MUF - 19. kapitola

Překlad: Noemi

Milé dámy, ďakujem vám pekne za povzbudenie a komentáre. Teší ma, že ste optimistky a veríte, že  Katelyn konečne dostane rozum.

Mne sa zdá, že si z nás autorka robí srandu.

Prajem dobrú zábavu!

Harrison

Rozsvietim svetlá v izbe, ktorá slúži na ubytovanie pre 4225West.

Bola to výhra pre Liama, čo sa tohto domu týka. Pivnica, ktorá je už teraz štúdio je úplne  zvukotesná a pomerne utajená.

Neviem ako dlho ho môžeme nazývať našim domovom. Ani si neviem predstaviť, že by nás tu Josie bola schopná dlho zniesť, najmä pozde v noci, keď by chcela spať. Hoci vôbec nemôže počuť  keď hráme, som si istý, že by chcela pre seba svoj vlastný dom.

Už mesiac na ničom nepracujeme.  Všetci sme potrebovali menšiu pauzu po  kixe na turné.

Ale prácu treba urobiť.

Máme piesne, ktoré potrebujeme napísať a nahrať.

Máme CD, ktoré čaká na vydanie bez ohľadu na turné. Nemôžeme nechať v stychu svbojich fanúšikov. 

To sa stalo už vtedy, keď sme zrušili  zvyšok turné.

Nikdy viac.

4225 West  nedovolí, aby ich takéto sračky zničili.

Som rozrušený, keď vojdem do štúdia, že môžem konečne cítim v rukách drevo svojich paličiek; že môžem zo seba konečne vydať svoju agresivitu a môžem zase tvoriť kúzla.

JD a Tyler tu môžu byť každú chvíľu, aby sme zase rozhýbali veci, ale čo sa Katelyn týka nie som si istý.

Zastanem pred  jej kanceláriou, nahliadnem  do tmavej miestnosti.

Na tej večeri pred dvoma týždňami sme sa o práci nerozprávali. Je jasné, že to bola tá posledná vec, na ktorú som myslel, keď sedela oproti mne.

Skôr som sa zaoberal myšlienkou ako by som mohol dostať svoje  ruky na ňu. Predstavoval som si všetky miesta, kde som ju chcel pobozkať. 

Hoci by som to rád povedal, že odvtedy som ju videl každý večer, ale nie je to tak.

Keď prídem k nej ostrihať trávnik, nie je doma.

Uvedomil som si, že  večera bola len poďakovaním a nie  ten pojebaný prielom, na ktorý som čakal.

Ale stane sa!

To je moja mantra každé ráno v sprche.  Ak to poviem stokrát, stane sa to, tvrdí  Quinn.

Čo môže vedieť Quinne?

Viac, ako ja, to je fakt.

Katelyn chce dať výpoveď. Dnes príde, aby sme sa porozprávali o jej práci. Liam je na ňu napálený, ale snaží sa to riešiť profesionálne a oddeliť to od súkromného života.

Neviem ako to dokáže vyriešiť, fakt neviem. Chcem ju mať stále pri sebe.  Vzrušuje ma, mám pocit, že by som dokázal  vzlietnúť do nebies. Dokázal by som sa vyžívať v adrenalíne, ktorý ma zaplavuje v jej blízkosti.

Ale nechcem jej nanútiť túto prácu, ak jej to je nepríjemné.

Veľmi ťažko viem prijať to, že to natoľko pokašlala. Možno som sa  s ňou vtedy pri večeri mal o tom porozprávať, okrem toho, že sme predebatovali, ako by sme mohli znížiť výdavky na školu.

Sedím na svojom sedátku a zatočím sa na ňom . Zoberiem si paličky pretiahnem si ich medzi prstami, hľadajúc nejaké poškodenie. Zdá sa, že nateraz vydržia, ale budem musieť požiadať Katelyn, aby mi zabezpečila nové, ak by predsa ostala. Ak nie, tak si budem musieť zabezpečiť tie sračky, čo znamená asi toľko, že to nikdy nebude.

Bože, ja ju nepotrebujem len jedným spôsobom. Musím nájsť spôsob, aby som jej to povedal skôr, ako bude príliš pozde.

Pod nohami cítim pedále. Privriem oči a zatlačím  jeden nohou, jeden úder, potom druhý, sem-tam, kým sa zahrejem. Ohnem zápästia  a udriem palicami do membrány. Jeden úder, druhý kým  to krúži okolo mňa. Prejdem cez rytmus piesne, ktorú som napísal o Katelyn.  Znova a znova ju prehrám. Neviem kedy ju budeme nahrávať, ale už sa neviem dočkať, aby sme ju hrali naživo.

