MUF - 3. kapitola

Překlad: Noemi

Harrison

Vezmem do náručia spiaceho Quinna z Liamovej spálne. Nechal som ho tu skoro ráno, keď sme dokončili balenie do nášho turnusového autobusu. Nemalo význam ho budiť, len aby som ho o pár hodín priniesol späť. Privykol na tento život, stále cestovanie, dlhé ponocovanie i hotelovú stravu. Predtým mal pestúnku a aj ona s nami cestovala. Nechcel som bez neho byť dlhšie ako jeden deň.

Katelyn navrhla, že ostane doma, ale Liam bol neoblomný, takže ide s nami. Povedal, že sa musí priučiť veciam. Katelyn sa priečila, ale keď Liam vyslovil čarovné slová, rodinná dovolenka a Disney World, nakoniec súhlasila.  A teraz si neviem vymazať z hlavy obraz Katelyn v bikinách.

Už som vystavený doslova tvrdej skúške aj pokiaľ je v pracovnom. Vždy má sukňu rozličnej dĺžky, a každý si môže všimnúť, že je porozuhodná, no a ja som všímavý. Vždy. 

Moja predstavivosť dostane krídla a musím bojovať s pokušením dotknúť sa jej. Cítiť hoc aj jej najmenší kúsok pokožky na mne. Ak sa jej náhodou dotknem rukou, alebo ak sa zohnem a jej vlasy ma pošteklia na brade. Drobné ukradnuté momenty, ktoré pomôžu vydržať do nasledujúcich.

 Jediné mínus je, že nie je dosť takýchto momentov. Ak je to len možné, vyhýba sa mi. Ešte aj keď si všimnem, že na mňa pozerá, odvráti zrak hneď, ako sa naše pohľady stretnú. Prečo to robí?  Rozumiem, že ju ešte bolí strata manžela. Nie som blbec,aby som si myslel, že už to prekonala, ale vidím, že sa na mňa díva.  Ako sa babre s nejakou maličkosťou, keď som nablízku.  Ak by nemala záujem, tak by som na ňu nemal taký vplyv.

Quinn sa hneď zobudí ako ho položím na lôžko. Usmeje sa skôr než sa odvráti. Myslím, že už je veľký na to, aby som ho vláčil, ale v mojich očiach je on ešte stále moje bábätko. Spí dole, Noah nad ním. Noah je vzrušený, že môže ísť na turné a ja sa mu fakt nečudujem. Celú minulú noc sa Quinna vypytoval na hotely, koncerty,  a čo robí keď nie som na pódiu. Quinnovi sa to páčilo a prezradil Noahovi aj to, ktorým jedlám sa má vyhýbať počas cesty.  Viem, že toto turné sa bude líšiť od predošlých. Hlavne preto, lebo všetci máme rodiny, okrem Tylera a JD-a. Už vidím, že väčšinu voľného času budeme tráviť vysedávaním okolo bazénov, kým ženy budú nakupovať.

Práve vystúpim z autobusu, keď Katelyn vyjde na rampu. Neváham. Pribehnem k autu, keď vypína pás, aby vybrala  dvojčaťa zo sedačky. Viem ich rozlíšiť len podľa  oblečenia. Prejdem na druhú stranu , otvorím dvere, Peyton je celá vzrušená na zadnom sedadle, futbalovú loptu stíska pod pazuchou. Neviem nakoľko môže byť pohodlné spať  s touto loptou, ale bola to lopta jej otca a to chápem.

Pozriem sa ponad auto na Katelyn, ktorá prestane vyslobodzovať Elle zo sedačky, keď sa načiahnem po Peytoninej spone. Otvorene sa na ňu usmejem, lebo neviem, čo iné by som v danej situácii mohol urobiť. Nevráti mi úsmev a ani neprejaví žiadnym záujem. Keby som povedal, že som v rozpakoch, bolo by to veľmi mierne povedané. Keby som bol Liam určite by sa na mňa usmiala, mrkla by na mňa alebo by mu poslala pusu z vďaky. Ale mne nie, ja dostanem len jeden prázdny pohľad. A práve toto chcem zmeniť.

