SBB - 12. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Ahojte kočky!

Chceli by sme sa poďakovať, každej jednej čiteteľke, ktorej sa neťažilo a napísala pre nás podporný a motivačný komentár. :-) Komentáre od našich skalných čitateliek si veľmi ceníme. Sú pre našu aktívnu prekladateľskú činnosť podporným motorom. Na druhej strane ďakujeme aj neaktívnym čitateľkam, ktoré možno nie sú s našou prácou spokojné, avšak sme otvorené konštruktívnej kritike:-(

Nie ako vo filmoch

Felicity

10:19

„Nehovor to,“ povedal a pozeral sa mi smutno do očí.

„Je mi ľúto,“ odpovedala som, keď som objala rukami jeho tvár. „Máte nádchu, pán Darcy.“

Zamumlal, schmatol niekoľko vreckoviek na smrkanie. „Nemôžem tomu uveriť. Bola si na daždi tiež. Ako to, že ty si sakra v poriadku?“

„Nebývám chorá. Unavená, ale nikdy chorá. Teraz sa opri.“ Zabalila som ľadový obklad do uteráka a dala mu ho na hlavu.

Dnes ráno som sa zobudila s tým, že som počula zvuky, ktoré zneli, akoby sa pokúšal vykašľať celé pľúca. Celé jeho telo bolo ako v jednom ohni, a vrcholom všetkého bolo, že mohol len ťažko vstať z postele.

„Nemôžem odpočívať. Mám toho tak veľa...“

„Nie.“ Tlačila som ho späť na posteľ, keď sa snažil posadiť. „Posledné dva pokusy, keď si chcel vstať, skončili závratom. Prepáč. Mala som vedieť...“

„Stále by sme to urobili.“ Usmial sa držiac ľadový obklad na čele. „Nabudúce budem musieť pripomenúť sám sebe, že život nie je film, a bozkávanie v daždi môže prísť s niekoľkými nezdarmi.“

To bola moja chyba. „Čo si chcel robiť dnes? Zvládnem to na miesto teba.“

„Neboj sa o tom... Urgh.“ Odmlčal sa, ľútostivo točiac hlavou. Oči mu v dôsledku prechladnutia, vyzerali veľmi unavene.

„Obávam sa. Okrem toho nemám čo robiť. Ak mi vysvetlíš, pomôžem ako to len bude možné v mojich silách.“

„Dnes som mal v pláne znovu sa pozrieť na prebiehajúce natáčanie a porozprávať sa s hercami a zároveň aj ich varovať, aby začali konečne spolupracovať. Potom, som mal pre nás naplánovanú cestu teplovzdušným balónom -Ah-Chh!“ Kýchol si preč od mojej tváre do vreckovky. „Budem sa cítiť lepšie v priebehu niekoľkých hodín. Môžeš ísť jednoducho von a zatiaľ preskúmať mesto.“

„Si si istý? Nechcem ťa takto opustiť.“

Prikývol a siahol pre peňaženku. „Ja budem zväčša dnes len pospávať. Nolan, vodič, už je tu. Choď. Som v pohode.“

„Nepotrebujem tvoju kreditnú kartu. Všetko je tu oveľa lacnejšie ako doma.“

„Felicity, len si ju zober. Budem sa cítiť oveľa lepšie.“

Bolo ťažké povedať nie, keď, keď sa zjavne cítil tak mizerne.

„Fajn.“ Vzala som kartu. „Nerob nič iné, len odpočívaj.“

Bol tak unavený, že nebojoval, posunul sa hlbšie do postele a položil si hlavu na vankúš.

„Toľko pre môj sex-appeal,“ zamrmlal.

„Neboj sa, nie je úplne preč. Som si istá, že sa vráti späť, vo veľmi krátkom čase.“

Neodpovedal, pretože už zaspal. Na zlomok sekundy, som premýšľala o vrátení jeho karty na stôl, ale namiesto toho som ju umiestnila do vrecka a vyliezla z jeho postele, než som s pripravila. Vedela som, že chce, aby som išla von a preskúmala mesto na vlastnú päsť, ale z väčšej časti som sa cítila zle za to, že som bola dôvodom, prečo nemohol robiť svoju prácu.

