvôli jeho zasrane nemravným ústam a hrúbke jeho pokladu ma pália pery a stvrdnú mi bradavky. Keď stratí aj posledné zvyšky zábran, nepríde žiadne varovanie. Schmatne ma za vlasy a vrazí mi hlavu dole. Napína ma, nepekne slintám a lapám po dychu. Unikne mu bolestný tón, keď pohne bokmi a hýbe sa tvrdšie, rýchlejšie. Dusím sa tak prudko až mi pod tým tlakom slzia oči a prsty mi ťahajú za drahé záhyby nohavíc.

Obe ruky má zapletené v mojich vlasoch, keď si pridržuje moju tvár na rozkroku, jeho vták sa mi zavŕtava do hrdla, hlas má chrapľavý. „Zodvihni ruku, sakra, a ja prestanem.“

Ruky mám voľné. Môžem ich hocikedy zodvihnúť. Po tom ako mu pustí, to nepohodlie skončí. Sila toho vo mne niečo zlomí.

Chcem to. Cítim to v žalúdku, tú potrebu po tom, aby mi primitívne ošukal ústa, bez zábran a bez jedinej myšlienky. Možno preto, že sa tak dlho držal späť, obmedzoval kvôli mne seba samého a mňa až bolí po tom, aby som mu to dala naspäť. Alebo možno preto, že chcem jeho ubližovanie tak tvrdo a hlboko vo mne, že on je všetkým čo cítim.

So širokým žaluďom, ktorý mi búši do zadnej strany krku a vysmieva sa mojim dýchacím cestám, to už bolí. Mandle sú len bolestivou masou opuchnutého tkaniva. Robí to, pretože to chce a ja to milujem, túžim po tom, ako by to žiadna iná slušná žena nechcela.

Nikdy som nebola slušná.

Som špinavá – tým druhom Emericovej špinavosti, ktorá za sebou v mojom krku zanecháva bolestivé potešenie. Snaží sa ma šukať tak hlboko ako môže, pretože je mojim pánom, mužom, po ktorom bažím tým najtemnejším, najstrašnejšie krásnym spôsobom, ktorý je možný.

„Zodvihni...tú...zasranú...ruku.“ Každé jedno slovo prerušuje pichľavým zasunutím do mojich úst.

Zabodnem mu nechty do stehien a v tichosti mu poviem. Neprestávaj.

Ustáli boky a potiahne ma za vlasy, trasú sa mu nohy a dych sipí mimo kontrolu. Keď už si myslím, že viac nemôžem zvládnuť, jeho rovnováha sa zmení.

Stíchne, spomalí výpady, hladká ma po vlasoch a naplní mi ústa semenom.

Moje meno sa odráža cez divadlo ako mu lomcuje telom a vzdychá.

Tá sila je moja.

Vyhrievam sa v nej.

Trasú sa mu ruky, vezmem ich, držím ich, naše prsty sú prepletené.

Mám ho.