DN - 26. kapitola

Překlad: Yogi_22

Ivory

Zatlačím tvár do mužnej vône Emericovej posteľnej bielizne a nútim svoje trasúce sa nohy, aby mi zabránili skĺznuť na podlahu. O nahý zadok sa mi otiera chladný vzduch, a tie jeho prsty...sväté peklo, jeho prsty mi kĺžu tam a späť medzi stehnami, tam dole vytvárajú ten najzvláštnejší, najosviežujúcejší druh tepla.

Nemôžem sa sústrediť na nič iné, len na to ako ma hladká, celé moje telo kvôli nemu spieva, aby v tom pokračoval...v tom...presne v tom čo robí.

Prosím, neprestávaj, neprestávaj---

Prestane, vezme ma do svojej veľkej dlane. „Nebudem opakovať otázku.“

Zatlačím zuby do pery, nenávidím jeho drsný, netrpezlivý tón. Alebo ho možno milujem.

„Neviem. Ja...niekedy sa dotýkam sama seba.“ Snažila som sa vytvoriť to prsty stáčajúce Oh áno, presne tam!,o ktorom tak ženy v mojej štvrti hovorili, ale nikdy to nebolo také dobré ako tvrdili. „Môže sa to stať, ak si to neužívam?“

Jeho ruka sa zohne proti mojej kundičke. „Všetci tí sráči a ani jeden z nich ťa neurobil.“

Vystrie prsty a lenivo ma hladí. „Od tejto chvíle to bude iné.“

Nasledujúce pohladenie mi zovrie všetko v mojom vnútri, prenesie ma to do úplne nového sveta inakosti. Dych sa mi zadrháva v pľúcach a telo sa mi pod tým vpádom zatína. Oh môj Bože, je to tak...bezbolestné. Nie je to suché ani pálčivé alebo príliš tesné.

S klzkými prstami po mne jazdí znova a znova. Telom mi prúdi roztápajúce sa, kómu vyvolávajúce potešenie. Bradavky sa mi stiahnu a tep sa mi zblázni. Zatnem prsty na nohách do koberca, keď chlípne zvuky jeho rytmu naplnia izbu.

Do tváre sa mi nahrnie teplo. Viem, že toto je túžba a on našiel tajomnú zbraň ako uvoľniť moju prirodzenú vlhkosť, ako mi ukázať, že to chcem. Tečiem po celej jeho ruke.

Je to normálne?

Zohne sa, pochová do mňa prst, zatiaľ čo druhú ruku ťahá po mojom stehne. Koža z opaska sa proti mne zatrasie, ako jeho výdychy. A jeho hlas. „Tak zasrane mokrá.“

„Mrzí ma to. Neviem prečo---„

„Nie,“ zavrčí, strčí prst dnu a vyberie ho von, masíruje a trie ma s takou kontrolou. „Takto to cítiť, keď sa niekto o teba postará, keď prijímaš potešenie od niekoho, kto ti ho chce zúfalo dať.“ Jeho pery sa pasú po vnútornej strane môjho stehna. „Viem ako sa dotýkať svojho dievčaťa.“

Vie ako byť naraz malátny a mužný a vie ako mi lichotiť tak, aby som sa vzdala len pod nátlakom sily jeho slov. Nikdy som nebola s nikým tak mocným a sebavedomým, kto môže byť dosť pokojný na to, aby sa ma takto dotýkal.

Jeho prsty opustia moje telo a jeho teplo sa vytratí. Otočím krk a zachytím záblesk jeho hlbokých námornícky modrých očí, keď sa narovná a prejde si mokrou rukou po ústach.

To je už druhýkrát čo ma ochutnal. Je to zvrhlé a fascinujúce zároveň.

Ustúpi na stranu. „Nehýb rukami.“

Zatnem prsty do lôžkoviny nad hlavou, keď za mnou zapíska vzduch.

Na zadku mi pristane pálivý úder a ja si nemôžem pomôcť, aby som zastavila ruku od pošúchanie si toho bolestivého miesta.

Ale jeho ústa sú už tam, uzavrú sa okolo bodavého tepla, sajú a lížu.

Vezme ma za zápästie, prišpendlí ho na matrac, zatiaľ čo perami premení bolesť na niečo celkom iné. Ťah jeho jazyka zaženie to bodnutie, zanechá mi na koži akési omámenie a mravenčenie.

Možno je to tým, že strávil dosť času tým, že sa ma najskôr dotýkal, nechal ma v stave zvýšenej stimulácie, ale nekrčím sa, keď sa postaví a rozohní znova. Telo mi bzučí ako závislákovi. Chcem viac.

Až na to, že nešvihne opaskom. Vzdiali sa od postele odhodlanými krokmi a zmizne niekde v šatníku. Čo to má do pekla znamenať?