Prezlečená do jednoduchých ružových šiat, ktoré som si odkladala na neskôr, som odišla z poschodia na prízemie tak ticho, ako to len bolo možné, uisťujúc sa, že som zavrela za sebou dvere, s nič viac, než pomalým cvaknutím. Prenajatý dom bol malý a útulný, obklopený stromami, a výhľadom na mesto Ambler.

Už z okna som videla, že vonku ma čaká auto. Nolan, vodič, ktorý nás vyzdvihol na letisku a priniesol potraviny včera v noci, sa opieral o čierny Range Rover, čítajúc noviny.

„Nolan?“

„Áno, madam.“ Narovnal sa.

„Nemusíš byť až taký formálny. Som Felicity.

„Áno Madam. Pán Darcy mi povedal, aby som vám bol k dispozícii po celý deň.“

Kedy to stihol urobiť, keď som bola v sprche? Pretože som si nepamätala, že by s kýmkoľvek volal. „Napadlo ma, či by si ma mohol vziať na miesto natáčania filmu.“

Divne sa na mňa pozrel, ale prikývol. „Samozrejme. Máte všetko?“

„Áno, vďaka.“ Sadla som si na stranu spolujazdca.

„Nemali by ste väčšie pohodlie vzadu, madam?“

„Predná strana je v poriadku, a znovu, ja som len Felicity.“

Pozeral sa na mňa, akoby som bola cudzinec, ale nič nepovedal, keď naštartoval motor. Otvorila som si okno, vystrčila som ruku, tešiac sa z teplého vánku na mojej koži.

Nenechaj sa zapojiť, Felicity.

Vedela som, že by som sa nemala snažiť viac osobne vkladať, než už som bola v jeho živote. Mala som len odísť preč, a nechať ho ísť. Po tomto týždni som chcela skončiť všetky záležitosti s ním. Pretože sa to stálo až príliš vážnym a intenzívnym. Chcel odo mňa viac, ako som mu mohla dať. Chcel odo mňa oveľa viac, ako niekto iný. Nechcela som mu ublížiť.

Prečo by som mala?

Tá myšlienka, v ktorej som dúfala v niečo viac, bol hlavný dôvod, prečo som musela odísť. Zobrala som svoj telefón, a napísala som Cleo a Markovi správu: Po tomto týždni s ním končím.

Cleo: Rozumiem.

Mark: Ja nie.

Ja: Poseriem to. Vieš to.

Mark: Nie, neposerieš. Premýšľala si niekedy, že možno, sa nebojíš, že ublížiš ty jemu, ale on tebe?

Cleo: Mark, život nie je jeden veľký romantický príbeh alebo komédia. Len preto, že je teraz do neho zabuchnutá ešte neznamená, že to tak zostane navždy. Sotva sa poznajú, a aj keby vedel všetko, čím všetkým si Felicity prešla, a aký bol jej život?

Ja: Presne tak. Vychádzame spolu skvele... teraz. Okrem toho, ja by som sa nezmestila do jeho života.

Mark: Je to legálne?

Ja: Čo je legálne?

Mark: To, čo robíte, či je to vôbec legálne?

Ja: Áno. Aj napriek tomu, že som sa cítila tak dobre, hoci som sa nemala.

Mark: Cítiš  sa s ním v bezpečí?

Vedela som, čo robí, o čo sa snaží, a nemohla som sa prinútiť k odpovedi. Znovu mi napísal.

Mark: A čo je najdôležitejšie, ste spokojní so situáciou, v ktorej ste?

Je jasné, že posielať im SMS správy bol zlý nápad. Cítila som sa teraz ešte viac v rozpore, než som bola. Robilo mi to starosti. Mark a Cleo si môžu byť tak podobní, ale aj majú také rôzne pohľady na svet.

