MUF - 5. kapitola

Překlad: Noemi

Harrison

V deň koncertov mám zaužívanú rutinu. Začínam behom v najbližšom parku, ďaleko od hotela a od zvyčajného rozmaznávania. Sam s tým nikdy nesúhlasila, ale mne to pomohlo vyčistiť si hlavu. Sam sa vždy obávala, že sa vrátim s nejakými fanúšičkami. Ja som si myslel, že pokiaľ by dokázali so mnou držať krok, tak by si zaslúžili, aby sa vrátili so mnou a zostali.

Po behu sa zastavím v miestnej kaviarni, kúpim si kávu do pohára a pomaly sa vraciam do hotela.  Potom raňajky, sprcha, skôr než ideme na miesto skúšky. Uvedomujem si, že je to pomerne každodenná rutina.

Keď sa zobudím pod príjemným paplónom  na  plachte z egyptskej bavlny, pričom Quinn  pri mne chrápe viem, že  moje zvyky sú dobré. Môžem vstať a robiť to isté čo vždy, alebo to zmeniť. Otázkou ostáva, koľko toho musím zmeniť, kým si Katelyn všimne, že ja som ja?

Videl som, ako si prezerá moje tetovačky. Na Liama sa zrejme tak nedíva. Neviem prečo, ale chcem to zmeniť.

Plánoval som, že sa s ňou porozprávam, keď sa nahlásime do hotela. Chcel som ju pod nejakou zámienkou zavolať dole k bazénu, ale žiaden použiteľný nápad som nemal. Už som sa skoro znížil k tomu, že zahrniem aj  Josie do svojich plán, ale vedel som, že by som si len navaril.

Miesto toho som len stál pri svojich dverách a sledoval, ako otvára tie svoje. 

Na chvíľu sa na mňa pozrela, než pribuchla dvere a počul som hlasné cvaknutie zámky, ktorá uzavrela predo mnou môj osud.

Dívam sa na plafon a som zvedavý, či dokážem spočítať drobné zrniečká v omietke, kým sa Quinn zobudí a bude sa dožadovať raňajok. Problém je len v tom, že zrak sa mi zahmlí skôr než napočítam do päť. Ďalší neúspech.

Odhodím prikrývku a zamierim k sprche. Musím sa vrátiť k svojim starým zvykom. Josie postráži Quina, alebo hoci aj chyžná, ak by bolo treba. Už je dosť veľký na to, aby zostal sám v izbe hodinku a má aj mobil. Napíšem mu malý odkaz, že idem behať a nezľakne sa.

Hoci ak sa zobudí a zistí, že tu nie som iste sa vystraší.  Posledná vec, ktorú by som chcel je, aby sa bál, alebo aby  ho našla Katelyn, že som ho nechal samého. 

Toto nie je ten  obraz, čo by som chcel aby si o mne vytvorila. Vkročím do sprchy a pustím vodu.  Chlad prenikne cezo mňa , ale len stojím a príjímam trest pre niečo také, o čom ani neviem.

Asi toto je dôsledok toho, že  túžim po takej žene, ktorá ma jednoznačne odmieta.

Asi tie príznaky, čo som videl boli len zbožným želaním mojej unavenej mysle. Je isté, že stále niečo naznačuje, keď je v mojej blízkosti. Voda oteplie a ja si mydlím telo. Nájdem jedno prázdne miesto na mojej paži a v duchu hladám termín, kedy by som si tam mohol niečo pridať. V mysli sa mi premietne obraz Katelyn, jej nahej pokožky, tmavé vlasy ako jej padajú na plecia. Tam stojí s rukami v bok. Od bokov smerom k chrbtu jej plynie jemný vzor ľalie na pokožke.

No ak ma vzruší len samotná predstava  na jej tetovanie, čo potom, ak by ho na sebe fakt mala?

Položilo by ma, ak by mi dovolila ho vidieť.

Umrel by som za to, aby som sa jej mohol dotknúť.

Keď sa vrátim do izby, Quinn je už hore a prepína programy. Usmeje sa na mňa skôr ako sa vráti k televízii. Onedlho bude mať osem a začne chodiť do tretej triedy. Nemôžem uveriť, že  nedávno som ho držal na rukách keď spal. Tak narástol, že to nechápem.