O sekundu neskôr sa vynorí s čiernym napchatým vakom. Odzipsuje ho na posteli vedľa mojej hlavy. Na matrac klesnú kožené manžety, nasledujú nylonové popruhy.

Srdce mi v hrudi búši tak hlasno, že by prehlušilo aj orchester. „Na-na čo je to?“

Odvinie popruhy, drepne si, keď ich priväzuje k rámu postele. „Ak by si pohla rukou len o sekundu skôr, opasok by ti skĺzol na prsty. Možno by ti ich dokonca zlomil. Budeme to robiť bez toho, aby bola ohrozená tvoje kariéra klaviristky.“

Hovorí muž, ktorý udrel do steny.

Zdvihnem sa na lakťoch a ukážem na jeho zničené kĺby. „Kedy máš ďalšie vystúpenie v symfonickom orchestri?“

„O dva týždne.“ Pritiahne si opuchnutú ruku a potom pohladí okraj postele. „Ruky sem.“

„Chystáš sa ma priviazať?“

„Chystám sa ťa chrániť.“ Otvorí prvú koženú manžetu. „Toto alebo tvoje bezpečnostné slovo. Rozhodni sa.“

Predstavujem si samu seba v tomto zadržaní, chytenú v pasci a neschopnú uniknúť, keď ma bude švihať opaskom po zadku, keď to jeho bozky zlepšia a urobí ma to centrom jeho vesmíru. Nenúti ma. Dáva mi možnosť výberu a ponúka mi zobrať ma niekam, kde je to vzrušujúce, kde sa nikto iný neobťažoval zobrať ma.

Položím si líce na matrac a natiahnem ruku nad hlavu.

„Tvoja dôvera je opojná.“ Jeho ruky sú odrazu na mojej hlave, hladkajú ma po tvári, zatiaľ čo jeho ústa napádajú moje. Topím sa pod dožadovaním jeho pier. Tento bozk je tvrdší než jeho predchodcovia, hladnejší a oveľa smrteľnejší, jeho jazyk sa zapletá s mojim a jeho silná sánka mi škriabe kožu v lahodnom pálení.

Preruší bozk a vráti sa k manžetám, spojí ich s popruhmi a uzamkne ich okolo mojich zápästí.

Jeho prsty sa obratne pohybujú cez zapínanie a pracky.

Koľkokrát to už robil? S koľkými ženami?

So svojou minulosťou nie som v pozícii, aby som žiarlila, ale to ma nezastaví od toho, aby som v žalúdku nepocítila pazúre bolesti.

Dotyk jeho ruky ma vytrhne z myšlienok. Je tu so mnou, po ramenách mi naskakuje husia koža, keď ich zaisťuje do opierok.

Keď skončí, pohne sa, aby sa postavil za mňa, ruky má na mojich bokoch a šklbne mi zadkom proti jeho stehnám. Popruhy sa pri tom pohybe natiahnu, putá mi držia ruky nad hlavou.

Ale necítim sa v pasci alebo držaná dole. Cítim sa ukotvená. K nemu.

Preložený opasok zasviští v mojom periférnom videní tesne predtým ako mi v spodnej časti zadku vzplanie nové bodnutie. Tíši švihnutie ľahunkými dotykmi, pripoja sa aj jeho pery, bozkáva a upokojuje pretrvávajúcu bolesť.

Potom švihne znova.

Úder, masáž, bozk.

Neviem koľko krát opakuje tento postup. V určitom okamihu vkĺznem do blaženého tranzu, stratím sa v nejako vzdušnom mieste, kde je iba on a ja a harmónia našich dychov.

Takto nejako by to malo byť cítiť, keď dvaja ľudia vyvrcholia spoločne, ochotne, svojvoľne. Aký by bol sex s ním? Nemôžem nad tým ani len uvažovať. Už len to samotné emocionálne spojenie mi môže odpáliť mozog.

Zahrnie môj zahriaty zadok láskaním a bozkami, roznecuje v mojom vnútri niečo veľké. Medzi nohami sa mi hromadí napuchnuté pulzovanie a plápolá, nabudzuje moje nervové zakončenia a dostáva sa do tých častí tela, o ktorých som ani nevedela, že existujú. Niečo sa blíži, niečo úžasné, ale skôr ako sa tá senzácia dostane do bodu zlomu, ustúpi, aby švihol znova.

Znova a znova, dostane ma bližšie ku hrane, spaľuje ma horúcejšou potrebou a teraz ma škádli jediným pohladením.