„Slečna Felicity?“

„Huh? Áno?“ Pozrela som sa na Nolana.

Ukázal na prednú časť bielej vily. „Sme tu. Chcete, aby som vám dal chvíľku?“

„Ó nie. Mám sa dobre, ďakujem. Môžete ísť...“

„Pán Darcy povedal, aby som zostal s vami za všetkých okolností.“

Samozrejme, že áno. „Dobre. Neviem, ako dlho tu zostanem, ale jednoducho prídem k autu, keď skončím.“

Prvý človek, ktorého som uvidela, bol pán Hamilton, ktorý nehovoril s nikým iným ako s Deborah Dayovou. Bola to jedna z mojich najobľúbenejších herečiek. Blond vlasy mala stočené do drdolu. Na sebe mala bledo modré šaty a biele perly, dlhé večerné rukavice, ktoré jej siahali po lakte. Bola oblečená pre scénu, ale podľa výrazu v jej tvári to vyzeralo, že z toho nebola vôbec natešená.

„Čo tým myslíš, že budete mať niekoho iného?“ Kričala naštvaná na pána Hamiltona. Vyzeral vyčerpane. „Povedala som, aby ste ho  vymenili. Nebudem s ním pracovať!“

No, práve zmizol, môj dokonalý obraz o nej.

„Prepáčte!“ Pristúpila som dopredu. Pánovi Hamiltonovi sa viditeľne uľavilo, keď ma zazrel, aj keď pozerajúc za mňa hľadal Thea.

„A kto ste vy?“ Odvrkla.

Dobrá otázka. „Som osobná asistentka pána Darcyho. Mal dnes ďalšiu schôdzku, ale chcel, aby som odovzdala správu od neho. „Obrátila som sa k pánovi Hamiltonovi, ktorý sa na mňa zmätene pozeral. „Kde je ten druhý herec?“

„Je v obývacej izbe.“

„Prosím, nasledujte ma, pani Day. Porozprávam sa s vami oboma spolu.“ Nečakala som na ňu. Už som sa prichádzala do domu, ktorý v mojej mysli už navždy zostane domovom pána a pani Beauchampovcov, bez ohľadu na to, akoby to mohlo byť v reálnom živote.

V ten istej miestnosti, v ktorej som mala svoj herecký debut spolu s Theom, stál muž, ktorého skutočné meno som nevedela, bol Alexander niečo. Videla som ho v akčných filmoch, ale nemohla som ho zaradiť. Bol oblečený ako Ernest, len jeho čierne vlasy boli viac sčesané dozadu a mal traky cez ramená.

„Kto ste?“

Neodpovedala som, rozhliadla som okolo filmovej skupinky. „Dámy a páni, nebude vám vadiť ak vás požiadam o chvíľku pozornosti, prosím?“

Uľavilo sa im, že nemusia byť dlhšie, ani jedným z hercov. Deborah sedela na druhom konci červenej pohovky, aby mohla byť odvrátená od neho. Gúľajúc na ňu očami, pozrel sa na druhú stranu.

„Ako som už povedala pani Day, volám sa Felicity Harper. Som osobnou asistentkou Theodora Darcyho.“

„Prečo tu nie je?“ Deborah si nahnevane prekrížila nohy.

„Vzhľadom na to, že nemá čas zaoberať sa hercami s prehnaným egom. On je generálny riaditeľ spoločnosti, nie je váš terapeut alebo váš fanúšik,“ zakričala som na ňu. „A len aby si vedela, či kedy by tvoji fanúšikovia vedeli, že aký typ človeka si, ver mi, oni by tiež nemali s tebou strácať čas.“ Alexander sa chichotal, ako keby mal dvanásť, ale okamžite skončil, keď moje oči prešli k nemu. „A vy ste... fakt, že si nemôžem spomenúť na vaše celé meno, to dokazuje skutočnosť, že ste doteraz nedotiahli dosť ďaleko, aby ste sa správali ako taká herecká primadona.“

„Hovorila som ti,“ zamrmlala Deborah polohlasne.