„Chceš pozerať animovaný film?“ Quinn potľapká vedľa seba postel. Mrkne na mňa a potom s rozosmeje. Nedokážem a zdržať a smejem sa aj ja.

Nie z neho, ale s ním. 

On všetko urobil lepším v mojom živote. Sadnem si k nemu a objímem ho cez plecia. Pritúli sa mi k hrudi a ja si položím hlavu na jeho a pozeráme ranný program.

Skôr  ako sme sa nasťahovali do Beaumontu bolo mu dobre. Viem, že mu chýba jeho učiteľ, ale páči sa mi nápad, že každý deň ho vyložím na autobus a zasadne do školskej lavice. Neviem aký je to pocit každé ráno chystať desiatu a pomôcť mu zabaliť školský batoh. Potrebuje byť s rovesníkmi a aby sme neboli jeho zábavou len ja a televízia. Teším sa zo vzťahu ktorý má s Noahom, ktorý veľmi rýchlo zaplnil u Quinna rolu staršieho brata. Povedal by som, že veci sa dobre vyvíjajú okrem tej časti čo sa mojej lásky týka.

Tak to vyzerá, že mám záujem o niekoho, kto nechce so mnou nič mať.

Strhnem sa , keď počujem klopanie.Prenesiem svoj poľutovaniahodný zadok k dverám. Nie som si istá, koľko je hodín, ale slnko už svieti do okien. Malo by ma napadnúť zatiahnúť záves keď idem spať.  Klopanie sa zopakuje, len je hlasnejšie.  Pošúcham si hlavu a potiahnem sa za vlasy.  Už je načase ich ostrihať, začínajú byť príliš dlhé.

„Idem“ – zakričím, keď sa znovu ozve klopanie. Uvoľním reťaz z dverí. V Los Angeles človek nikdy nie je dosť ostražitý.  Otvorím.

Vysoká a štíhla. Vlasy má stiahnuté do tesného chvosta. Vlasy jej skrývajú tmavé okuliare.  Ústa má namaľované na tmavočerveno a zrazu ma zaujíma, koľko asi trvá odlíčiť tie hovná  z jej tváre.  Má na sebe úzke tričko s 4225 West nápisom. Super, otvoril som dvere jednej fanúšičke. Sam bude mať dnes plno práce.  Ďalej ju študujem, úzke nohavice zdôrazňujú jej drobnú a krehkú postavu.

Jednu ruku si položí v bok a vzdychne si.

„Toto je kurevsky ťažké, vpustíš ma dnu?“ pozriem sa na jej druhú ruku, vláči niečo nepohodlné, veľké, čo vydáva zvuky.

„Poznám ťa?“

„Ešte pekné, že poznáš“ hovorí to tak sebavedomo, že pootvorím dvere viac a vpustím ju dnu.  Ako prejde okolo mňa zistím, že v ruke nesie dieťa. Tá sliepka priniesla do môjho domu dieťa? Veľmi dúfam, že som jej neprisľúbil opateru.Viem, že som si vypil minulú noc, ale to by som si iste pamätal, ak by som sľúbil výmenu plienok.

Nasledujem ju do obývačky. Posadí sa na gauč a dieťa s nosítkom nechá na zemi.  Zastanem oproti nej pri stene, ešte stále som si nie istý, či ju poznám.

„Pamätáš sa na mňa?“

Potrasiem hlavou.

„Nie, pravdepodobne nie, bol si poriadne mimo.“

„Ja som nezvykol byť mimo“ odpoviem jej, To je jedna z vecí, na  ktoré som hrdý, nikdy sa neopijem do bezvedomia. Ľudia robia hlúpe rozhodnujtia keď pijú.

„No vtedy v noci si bol“

„Ako sa voláš“

„Alicia“

Aká Alicia?“

„Tucker. Alícia Tucker.  Zhruba pred desiatimi mesiacmi sme sa stretli.

Nie som blbý a viem počítať. Viem, že na stvorenie dieťaťa je potrebných deväť mesiacov.

„Tak sa zdá, že si bola zaneprázdnená, odkedy sme sa stretli“ pri tej poznámke si strhne z očí okuliare. Keby mohol pohľad vraždiť v tomto momente by som bol mŕtvy,  a tým totálne potvrdila moje výpočty.

„Pred desiatimi mesiacmi sme sa stretli po vašom koncerte. Bola som v zákulisí a išli sme do baru.  Kúpila som ti nápoj a ty si ma pozval sem.