Keď žhavé bičovanie a láskyplné dotyky úplne prestanú, zastonám do deky. „Skončil si?“

Jeho smiech ho nasleduje okolo postele, kde sa zohne, aby uvoľnil manžety. Som príliš ochabnutá a bez tiaže, aby som sa pohla. Ale moja kundička pulzuje od prázdnoty, zviera sa a je celá premočená nehľadiac na rozpaky.

Je mi to jedno. Potrebujem...potrebujem... „Prosím.“

Vylezie na posteľ, pretočí ma na chrbát a rozkročí sa medzi moje boky. Jeho erekcia je priamo tu, snaží sa urobiť dieru cez jeho nohavice. Ale neuvoľní ju ani sa na ňu nepozrie.

Váži dosť na to, aby ma rozdrvil, ale je na všetkých štyroch, podopiera tak svoju váhu sám. Jeho pohľad padne na moju blúzku, uchopí golier a roztrhne ju. Moju najkrajšiu blúzku. Ale kvôli výraz na jeho tvári zabudnem, prečo sa o to starám.

Pery sa mu od namáhavého dýchania oddelia, jeho oči sa cezo mňa prevalia ako obrovský oceán, ťažký a hlboký, topím sa v ňom v úžase.

Muži už na mne takto sedeli predtým, ale len v priebehu zápasu, keď moje ruky bojovali a vzpierali sa. Nikto na mne nesedel obkročmo v tak zraniteľnom postavení, bez toho, aby sa zasúval a bral si.

S nohavicami stále na sebe.

Vezme za biely satén podprsenky mojej mamy, materiál je príliš malý, aby úplne zakryl moju hruď. So zastonaním ma vezme za košíčky pod prsiami, odhalí ich. „Ak by si vedela koľkokrát som si toto posledných pár mesiacov predstavoval, aké by to bolo, ako by chutili, ako by vyzerali zviazené v povraze...“

„Ja som si ťa predstavovala tiež.“ Zodvihnem ruku a siahnem po jeho tvrdej dĺžke, ktorá mu napína nohavice.

Chytí ma za zápästie a odstrčí dopredu, jeho hruď je na mojej a jeho hlas je hrdelný. „Ak sa ma dotkneš, bude po všetkom. Sotva sa držím.“

Časť mňa chce vidieť ako vyzerá, keď sa urobí. Ale radšej sa vzdám svojej zvedavosti kvôli tomu, kam bude toto smerovať a nechám ho viesť.

S roztrasenou rukou cestuje po vonkajšom okraji mojich pŕs. Jeho druhá ruka je zapletená v mojich vlasoch, keď sa skloní, aby ochutnal moje pery.

Milujem škoricovú chuť jeho jazyka. Je to typické len pre neho, len jedna z tisícky vecí, ktorá ho oddeľuje od všetkých ostatných. Keď som s ním, tie rany v mojom vnútri sa sami zastrčia preč. Alebo možno oslabnú. Necítim ani strach, že sa zapália. Prečo? Pretože je desivo ochranársky? Pretože je bolestivo nežný, dokonca aj keď ma trestá?

Je hlbokou studnicou objavovania a ja dúfam, že mi dá čas a dovolí mi, aby som sa o ňom všetko naučila.

Skĺzne zo mňa vedľa môjho boku, čelom ku mne. Ruku v mojich vlasoch zovrie silnejšie, jeho pery zostávajú so mnou, každé sústo a každé prevalenie jeho jazyka mi spôsobuje elektrinu, ktorá mi otriasa chrbticou.

Jeho voľná ruka cestuje po mojom hrdle, prechádza cestičkou medzi mojimi prsiami, cez môj žalúdok a ponorí sa medzi moje nohy. Zalapám mu proti ústam po dychu, prstami ho uchopím za plece.

Umiestnenie jeho palca ma omráči, môj klitoris pulzuje proti diabolskému tlaku, keď ho trie. Ponorí do mňa najprv jeden a potom dva prsty a ja sa zvíjam proti jeho ruke, pokožku mám horúcu a vystavenú pod jeho pohľadom.

Musím vyzerať smiešne so sukňou nahrnutou okolo pása a príliš malou podprsenkou pod mojimi prsiami. Ale nezdá sa, že by sa o to staral.

Kradmo pokukuje na moje odhalené prsia, dokonca aj keď jeho ústa hodujú na mojich perách. Pohŕdam svojim hrudníkom, ale milujem ako na mňa pozerá, ako keby oceňoval to čo vidí, ako keby nikdy nechcel žiadnu ženu spôsobom akým chce mňa. Moje telo ho teší. Ja ho teším.