„Vaše možnosti sú jednoduché: vyrásť a zistiť, ako pracovať spoločne, alebo vás vymeníme oboch, bez ohľadu na vaše zmluvy, ale môžete sa ubezpečiť, že vás budeme žalovať a donútime vás zaplatiť každý jeden deň, vyplytvanej mzdy. Budeme tiež musieť verejne uviesť svoje dôvody, teda prečo sme s vami ukončili spoluprácu, a som si istá, že existuje viac než dosť ľudí čo tu sú, ochotných za to svedčiť, ako hrozne ste sa správali, a zničili celý tento priebeh filmovania.

Je mi úplne jedno, kto ste a akí ste ľudia. Toto má byť vaša práca! V reálnom živote, sa milióny ľudí každý deň prebudia a musia pracovať s niekým, koho nenávidia, pretože musia. Poznám ľudí, ktorí pracujú v bistrách, ktorí by zabíjali len pre túto chvíľu. Nielen, že je to od oboch neprofesionálne, ale ste aj hanbou každého človeka, ktorý sníva o tom, že raz bude stáť pred kamerou. Dajte sa dokopy alebo odíďte.“ Bola som si istá, že celá moja tvár bola červená, tak strašne som bola na nich naštvaná.

Deborah sa zasmiala, keď sa posadila. „Porozprávam sa s mojím agentom a...“

„Urobte to, pretože som si istá, že dlho vaším agentom nezostane, akonáhle dáme von informácie každej filmovej spoločnosti a agentúre, potom už nezískate možnosť pracovať. Hollywood nie je tak veľký, ako sa zdá. Okrem toho, Deborah, nemáte už problémy? Smutnou skutočnosťou je, že sa stáva oveľa ťažšie byť staršou herečkou, ak nie ste Meryl Streepová či Helen Mirrenová.“

Jej sánka zostala otvorená, a premýšľala o tom, chvíľu predtým, než sa pozrela na Alexandra, ktorý mal ruky zopäté k sebe a pozeral sa na podlahu.

 „A ja?“ Spýtal sa.

„Hovorila som ti predsa, že ani neviem celé tvoje meno. Tiež by si len tak mohol zmiznúť z výslnia. Stáva sa to skoro stále.“

„Dobre,“ povedala. „Urobíme, čo bude v našich silách.“

„Áno. Pokúsime sa.“ Prikývol.

„Skvelé. Budem sledovať pár vašich scén, ale mali by ste vedieť, že ak sa opäť niečo stane, vrátim sa naspäť, ale v tom prípade by tu mali byť prítomní aj vaši agenti a právnici.„ Zamierila som von do prednej časti domu.

Všetci sa zhlukli okolo monitorov v rohu, ale keď ma uvideli, vyskočili a predstierali, že pracujú.

Podišla som sa k pánovi Hamiltonovi, ktorý sa zdvihol zo stoličky a usmial sa na mňa.

„Čo sa tu deje?“

„Možno ste zabudli vypnúť zvuk vo vnútri domu,“ povedal nevinne, pokrčiac ramenami.

„No, dúfajme, že začnú pracovať o niečo lepšie.“

„Áno, ale kedy pán Darcy, zmenil svoj plán?“

„Čo?“

Vytiahol telefón. „Napísal mi, že sa porozpráva s Deborah a nájde náhradu za Alexandra na konci týždňa.“

Do riti.

„Režisér, povedali, že sú pripravení!“ Vykríkol niekto od dverí.

„Hneď som tam,“ zavolal. „Vďaka, naozaj. Dokonca som šokovaný z vás. Prinesú pre vás stoličku.“

Zamávala som mu v nádeji, že som až tak nepokašlala Theove plány.

Theo

"Tak čo?" Posadil som sa na posteli, s mobilným telefónom pritisnutým k uchu.