„To znie dobre“

Preruším hru, keď vchádzajú Liam s JD

„Čo to bolo?“ – pýta sa JD

„Kurva, čo to máš na krku?“

JD sa uškrňa a s rukou si prikryje krk.

“ To bola Tracy, alebo Tanya...nepamätám. Ale isté je že sa začína na T.“

„To je sila“ – smeje sa Liam. Potrasiem hlavou a šmarím do nich paličku.  Zohnú sa obaja, a spadne mi sánka. Katelyn stojí vo dverách a drží sa za hlavu.

Kurva, som ju trafil paličkou. Vyskočím a nohami  zakopávam o zariadenie, ako sa snažím k nej dostať.

„Ľutujem, Katie“

„Ako si ma to nazval?“

Strhnem sa, keď sa k nej dostanem. Liam zavyje od smiechu. Pozriem sa na Katelyn, ale nevidím nič len čistú nenávisť v jej očiach.  Vystrie plecia a ťažko dýcha, ale nie od pohybu.

„Co je?“

„Ani neviem Harry, čo si to povedal?“

„No, schytal si to!  - mrmle si pod nosom rehotajúci sa JD, a Liam sa z toho ešte viac smeje. Zagánim naňho, má v očiach slzy. Pošúcham si čiapku po hlave.

„Volám sa Harrison, nie Harry“ – poviem tak ticho ako len dokážem.  Keď som chodil do školy, chalani ma volali Harry a ja som to nenávidel, lebo k tomu niektorí pridali ešte veľmi škaredé prívlastky.

Katelyn si založí ruky v bok ale ja sa ešte stále dívam na obrovskú červenú škvrnu, ktorá sa jej tvorí na čele.

„Ja sa volám Katelyn. Teda K-A-T-E-L-Y-N,  a len jedinému človeku dovolím ,aby mi hovoril Katie, a tým nie si ty...nikdy!“ ďobne ma tvrdo do hrude a odpochoduje. Ja si triem to miesto a sledujem ako sa jej rýchlo hýbu boky.

Predkloním sa a udieram si hlavu o rám dverí.

„Kurva, toto bolo čo?“ – pýtam sa  keď sa vraciam do štúdia.

„Toto, priateľ môj, bolo to, že ťa Katelyn Cohen Powell poriadne  uzemnila.“

„Dobre, ale prečo?“

„Jednoznačne si neželá, aby ju volali Katie“ – doloží JD

Zagúľam očami a drgnem ho plecom, keď prejdem okolo neho.

„Si veľmi pozorný, JD“

„Nie o to sa jedná“ povie Liam a ladí si kytaru.

Sadnem si a našlapnem  činely, aby som vzbudil jeho pozornosť. Pozrie na mňa a ja doňho hodím aj druhú paličku.

„Zasväť ma , blbec“

„Len jeden človek jej môže hovotiť Katie“

Zagúľam očami a potrasiem hlavou.  Nie som schopný bojovať s duchom. Toto je už na mňa priveľa.

„Výborne, tak naštval som ju, lebo som spomenul Masona. Bod pre Jamesa“ – dvakrát udriem na bubon a na činely. Myslím, že  sa zabávajú na mne.

„Ani Mason ju nemohol volať Katie, len jeho otec.  Neviem ako sa to začalo, ale  to sme boli ešte malí a  vždy ju volal Katie a Katelyn nikomu nedovolila, aby ju tak volal.

Poznamenal som si.

„Už si sa stretol s pánom Powellom?“

Spýtavo sa zadívam na Liama. Vážne sa ma to pýta?

"No hej, ale nemyslím si, že sme v tej fáze nášho vzťahu. Opýtajte sa ma o päť rokov, keď si budeme už aj písať“

JD sa začne smiať, Liam mi hodí paličku. Zohnem sa  a uškrniem sa, keď sa odrazí od steny.

„On je tvoja vstupenka, ty blbec. Katelyn nebude randiť, kým jej svokor  nepovie, že je to v poriadku.“

„Sakra, ako to vieš ?“

Liam pokrčí plecami.

„Počul som keď to hovorila Josie ráno skôr než išla pracovať.“

„Bastard“ – zamrmlem, keď na mňa žmurkne.