Čakám s Peyton na rukách, aby Katelyn vyzdvihla Elly.  Počujem ako zastoná, keď ju zdvihne a želám si, bárs by som bol odniesol Peyton do autobusu a vrátil sa po Elly, ale mám taký pocit, že Katelyn je zvyknutá sama si riešiť veci. Nemôže byť jednoduché byť osamelou matkou dvojičiek, hlavne keď  ju ešte tak potrebujú.

Keď už má Elly v náručí, zamierim k autobusu: Je tma, ale viem kade ísť. Kabínka, kde spia dievčatá je otvorená. Položím Peyton na dole a posuniem ju na jednu časť postele a odstúpim, aby som poskytol miesto Katelyn, aby mohla vniesť aj Elly. Je tu dosť úzko a ja využijem túto prednosť . Keď sa Katelyn okolo  pretisne, musím pozbierať všetko svoje ovládanie, aby som jej nevytrhol Elly z rúk a ukázal jej, aká je moja kabína.

Ale nemám môžnosť, lebo ustúpi. Uhne hlavou ako sa trochu pritočí ku mne a pozrie sa mňa. Stiahnem ruku a odídem z kabíny. Mal by som vystúpiť z autobusu. Miesto toho si sadnem, zakloním hlavu a zavriem oči. Neviem, ako to vydržím pri nej taký dlhý čas.  Bude na rovnakom mieste denno denne, noc čo noc, nikdy sa od seba nedostaneme , jedine keď budeme musieť vybavovať veci niekde inde. Naši priatelia sú spolu  a to drží spolu aj nás.  Niekedy sa zamyslím nad t ým, prečo som sa presťahoval do Beaumontu. Žeby pre okamžité puto, ktoré som pocítil voči nej, hneď ako som ju prvý večer uvidel? Presviedčam sa , že nie. Že som sa sťahoval kvoli Quinnovi, kvôli našej skupine a kvôli pokojnejšiemu životu. To, že aj ona je tu, je len dodatočný bonus.

Keď počujem, že zatvorila dvere na kabíne dievčat, stiahnem si čiapku na oči. Viem, že stojí pri mne. Trucujem, ako dieťa, toto som sa naučil od Quinna. Rád sedí v kresle s čiapkou natiahnutou na oči, nevšíma si ma, kým to konečne nevzdám.Vždy to vzdám.

Nechcem, aby Katelyn videla zmätok v mojich očiach. Zúfalstvo, ktoré voči nej cítim. Nechcem, aby vedela, že ma drží za gule a hýbe so mnou ako s bábkou.

Chce zdvihnúť čiapku, ale práve vtedy sa pohne takže to neurobím a predstieram, že spím, takže tam naďalej len stojí. Cítim ako sa pohne stolička keď sa nahne, aby zistila, či fakt spím. Pokojne dýcha. Má silný parfém. Viem, že ho použila predtým, než sem prišla. Keby som stál za ňou, zhľboka by som sa nadýchol, aby som cítil kokosovo citrusovú vôňu šampónu, vôňu, ktorú teraz už milujem, lebo mi pripomína ju.

„Čo robíš?“ to je Josie. Viem, mal by som ukázať, že nespím, ale som zvedavý o čom budú hovoriť. Aj celkom oficiálne je to najnižšia forma  správania, ktorú produkujem. Mal by som sa hanbiť. Ale nehanbím. Som  zlý a zúfalo čakám na jediný prejav toho, aby som zistil ako si stojím s Katelyn.

„Len som uložila dievčatá.“

„A teraz?“

„Teraz...ja...ja nie....“ – pokúšam sa spomaliť dýchanie, ale fakt, že Katelyn habká, hladá slová ma vzruší. Toto s ňou robím ja?

„Vieš, že by si mohla pokojne randiť. Aj Mason by chcel, aby si sa pohla ďalej.“

V tomto momente by som chcel vyskočiť a pobozkať Josie. Urobím to, aj keď mi Liam rozkope riť. Bude to stáť za to.

