DN - 2. kapitola

Překlad: Yogi_22

Emeric

Keď skoro ráno fakulta preruší schôdzu, moji vytešení noví kolegovia vyjdú z knižnice v jednofarebných naškrobených oblekoch a klikajúcich podpätkoch. Ja zostanem sedieť pri stole, čakám kým sa to stádo rozptýli, zatiaľ čo kútikom oka sledujem Beverly Rivardovú.

Nezmenila svoj autoritatívny postoj za vrchom stola, neponúkla mi viac ako len pohľad, zatiaľ čo ma na začiatku schôdze predstavila. Ale urobí tak, akonáhle sa miestnosť vyprázdni. Bez pochyby má na prediskutovanie viac bodov programu.

V súkromí.

„Pán Marceaux.“ Jej oči sa zabodnú do mojich, keď sa presúva po mramorovej podlahe, v ohromujúcich opätkoch je prekvapivo tichá, zavrie dvere za posledným zamestnancom. „Len na slovíčko predtým než pôjdete.“

Bude to viac ako len na slovíčko, ale nebudem používať sémantiku, aby som zdegragoval jej pozíciu, o ktorej si myslí, že nado mnou má. Existujú nápaditejšie spôsoby ako ju dostať na kolená.

Zložím si ruky do lona, zakloním sa v koženom kresle, lakeť si dám na stôl a členok preložím cez koleno. Ponúkam jej na seba plný pohľad, pretože je ten typ ženy, ktorá chce niečo od každého, niečo mocného s čím môže manipulovať podľa svojej vlastnej vôle a predstavy.

Nateraz je všetko čo zo mňa dostane moja pozornosť.

Beverly prejde okolo dlhého stola, jej zdržanlivý kostým šitý na mieru padne jej štíhlej postave. Je odo mňa staršia o dvadsať rokov, svoje vek nesie s pozoruhodnou eleganciou. Vysoké, vysadlé lícne kosti. Úzke, aristokratické rysy. Na bledej pleti má sotva vrásku.

Ťažko povedať či má šedivé alebo blond vlasy, keď ich má zopnuté na šiji. Stavím sa, že ich nikdy nenosí rozpustené.

Pútať mužskú pozornosť nie je jej osobitná márnivosť. Nie, jej krutá hrdosť tkvie v jej zmysle vydávať rozkazy a sledovať podriadených ako sa škriabu, aby jej bozkávali zadok.

Naše prvé a jediné osobné stretnutie cez leto odhalilo len niečo z jej povahy. Ten zvyšok som si odvodil. Nestala sa dekankou Le Moyne z dobroty svojho srdca alebo, že by sa vyhla konkurencii. Viem z prvej ruky čo to znamená dohliadať na prípravku akou je táto. Takisto viem, aké jednoduché je stratiť svoju pozíciu.

Keď prejde priamo ku mne, jej bystré oči prechádzajú medzi zákutiami mahagónovej knižnice, prázdnym stolom v knižnici a prázdnymi gaučami na druhom konci.

Áno, Beverly. Sme sami.

Skloní sa na stoličku vedľa mňa, nohy si prekríži v členkoch a jej pohľad s vypočítavým úsmevom smeruje na mňa. „Všetko sa vo vašom novom dome usadilo?“

„Nepredstierajme, že vám na tom záleží.“

„Fajn.“ Prejde si zastrihnutými prstami po sukni. „Skontaktoval sa so mnou právnik Barb McCrackenovej. Ako sa ukázalo, rozhodla sa neodísť v tichosti.“

To nie je môj problém. Pokrčím plecami. „Povedali ste, že to zvládnete.“

Možnože Beverly nie je až taká schopná ako som predpokladal.

Zabzučí, zadrží úsmev, ale tentoraz je upnutejší. „Zvládla som to.“

„Dáte na to viac peňazí?“

Úsmev jej skĺzne. „Viac než bolo dohodnuté, tá chamtivá mrch---„ Stisne pery do úzkej linky, keď sa znova oprie na stoličke a pozerá na druhú stranu miestnosti. „V každom prípade, je koniec.“

Uvoľním ústa do polovičatého úsmevu, je to úmyselný signál pobavenia. „Takže hádam, že je už naša dohoda spečatená?“

Šľahne po mne pohľadom naspäť. „Ste rizikom, pán Marceaux.“ Oči zúži do mrazivých škár, keď sa natočí na stoličke smerom ku mne. „Koľko pracovných ponúk ste dostali od toho fiaska v Shreveporte? Hmm?“

Jej vyčítavé precitnutie prebudí príval hnevu a zrady, ktoré mi zvýšia tep. Hrdlo ma páli od toho ako chcem rozdávať rany, ale všetko čo urobím je len nadvihnutie obočia.