"Nechcela ísť do mesta. Namiesto toho tvrdila, že je vašou osobnou asistentkou a potom dala obom hercom tvrdú prednášku, vynadala im, nič také som nikdy nevidel, prísahám, pán Darcy. Bola to zábava. Dokonca ich chcela žalovať za narušenie harmonogramu filmovania," povedal Nolan.

Keby ma moje hrdlo toľko nebolelo, tak by som sa aj zasmial. Len ona má dosť odvahy, aby dokázala kričať na dvojnásobnú oscarovú herečku.

„Ako to, to vzali?“

„Natáčanie zatiaľ prebieha hladko a ona sedí v kúte ako ostriež. Niekoľko zamestnancov sa jej dokonca bojí.“

Felicity bola jediná svojho druhu. Zdalo sa, že aj keď sa nepracuje, stále má čo robiť.

„Ďakujem, Nolan. Informujte ma, či sa niečo zmení.“

„Samozrejme, pane.“

Zavesil som, zamysliac sa som vytočil agenta Deborah Day. Technicky sa Felicity mýlila. Nemohli sme žalovať Deborah Day osobne. A vzhľadom k jej pracovnej zmluve, nemohli by sme ju jednoducho vyšachovať z filmu. Ale zdalo sa, že nečítala svoju zmluvu detailne, a nehodlal som jej to povedať.

„Vaša asistentka kričala na moju herečku,“ povedal jej agent, keď zdvihol telefón.

„Poslúchla, a vy by ste jej mali byť vďační. Toto nebude tretí film, z ktorého bude Deborah vyradená z osobných dôvodov. Je to už šesť rokov od jej posledného filmu. Ona potrebuje hit. Ľudia už pomaly zabúdajú na jej meno.“

Vzdychol si. „Nikdy som nepovedal, že nie som vďačný. Povedal som jej, že má robiť svoju prácu. Ale prečo ste sa tak do toho zapojili pán Darcy? Nie je to ani váš film.“

„Technicky vzaté akýkoľvek film v súvislosti s Darcyho spoločnosťou je môj film, aj keď nie som režisérom. Len sa uistite, že zostane pod kontrolou. Ak spôsobí chaos, skončí sa to inak.“

Akonáhle som zavesil, prišiel ďalší hovor. Moja matka. Nechcel so s ňou teraz rozprávať, ale ona by volanie určite opakovala. „Matka.“

„Znieš zachrípnuto, chorľavo.“

Rozkašlal som sa. „Je mi lepšie.“

„Kde si? Volala som do kancelárie a povedali mi, že si na natáčaní filmu?“

„Som v Severnej Karolíne. Som producentom filmu.“

„Úprimne povedané, Theodor, nemal by si sa preťažovať a pracovať tak veľa. Medzi vedením a gala, nemáš čas na producentovanie. Uisti sa, že urobíš aj niečo pre seba.“

„Áno. Priviedol som niekoho, kto je tu so mnou.“ Usmial som sa.

„Nie je to dievča, ktoré si priviedol do domu?“

A je to tu. Bola až veľmi starostlivá a útlocitná, pokiaľ išlo o ženy jej synov. Niekedy som dokonca ľutoval Tori. „A čo je s ňou?“

„Je to servírka.“ Bez ohľadu na to, ako sa to snažila povedať, vyznelo to veľmi snobsky.

„No, dnes ráno sa zrejme stala mojou osobnou asistentku.“ Vyliezol som z postele, ešte ma však trochu trápili závraty, a zamieril som do kúpeľne.

„To nemôžeš myslieť vážne. Má vôbec dajakú vysokú školu?“

„Matka“

„Theodor, som rada, že si sa posunul dopredu, ale nechcem, aby si sa znovu zranil.“

Prečo sa všetci tak sakramentsky strachujú o mňa, veď to kurva bude bolieť mňa? Bol som dospelý muž. Keby som sa zranil, tak by som sa zranil a išiel ďalej.