„OK“ nevedel som, čo iné mám povedať.  Mohol som si len predstaviť, čo sa dialo, keď sme sem prišli, ale žiaľ,  musím povedať, že to nebolo nezabudnuteľné.

„Akokoľvek,ale “ ukázala na nosítko na zemi „toto je tvoje“

Posledné slová ostali visieť vo vzduchu.  Počul som ju čisto a jasne.  Nemusí to zopakovať.  Pozriem na ňu, potom na nosítko. Bábätko je skoro celkom zakryté okrem tváričky.  Neviem či je to chlapec alebo dievča.  Ani ma to veľmi nezaujíma.  Táto nána je bláznivá. Ja zásadne zabalím svoj nástroj.

„A na základe čoho si myslíš, že dieťa je moje?“

„Lebo sme sa spolu vyspali a ja som ostala tehotná.“

„To je nemožné. Nikdy nepijem toľko, aby som pripustil takéto veci a vždy si natiahnem gumu na svojho vtáka. Tvoje dieťa nie je moje.“

„No ale toto tu je tvoje“

„Toto? Ani nevieš čomu si dala život?“

Zagúľa očami a ruku si položí vbok.  Len na ňu zízam a neurobím k nej ani jeden krok.  Zazvoní jej telefon. Pozrie naňho a usmeje sa. Ako sa dokáže usmievať?  Toto vôbec nie je situácia, kde by sa dalo usmievať.  Hádže na mňa svoj  vlastný problém. Odloží mobil a pozrie na mňa.

„Pozri,  bola som do teba buchnutá. Bola som na tvojom koncerte, zašla som do zákulisia a stretli sme sa.  Kúpila som ti jeden drink  a tam sme skončili. Myslím, že si dosť múdry na to, aby si pochopil ostatné.“

„Oci, na čo myslíš?“

Zažmurkám a myslím na to, ako ma napadol deň, keď  on prišiel ku mne.

„Na nič podstatné, kamoš. Myslím, že by sme mali ísť.“  Prikývne a vylezie z postele. Sledujem  ako ľahko  sa pohybuje po izbe. Privykol na tento život a jedna moja časť to nenávidí aj zaňho.

Práve načas prídeme na zvukovú skúšku. Umelec ,čo hrá pred nami práve končil, ked sme prišli. Chalan si s nami potrasie ruky, vychvaľuje našu hudbu a v jednom kuse nám ďakuje. Nechám tam Liama a Katelyn, aby s ním hovorili, hoci by som radšej chcel, keby išla Katelyn so mnou.  Ukázal by som jej ako sa bubnuje, kým by mi sedela v lone. Neznášam šaty, ktoré nosí. Sukňa je krátka a má na sebe jedno tričko našej skupiny. Najradšej by som ho roztrhol, aby som videl čo skrýva pod ním a tá sukňa by najlepšie  vyzerala na mojej podlahe zrolovaná na jej bokoch.

Začnem hlasovú skúšku, zahrám zopár taktov z našich skladieb,  tak môže Tyler všetko nastaviť. Toto bude náše prvé dôležitejšie vystúpenie a chcem mať istotu, že bude všetko OK.

Konečne sa pridá k nám na pódium aj Liam a skontroluje zoznam skladieb. Zaspieva z každej skladby dnešného večera začiatok.  Zvuková skúška ide výborne. Boli skladby, ktorých znenie sa nepáčilo Tylerovi, ale všetko sme nastavili  a tak sme načas skončili na zahájenie.

Vyjdem von a ohlásim sa u Luka, nášho predajcu. Nemal som príležitosť všetko prezrieť čo Katelyn objednala na show. Boli tam zvyčajné tričká s našou skupinou, obaly nášho nového CD, kľúčenky, reťaze a 5 rôznych fotiek zo mňa, Liama  JD.  Toto je nové, zvyčejne sa objavuje na albumoch len Liam, ale teraz sme tam všetci traja.  Musím povedať, že sa mi to páči, že aj my tam sme.

Vzhliadnem, keď niekto zakričí moje meno. Niekoľko dievčat sa vyberie ku mne, ale nie oni vzbudia moju pozornosť, ale Katelyn.

Hľadá mňa.

Nemôžem si pomôcť ale zoširoka sa usmievam, keď sa vyberiem ku nej.