„Správne. Dobre.“

Nakrčí drzosťou nos. Alebo neistotou. Zrejme oboje. „Le Moyne má jedinečnú povesť, som zodpovedná za jej dodržiavanie. Odchod McCrackenovej a moja ochota najať vás na jej miesto rozvírili nežiadúce podozrenie.“

Zatiaľ čo Shreveport zničil moju profesionálnu povesť, dôvod mojej rezignácie sa nikdy nedostal na verejnosť. Avšak, ľudia hovorili. Mám podozrenie, že to čo sa šuškalo začula väčšina fakulty Le Moyne a rodiny študentov. Mám radšej čistý stôl než podrobovať samého seba odsúdeniu na základe prekrútených klebiet. A Beverlyne podmienky ohľadom pracovnej ponuky vyžadujú moje mlčanie.

„Nezabudnite na našu dohodu.“ Lakte zatlačí do opierok, oči má príliš jasné, takmer sklené. „Držte ústa zatvorené a nechajte ma vysporiadať sa so stádom a ich frivolným táraním.“

Povie to ako keby som mal byť ohromený jej neetickými obchodnými praktikami. To čo urobila sa jej mimovoľne prejaví na ruke. Jej strach je hmatateľný. Neprávom vyhodila  učiteľku s akademickým vzdelaním a zaplatila jej za to, aby držala ústa. To všetko ma priviedlo sem kvôli jej osobnému zisku. Keby mala situáciu naozaj pod kontrolou, nemala by pocit, že je tento rozhovor nutný. Je dosť chladnokrvná na to, aby ľuďom ničila život, ale to neznamená, že je pripravená rozohrať túto hru.

Moju hru.

Prejdem si prstom po spodnej pere, vychutnávam si spôsob akým jej oči neochotne sledujú ten pohyb.

Pokožka nad jej zapnutým golierom očervenie. „Je dôležité, aby sme udržali pozornosť na vašich úspechoch ako pedagóga.“ Zodvihne bradu. „Očakávam, že v triede budete príkladom profesionálnosti—„

„Nehovorte mi ako mám robiť svoju prácu.“ Ešte predtým než som zliezol do administratívy, bol som uznávaným učiteľom. Nech si naserie aj s jej škrobenou drzosťou.

„Tak ako väčšina učiteľov, sa zdá, že máte problém s učením. Takže sa pokúste dávať pozor.“ Nahne sa dopredu, tón má nízky a ostrý. „Nedovolím, aby vaše zvrátenosti zatienili povesť mojej školy. Ak sa budú opakovať vaše pochybenia zo Shreveportu aj tu, dohoda sa ruší.“

Pripomienka toho čo som stratil mi v hrudi zapáli oheň. „To už je druhýkrát čo ste zmienili Shreveport. Prečo? Ste zvedavá?“ Vyzývavo sa jej pozriem do očí. „Tak do toho, Beverly. Položte otázku, ktorá vás najviac páli.“

Preruší očný kontakt, stuhne jej krk. „Človek si nemusí najať štetku, aby sa dozvedel o jeho skutkoch.“

„Oh, takže teraz som štetka? Meníte podmienky našej dohody?“

„Nie, pán Marceaux. Viete prečo som vás najala.“ Hlas jej vystúpi o oktávu. „So zreteľnou pripomienkou, že tu nebudú žiadne indiskrétnosti.“ Zníži tón hlasu. „Už o tom nechcem počuť ani slovo.“

Dovolil som jej mať navrch od momentu ako sa so mnou skontaktovala. Je načase vidieť ako sa bude pohybovať medzi menším ponížením.