„Ešte je skoro.“

„Prešiel rok“

„Nie ešte nie. Len desať mesiacov. Ešte chýbajú dva do roka. A vôbec, ty si čakala tri, keď ťa opustil Liam. Josie niečo zloží a pristúpi bližšie. Aspoň si to myslím.

„Liam ma opustil, Katelyn, neumrel. Čakala som, lebo som sa modlila za to, aby sa vrátil.  To je predsa rozdiel nie?“

„Nevieš o čom hovoríš“

Nastane ticho.  Asi je to vhodný čas, aby som prezradil, že som hore, ale som príliš zababelý, aby som to vykonal. Som zvedavý, či tvrdo premeriavajú očami jedna druhú ako deti na základnej. Tak, kto sa skôr zasmeje ten prehrá, soôsobom. Ja som nikdy neprehrával.  Asi, že so mnou sa nikto nehral, ale z diaľky som sa díval a vždy som sa čudoval, že ľudia a hlavne decká, ako dokážu taký nehybný ksischt udržať, a tak dlho.

„Hej, autobus sa sám nenaloží.“ Óh chvalabohu, je tu Liam. Odvolá ženy a ja môžem vstať.

„Sorry, len sa rozprávame“ počujem ako cmukajú ich pery a v duchu sa schúlim. Liam je štastný  vták.

„Vezmem  našu batožinu a sme pripravení vyraziť.“ Kurva, zabudol som na batožinu.  Miesto toho, aby som mu pomohol, sedím tu a ľutujem svoju poľutovaniahodnú riť. Do frasa, čo je to so mnou?

„Môžeš otvoriť oči, už sú preč. Do riti! Posuniem si čiapku a zírám na Liama. So spokojným úškrnom na tvári pokrúti hlavou. Zabúda, že som od neho starší.

„Čo to tu, kurva,  stváraš? pýta sa potichu.

„Totálne sa ľutujem“ odpovedám a pošúcham si rukami tvár. Napravím si čiapku a vstanem.

„Vyjde to, neboj“

Zatrasiem hlavou „Skutočne si to nemyslím. Nie som jej prípad.“

„Videl som, ako sa na teba díva a počul som, čo o tebe hovorila s Josie. Keby si sa jej nedostal pod kožu, nepenila by zakaždým, keď jej poviem, že má s tebou spolupracovať.

„Ty to celé robíš naschváľ?“

„Ešteže. Ste obaja moji najlepší priatelia a chcem vás vidieť oboch sťastných.  Myslím, že hlavne ty ju urobíš sťastnou. Len musí konečne otvoriť oči.“

Liam ma potľapká po pleci a vystúpi z autobusu. Sledujem ho a vidím, že Katelyn stojí pri aute a obe ruky má plné. S rukami vo vreckách k nej podídem.

„Môžem pomôcť?“

Pozri sa na mňa, jej pery sa sotva pohnú, ale to mi stačí. Natiahnem sa po taškách, vezmem jej ich a odnesiem ich do autobusu. Teraz aspoň môžem byť gentlemanom. Jej batožinu nechám na stoličke a tašky dvojčat vložím do kabínky. Keď zavriem dvere, stojí tam, dosť blízko, aby som sa jej dotkol. Vzhliadne na mňa. Pohľadom mi prejde po tvári, dole po ramenách a späť. Neviem povedať, či je šťastná, alebo nie.

Zodvihne ruku. Zadržím dych, som nervózny, neviem čo urobí. Očami spýtavo blúdi sem a tam po mojich. Chcem prikývnuť, že súhlasím, aby sa ma dotkla, ale bojím sa ozvať. Podľa mňa príliš rýchlo spustí ruku.

„Ďakujem, Harrison“

Nahlas prehltnem, ako vysloví moje meno.

„Nemáš za čo, Katelyn“

Odvrátim sa, zájdem do svojej kabíny,  zaľahnem a veľmi by som už chcel byť na ceste.

Toto bude pekelne dlhé turné.