KJMM - 3. kapitola

Autor: Kika

Ascher

„Kurva!“ Snažím sa upokojiť môjho brata Reeca pred rozbitím môjho domu ale je to márne. „Bože prečo je Leo taký zvedavý a musel tam ísť? Teraz ich majú oboch Ascher! Aj Meggi!“

„Ja viem doriti, viem to. Ale musíš sa upokojiť, dostaneme ich odtiaľ.“ Sám mojim vlastným slovám neverím. Pozerám sa ako sa môj brat zrúti na zem a berie si hlavu do dlaní. Neviem, čo by som robil na jeho mieste. Leo je môj malý synovec a mám strašnú potrebu ho chrániť, kebyže je to môj syn tak to asi nezvládnem. A takisto by som to nezvládol bez milovanej ženy. Dnešné ráno sme sa s Reecom chystali na obhliadku hranice. Už dávno tvoríme plán ako sa dostať na ich územie, majú priveľa našich chlapov. Nikdy by ma nenapadlo, že by sa Leo za nami vybral. Keď sme za nimi bežali tak ich už nakladali do ich tankov. Leo plakal a Meggi kričala o pomoc. Reece si to nikdy neodpustí. Nikto nevie, či sú ešte nažive.

„Pozri, Leo je bojovník, on to tam dokáže a určite vie, že pre neho prídeme. Sľubujem ti, že za neho dám aj vlastný život a aj za tvoju ženu.“ Brat sa na mňa pozrel s uslzenými očami. Nikdy pred tým som ho takto nevidel. „ Ale čo Meggi? Pravdepodobne ju znásilnia, alebo horšie. Severania sú monštrá, zabijem ich všetkých Ascher. Zabijem.“ Snažím sa ho ukľudniť. „ Musíš sa upokojiť, my to zvládneme, nazbierame mužov a vyrazíme, len sa upokoj, toto nikomu nepomôže.“ Do tváre mu vstúpi hnev.

„  Sám dobre vieš , že sa z tade nikto nikdy nevrátil. Vieš, že majú všade pasce a ďalej za hranicami sú vojaci.“

„  My to zvládneme, sľubujem, že sa tam dostaneme.“ Reece sa postavil zo zeme. „ Idem dať do kopy zbrane, ktoré máme už dlhšiu dobu od Severanov.“ A tým odišiel z môjho napoly zničeného domu. Mal by som ho dať do poriadku, ale nie je isté či sa ešte niekedy vrátim. Brat mal pravdu, je to samovražda. Náš otec sa zblázni. Reece ako najstarší syn má po ňom prevziať vládu nad Juhom, ale keď sa stane niečo jemu a následne mne, neviem, čo sa tu bude diať. A takisto tu nie je ani Leo. Pozriem sa von oknom z môjho malého domu v lese. Všade nás obklopujú stromy a hory, ktoré milujem. Vrátim sa sem ešte? Musím si ísť poslednýkrát zabehať. Vybehnem z môjho domu, pozerám sa na našich ľudí, na deti, ktoré sa naháňajú, na moju matku, ktorá sedí s plačom v záhrade kvôli jej vnukovi. A potom sa pozriem na Sofiu, ktorá sa na mňa díva tiež. Žena s ktorou spávam posledné dva mesiace a môj otec by chcel aby sme sa zobrali. Ale vie, že to neurobím, nikdy som ju nemiloval. Aj keď mám všetko čo len môžem chcieť, aj tak sa cítim byť prázdny. Moje oči jej naznačujú, že je koniec. Rozbehnem sa dolu lesom a vnímam moju rodnú zem. Dýcham vôňu stromov a zeminy. Počúvam vlastný dych a vnímam štrk, ktorý sa odráža od mojich nôh. Ak sa sem nevrátim, dúfam, že na toto nikdy nezabudnem. Dobehnem na kopec, z ktorého vždy sledujem výhľad. Zapozerám sa na vzdialené Severné hory. Čo ma tam čaká? Smrť? Jediné načo musím myslieť je, že Lea zachránim.