„Mami, mám ju rád. Práve teraz som s ňou. A je mi naozaj jedno, či je servírkou, alebo či má vysokú. Prosím zvykni si na to. Prepáč. Musím ísť.“

„Dobre. Ľúbim ťa.“

„Hej, aj  teba.“

Počul som jej povzdych pred zavesením. Ešte stále čaká, že moje vypovedané slová vezmem späť, ale nemohol som sa prinútiť, povedať to.

Felicity

13:04

„Takže si jeho osobnou asistentkou?“

Žmurkala som zo scenáru a pozrela som sa na Charlie, ženu s krátkymi modrými vlasmi, ktorá mi včera urobila môj make-up. Podala mi fľašu vody a sadla si vedľa mňa.

„Čia osobná asistentka?“ Prijala som vodu.

Naklonila hlavu na stranu. „Pána Darcyho? To je to, čo si povedala.“

„Oh... áno.“ To bola tá vec klamstva. Potom, čo som začala, bolo nutné udržať to. „Je mi ľúto. Bola som tak upnutá na tomto príbehu. Snažím sa sústrediť až do konca.“

„Musí to byť naozaj zaujímavé pracovať pre muža, ako je on. Nemôžem ho rozlúštiť. Je veľmi chladný, ale on robí veci, ako že hľadá úplne nových režisérov.“

Pozreli sme sa na pána Hamiltona, ktorý vypadal o oveľa lepšie, keďže natáčanie išlo teraz dobre.

„Všetci sme boli zvedaví, odkiaľ prišiel. Ale zrejme pracoval ako hotelový poslíček. V podstate hodil tento scenár na pána Darcyho, keď bol na ceste do kúpeľne. Druhý deň ho niekto zavolal do Darcy Entertainment, a teraz má svoj film. Bláznivé, že áno? Kto to robí?“

Theodor Darcy.

„To len dokazuje,“ pokračovala, podávajúc mi fotku. „Skutočný život je niekedy lepší, ako film. Dúfam, že máš dobrý deň.“

Zložila som lepiaci papierik z fotky a čítala som: Nikto to nevidel, len ja. Dostali sme sa tam, keď začalo pršať. Bolo to tak rozkošné, musela som vás odfotiť. :)

Vyfotografovala nás, ako som bola v Theovom náručí a bozkávali sme sa v daždi. Jediné svetlo vychádzalo z premietacieho plátna, ale zachytila naše tváre perfektne.

„Slečna Harper?“

Nolan stál vedľa mňa. „Filmové osadenstvo sa chystá odísť na hodinu alebo dve, na obed. Chceli by ste ísť niekde preč, alebo vám mám priniesť niečo na jedenie?“

Jesť! Úplne som zabudla. Theo bude určite tiež hladný.

„Poznáte nejaké miesto, kde môžem dostať polievku alebo tak niečo?“

Prikývol. „Chcete, aby som ju priniesol?“

„Nie, urobím to.“ Vzala som svoje veci a šla k autu. Hnal sa predo mnou, uisťujúc sa, že mi otvoril dvere na strane spolujazdca. „Nemusíte to robiť.“

„Vari ste práve nepovedali reč o ľuďoch, ktorí robia svoju prácu? No, slečna Felicity, toto je moja práca, a som na ňu hrdý.“

Nepremýšľala som o tom takto. Uvažovala som, naštvaná, akoby som sa cítila, keby niekto prišiel do jedálne a povedal mi, že im nemám slúžiť. Namiesto toho, s ním predo mnou, ustúpila som krok späť a nechala ho otvoriť dvere pre mňa.

„Samozrejme, madam.“

Opretá na zadnom sedadle, načiahla som sa na miesto, kde bol položený filmový scénar. Chcela som vedieť, ako Margaret a Ernest skončia, a ako som čítala, myslela som si, že by nedostali žiadny šťastný koniec, a to napriek skutočnosti, že sa obaja navzájom milovali. Ernest sa snažil dostať späť do života, ktorý mal pred vojnou, ale jednoducho nemohol. Bol poškodený, ponížený a stiahol ju so sebou. Scéna, ktorú Theo čítal bola vlastne najsmutnejšia. Margaret si ho nevybrala, čo bolo ironické, pretože ho tak chcela na začiatku. Príbeh preskočí pohľadom na Ernesta v dome, v ktorom je sám, držiac vreckovku od Margaret. Jeho finálna replika bola:

Budem ju vždy milovať, budem vždy myslieť na ňu, a dúfam, že príde jeden deň, deň, v ktorom si nájde priestor pre mňa v jej srdci, aby ma začala znovu milovať.