„V poriadku, ukončme to. Potrebujeme  vymyslieť, čo bude s Katelyn“ povie Liam a zatvorí dvere.

„Poznáš môj názor. Podľa mňa  potrebuje len trochu usmerniť. Vhodili sme ju medzi žraloky.“

„Stavme sa, že neuveríš, čo som počul“ – začne JD.

„Nie, neuhádnem JD,  slovom, blbeček, čo si počul?“ – gúľa očami Liam.

Už vidím, že dnes bude veľmi efektívny v štúdiu.

„Sam sa obšmieta po okolí.  Niektorý večer som ju videl v Roxy.  Práve mala za sebou jednu rýchlovku, ale ja nemám záujem o opustený odpad.

Liamova tvár sčervenie, pri spomenutí Samynho mena.  Viem, čo si myslí.  Keď je tu a snaží sa dostať JD-ho, to znamená, že intriguje.

„Čo ešte vieš?“ – pýta sa Liam.

„DeVon tam večer hral a viditeľne sa poznajú.

„Kurva!“ povieme to naraz.

„Page myslíš na to , na čo aj ja?“

Liam prikývne.

„Pomôžte mi, ak ona vymyslela tie sračky, tak ju, kurva, zabijem“

„Od nej to vystáť. Skúšala ma nahovoriť, aby som prešiel do nejakej novej kapely, ale povedal som jej aby zmizla niekam do teplých krajín.“ – JD vie ako používať slová. Prisahám, že by mohol byť básnikom.

„Nechcem hovoriť o Sam, musím rozmýšľať“ – povie Liam a zapne červené svetielko, aby dal vedieť Tylerovi, že sme pripravení nahrávať. Hoci ani neviem, na čom práve pracujeme.

„Tú pieseň, čo si napísal, spracujeme a večer ju zahráme u Ralpha.“

„U Ralpha?“

„No  vieš, je to krčmička, kam Liam rád vezme svoju paničku“

„Viem, čo je u Ralpha ,JD“ – niekedy mám dojem, že je ešte stále ten devätnásťročný zasran, ktorý nás prosil, aby mohol niekedy jammovať s nami. Ležérne k nám prišiel raz po koncerte na pódium a poprosil ma.  Odvtedy sme sa ho nestriasli.

„Dnes večer máme koncert“ – povedal Liam, akoby  to bola každodenná záležitosť, že budeme vystupovať u Ralpha. Blbli sme to hej, ale nie u Ralpha.

„Tak super, díki, že ste ma s tým oboznámili“ vezmem si slúchadlá a založím si ich.  JD a Liam  urobia to isté.  Mám chuť sa schovať, keď Liam začne spievať môj text, ale  pieseň je dobrá a  s jeho hlasom ešte lepšia.

Ak to máme predniesť večer u Ralpha, tam máme najvyšší čas pustiť sa do toho. Posledné, čo potrebujeme, aby sme na nejakom koncerte pohoreli.

Päť minút.

Dokopy toľko som potreboval, aby som stvrdol. Toľko uplynulo odvtedy čo som stál pri nej a všetko čo som urobil, bolo, že som sa dotkol jej prstov.

Preboha, len jej prstov!

„A vôbec ako vlastne funguje môj mozog?

Aj to bola chyba,  že som  za ňou šiel po schodoch, ale nemám na výber, nemôžem jej ukázať, čo  sa deje v mojich nohaviciach. Bola by urazená a ja by som iste vybehol z izby ako bojazlivý ťuťko.

Ale dívať sa ako predo mnou vyšla po schodoch to bolo samo peklo.

Šuchot jej sukne, ako sa látka na jej zadku hýbala pri každom .

Vyzerá to, že sa musím s niekym zbaviť svojho napätia.

Najhoršie je, že chalani to vedia, najmä Liam. Schválne ma nechal vysporiadať sa s Katelyn. Ja som ju mal oboznámiť s tým, že kapela má poradu v kuchyni a je potrebná aj jej prítomnosť. Liam ma nechal, než sa postavím zočivoči Katelyninmu smútku, lebo vedel, že urobím všetko, aby som jej vyčaril úsmev na tvári.

A čo som urobil ja?

Dotkol som sa jej.

A hoci sa neusmiala, ja áno, lebo sa neodtiahla.  Nechala, aby som ju chytil za ruku, skôr ako vstala a upravila na sebe tú sukňu, čo sa jej zľahka dotýka zadku, a vyšla zo svojej kancelárie.