Nakloním sa dopredu, schmatnem opierky na jej stoličke a uväzním ju tam. „Klamete, Beverly. Myslím, že chcete počuť všetky špinavé detaily mojich nerozvážností. Mám vám opísať polohy, ktoré sme používali, zvuky, ktoré vydávala, veľkosť môjho vtáka---?“

„Prestaňte!“ Nadýchne sa, ruka sa jej trasie zovretá do päste a pritisnutá na hruď a niečo z tej fasády, ktorú ukazuje svetu, opadne. „Ste nechutný.“ Uchechtnem sa a vrátim sa naspäť na svoju stoličku. „Držte sa ďalej od mojej fakulty, konkrétne od žien, ktoré sú mojimi zamestnankyňami.“

„Omrkol som si ich dnes ráno na schôdzi. Mali by ste naozaj zmodernizovať javisko.“

Bolo tam niekoľko upnutých učiteliek, veľa z nich hádzalo pohľady záujmu mojim smerom, ale pre to tu nie som. Mám desiatky žien pripravených ohnúť sa na môj pokyn, a tá chyba v Shreveporte...stuhne mi sánka.Je to tá, ktorú už znova neurobím. „Vy, na druhej strane...“ Nechám cestovať pohľad po jej stuhnutom držaní tela. „Vyzeráte, že by ste si mohli užívať dobrú tvrdú šukačku.“

„Ste úplne mimo.“ Jej varovný tón stratí svoj účinok, keď sa zatacká na opätkoch, zatiaľ čo cúva späť. Otočí sa a uteká smerom k čelu stola. Čím viac sa odo mňa vzďaľuje, tým istejšia je jej chôdza. O niekoľko ďalších krokov sa obzrie cez plece ako keby očakávala, že ma prichytí ako jej čumím na plochý zadok. Otrasiem sa. Tá arogantná piča si v skutočnosti myslí, že mám o ňu záujem. Postavím sa, vkĺznem rukou do vrecka nohavíc a prejdem k nej. „Pán Rivard nespĺňa vaše požiadavky v spálni?“

Chytí sa za koniec stola a zbiera papiere, odmieta sa mi pozrieť do očí.

„Pokračujte v tomto správaní a ja sa uistím, že už nikdy neuvidíte znova vnútrajšok triedy.“

Ilúzia jej kontroly robí sakramentsky ťažké, aby som držal jazyk za zubami. Vojdem do jej osobného priestoru, zatlačím ju. „Vyhrážajte sa mi znova a budete ľutovať výsledok.“

„Odstúpte.“

Nakloním sa, dovolím, aby sa jej môj dych otrel o ucho. „Každý má tajomstvo.“

„Ne—„

„Zahrieva pán Rivard posteľ niekoho iného?“

Je to len tip, ale mierny tras v jej ruke mi napovie, že som na niečo narazil.

Nafúkne nozdry. „Je to poburujúce.“

„A čo váš dokonalý synáčik? Čo urobil, že sa dostal do tak chúlostivej situácie?“

„Neurobil nič zlé!“

Nebol by som tu ak by to bola pravda. „Trasiete sa, Beverly.“

„Tento rozhovor skončil.“ Prejde okolo mňa, oči drží na dverách, cupitá. Jej rovnováha zakolíše, papiere jej vypadnú z rúk, spadne na kolená k mojich nohám. Dokonalé.

Vrhne na mňa vyplašený pohľad, a keď si uvedomí, že sa nehýbem, aby som ju chytil, jej obrátená tvár sa prehĺbi do skromného odtieňa červenej.

Očami strelí na zem, zozbiera veci nahnevanými pohybmi. „Najať vás bola chyba.“

Stúpim na papier, na ktorý práve siahala a pozriem sa dole na jej temeno. „Tak ma potom vyhoďte.“

„Ja...“ Zíza na hadiu kožu mojich mokasín Doc Martens, hlas má tichý, skľúčený. „Stačí len využiť vaše konexie.“ Aby som dostal jej nehodného syna na Leopold, najlepšie hodnotenú hudobnú vysokú školu v krajine. Taká bola dohoda.

Ponúkla mi prácu učiteľa, keď nikto iný nie, a ja dodržím svoju časť dohody. Ale nebudem sa ohýbať alebo krčiť sa ako jej podriadení.

Nemá ani poňatia s kým má tú česť.

Ale naučí sa to.

Posuniem nohou papier smerom k jej prstom a držím ho dole pod topánkou. „Myslím, že sú nám podmienky jasné---„ Zodvihnem nohu, dovolím jej zobrať si papier, „rovnako ako aj naše pozície v tejto dohode.“

Stuhne, hlava sa jej zohne nižšie.

Je kompletne ponížená.

Otočím sa a vyjdem z knižnice.