Theo

Keď som počul, že sa otvorili dvere, sadol som si na pohovku a zavrel knihu, ktorú som predtým čítal. Prišla s niekoľkými taškami, odkopnúc podpätky.

„A ja som si myslel, že si nešla nakupovať?“ Usmial som sa, vstal som a podišiel k nej.

„Si hore.“ Usmiala sa na mňa, ako keby ma videla prvýkrát po týždňoch. „Mám jedlo!“

„Všetko je to jedlo?“ Spýtal som sa, že jej zoberiem niekoľko tašiek.

„Áno. Bola som pôvodne kupovať len polievku, ale mám hlad, a každé potraviny, do ktorým ma Nolan vzal, boli lepšie ako tie predchádzajúce.“

Dokazujúc svoje tvrdenie, vytiahla syrové sendviče, slivkový lekvár, maslové sušienky, rybaciu polievku z mušlí, niečo, čo nazýva réva, ktoré vyzerali ako černice, alebo veľké hrozná. Pridala k tomu dve fľaše vína a nakoniec odišla hľadať otvárač do kuchyne.

„Máš dostatok jedla, Felicity?“ Skúsil som révu; bola naozaj sladká.

„Nejedla som celý deň a okrem toho som prišla na to, že bude lepšie ak niečo kúpim, než by som sa o niečo snažila a zase niečo nepokašlala,“ odpovedala a schytila fľašu vína hľadajúc vývrtku v kuchynských zásuvkách

„Počul som, že si sa dnes stala mojou osobnou asistentkou?“

Stuhla a pomaly sa obrátila ku mne. „Kto ti to povedal?“

„Na tom nezáleží.“ Približujúc sa ku kuchynskému ostrovčeku, som ju vzal za ruku, čím sa dostala bližšie ku mne. „Ďakujem ti za dnešnú pomoc.“

„Bolo to skutočne...“

Pobozkal som ju, ale ona stuhla. Až keď som ju vzal za zadok, sa konečne pri mne uvoľnila a objala ma okolo krku.

„Čo sa deje?“ Spýtal som sa. Prinútila sa k úsmevu, ktorý bol len imitáciu jej úprimného úsmevu.

„Po tomto týždni by sme mali... Chcem to zastaviť. Len chcem, aby si to vedel.“

Prikývol som sa presunul som sa späť k jedlu, zatiaľ čo ona hľadala vývrtku. Bol som naštvaný, ale to netrvalo dlho. Vo chvíli, keď som uvidel fotografiu nás, ktorá jej trčala z kópie scenára, som ju vytiahol, aby som sa na ňu pozrel.

„Kde je tá vec?“ Zamrmlala si pre seba kľačiac, dočahujúc nižšiu zásuvku.

Skrývajúc fotografiu do scenára, som išiel k nej, aby som jej pomohol.

„Mali by sme si vypýtať fotografie, keď sme boli včera v kostýme, nemyslíš?“ Otvoril som umývačku a vytiahol vývrtku. Vezmúc fľašu vína z jej rúk, som ju otvoril.

„No dobre. Okrem toho, my nepotrebujeme fotografie tak ako tak,“ klamala, keď uchopila scenár a zasunula ho do kabelky.

Bojoval som s nutkaním sa usmiať. Snažila sa ma tak sakramentsky ťažko odstrčiť, aj keď to nechcela.

„To je pravda. Ešte jeden týždeň, a končíme,“ klamal som a nalial jej pohár.

Mal som ďalších päť dní na to, aby som ju prinútil uvedomiť si, že naozaj medzi nami koniec nechcela a to ani ja.