Jasné, že chalani sa zišli na poradu v kuchani a nie v jedálni, kde je pekný dlhý stôl, kde sa môžeme okolo neho všetci usadiť.

Nie, my sme sa tlačili okolo malého stolíka v kuchyni, kde  je môj problém zreteľnejší.

Niečo sa musí zmeniť, len neviem čo.

Asi by som potreboval dlhšie studené sprchy, alebo  by som mal s ňou začať flirtovať, lebo neviem či dlšie to nepätie vydržím.

Celé to je akoby nejaká pojebaná mučenícka show .

Nechám, aby si ma pobozkal, ked som opitá

Môžeš ma chytiť za ruku, keď som triezva

Môžeme sa obchytkávať a vášnivo sa bozkávať počas desivej jazdy v tme  duchárskej želenice

Všetko ostatné je zakázané v každodennom živote.

Neznášam, že sa jej nemôžem dotýkať

Skutočne sa jej chcem dotknúť

Pochytí ma nezvládnuteľná triaška keď sa pozriem na prázdnu stoličku.

JD stojí v kúte a snaží sa nesmiať, Liam sa pchá nejakým jedlom, tak, že nemusí hovoriť.  Pokúšam sa diskrétne posadiť a položím na seba svoj tanier aby nevidela, viditeľné.

Nenávidím členov svojej kapely.

Som nútený sa k nej pritisnúť, dotknúť sa jej pleca, keď okolo nej prejdem. Od túžby sa mi pohne penis, keď sa jej dotknem, zakusnem si do pery, aby som nezastonal.

Co za kokot, by  stonal v takejto situácii?

Potrebujem vážnu pomoc.

„Mali sme toho s chalanmi veľa na premýšľanie“ - začne Liam.

Fakt? Chcem sa opýtať. 

Spomínam si, ako sme sa začali rozprávať, ale on potreboval rozmýšľať. Nebol som pripravený na výsledok, na ktorý prišiel.

Toto bude zaujímavé.

„Vykopneš ma? Myslím, že by si to mal urobiť“ – pozriem sa spýtavo na Katelyn.Pokrčí plecom a hodí do seba sústo zo svojho šalátu.  Keď sme šli na večeru, jedla pizzu, ako nikto iný. Ešte nikdy som nevidel ženu tak jesť ako ona.

„Nie, kdeže by som ťa vykopol“ JD ma informoval o niektorých veciach, ktoré musím prešetriť, takže ti dáme ešte jednu príležitosť“ – Liam sa pozrie na svoje hodinky a prikývne.

„O hodinu musíme byť u Ralpha kvôli koncertu. Linda dá pozor na decká.“

“To je teraz akože otázka na diskusiu?“

 Lian si prekríži ruky a tvári sa tak oteckovsky. Mám chuť sa poriadne zasmiať, lebo viem, že sa snaží znieť úradne.

„Je piatok večer a potrebuješ rozptýlenie.  Diskusia je ukončená“ Liam odíde a JD ho rýchlo následuje, nechajúc dopoly zjedený obed na stole. Ja nemôžem odísť, lebo som uviazol za ňou, ale nie tak ako by som chcel.

„Budeš sa dobre cítiť“

„Pochybujem“

„No tak“ – poviem a využijúc situáciu jej odsuniem z pleca vlasy. Nakloním sa dopredu a chcel by som sa zúfalo skryť na jej pleci.  Vedel by som sa na celé dni stratiť v jej vôni, keby mi to dovolila.

„Páči sa mi pripitá Katelyn.“

S tým sa postavím a dlhými krokmi  sa vyberiem k pivničným dverám. Musím sa od nej vzdialiť, skôr než urobim niečo, za čo by ma vyfliaskala, aj keď by to zrejme stálo za to.

Zbehnem dole schodmi a začnem skladať  a baliť bicie zariadenie. Je to na hovno, ale svoju druhú súpravu som nechal v L. A .lebo úprimne povedané som neveril, že sa tu Quinn a ja budeme cítiť dobre. Nechcel som priniesť všetko naraz.  Plánujem, že keď pôjdeme na večierok Josie a Liama tak objednám sťahovacie auto a prinesiem ich.

Do pekla ak budem mať šťastie, bude si chcieť Katelyn urobiť výlet  a budeme môcť zastaviť každých pár kilometrov, aby sme pokrstili  sedadlá.

To by bola cesta.