Jeho dlhá postava sa proti mne chveje, všetky ostré hrany a sťahujúce sa svaly. Neviem kedy si vyzul topánky, ale jeho nohy obuté v ponožkách sa mi otierajú o prsty na nohách. Košeľa ani nohavice, ktoré má stále na sebe nezmierňujú teplo, ktoré z neho presakuje. Zahaľuje ma jeho intenzita a jeho drsné zvuky mi roztriasajú pokožku. Hladuje, je to vrčiaci muž v potrebe a ja ho chcem nakŕmiť.

Jeho ruky mi stisnú vlasy, drží moje pery proti svojim, keď sa nám zamotajú jazyky a zapletú do seba, je to žhavé a vlhké, nenásytné a neopatrné. Jeho erekcia sa mi otiera o stehno v šialených kruhoch a kožu mi olizujú pocity spaľovania, tvrdnú mi kvôli tomu bradavky až do bolestivého bodu.

Odtrhne odo mňa ústa, aby mohol pohltiť moje prsia horúcim jazykom, saje ich a olizuje, vtiahne ich do úst hlbšie, zatiaľ čo jeho prsty a palec pokračujú v podlom útoku.

Chystám sa vybuchnúť. Cítim ako niečo hlboko v mojom vnútri vrie, rastie to rýchlejšie, horúcejšie, okráda ma o dych. Keď sa jeho pery vrátia k mojim, prehltne moje stony. Jeho bozky, jeho vôňa, pocit jeho sily, ktorá ma obklopuje...svaly sa mi trasú zo všetkého toho potešenia, ktoré mi prerastá cez hlavu.

Dole po ruke mu preskočí tras, urýchli jeho prsty a boky mu stvrdnú.

„Urob sa, Ivory,“ vzdychá mi proti perám. „Urob sa cez celú moju ruku.“

Ústa mi ochabnú, brada sa mi zdvihne hore, keď po to siaham. Prepadávam sa do jeho tlejúceho pohľadu a cítim vzrastajúci tlak, presne tam, ako búrka, ktoré vo mne víri, zbiera sa a zosilňuje. Ale neviem ako spraviť, aby sa to stalo. „Ja—ja sa snažím. Neviem...“

„Nechaj svoju hlavu tak.“ Otočí palcom a cestuje jazykom po mojich poddajných perách. „Nechaj to všetko tak.“

Moje predchádzajúce priznania boli šokujúco oslobodzujúce. Malo by ma to uvoľniť natoľko, aby som s ním toto robila. A ja som uvoľnená, ale takisto aj nervózna kvôli tomu čo sa stane a čo to všetko znamená.

Trasie sa od naliehavosti vlastného vzrušenia, divoko sa mi otiera o stehno, zatiaľ čo ma prstuje do šialenstva. S každým ďalším krúživým pohybom jeho pleca a pumpovaní jeho ruky sa posúvam ďalej na rímse, povzbudzuje to moje odhodlanie, ktoré balansuje na hrane s neistotou.

„Prestaň premýšľať, sakra, a precíť ma.“ Jazdí mi vtákom po nohe, dych sa mu zasekáva v hrdle. „Cítiš ako veľmi ťa chcem. Ako veľmi ťa chcem so mnou. Ešte som s tebou neskončil.“

Zrúti sa vo mne neviditeľná stena, von sa vyleje chvenie, ohromujúce teplo mi unikne z chrbtice, vybuchne v mojom lone a rozbije každý neurón v mojom tele. Ten šok mi ukradne dych, chrbát sa mi vyklenie proti sile toľkých nových a horúčkovitých pocitov.

„Ah Bože, tak tu ťa mám. Tak nádherná,“ zachrčí. „Tak zasrane moja.“ Jeho prsty, boky a ťažké vzdychy pracujú v tandeme, hlbšie ma dostanú do brniacej blaženosti a drvia jeho hlas. „Kurva, budem---„

Urobí sa s priškrteným výkrikom, telo sa mu prehne, keď sa do polovice zvalí na mňa a zachytáva moje ústa v bozku bez dychu. Jeho váha je nahnutá nado mnou, lenivo pohojdáva bokmi tam a späť. Jeho ruka mi vykĺzne z priestoru medzi nohami, hruď sa mu tvrdo dvíha proti mojej. Ale jeho pohyby sú spomalené, úctivo jemné, keď ma vezme za sánku a bozkáva ma v malátnom, zasnenom zahmlení.

Niekde medzi mojím a jeho uvoľnením som zomrela. A teraz viem, aký je to pocit byť nažive.

Nemôžem ani pohnúť svalom na tvári, aby som ho pobozkala naspäť. Pokožku mám horúcu a klzkú od potu, ale koho to zaujíma? Každý môj centimeter je luxusne otupený, apatický a šťastný.

Pozerá mi do očí, oči má otvorené do široka a fascinujúce, keď vydá proti mojim perám pridusený zvuk. „Teraz už viem prečo si nezákonná.“