Collaboration - 12. kapitola 2/2

Překlad: Zuzka
Kor.: Yanica

Nezaujímal som sa o okolie, mieril som priamo ku kráľovsky veľkej posteli. Ako sa postavila späť nohami na zem, jemne som pustil jej zadok a pokračoval som s rukami hore po jej chrbte. Počas toho ako olizovala a sala môj krk, natiahla ruky smerom k môjmu pásu a začala bojovať s gombíkmi na nohaviciach. Nasmeroval som jej ruky nižšie, aby cítila ako veľmi som na ňu pripravený, Taryn vydala oceňujúci vzdych ako som jej pomohol s rozopnutím a rozzipsovaním nohavíc. Môj penis sa oslobodil z pod nohavíc a Taryn sa ho jemne začala dotýkať. Stálo ma to všetku moju sebakontrolu, aby som ju nehodil na posteľ a nevnikol do nej hneď teraz, vysrať sa na ochranu.

Keďže mám pocit, že by to neuvítala, natiahol som sa do zadného vrecka nohavíc a vytiahol som peňaženku.

„Vždy si nosil prezervatív?“ opýtala sa ma nečakane, tichým hláskom.

„Vždy,“ odpovedal som bez zaváhania. Otvoril som peňaženku a vybral som jeden. Cítim ako prikývla hlavou a pobozkala mi znova krk a predtým ako som mohol stihol otvoriť balíček, pritiahla sa bližšie a jemne vmanévrovala môj penis cez jej veľmi vlhké pysky. Oh sakra.

„Uh… ja potrebujem... daj mi sekundu...“ koktal som a Taryn ma pevne schmatla za penis, predtým ako ma dráždila tým, že prechádzala jeho špičkou cez jej horúci otvor. „Kurvaaaaaaaaaa“ vzdychol som.

Dôvera, ktorú mi preukázala ma ohromuje a vzrušuje ako nič predtým – a to myslím nikdy. Pocit jej jemnosti oproti môjmu super citlivému penisu – a ja som sekundu od toho, aby som vnikol do miesta, kde sa rodí dieťa. Predtým ako k tomu dôjde, schmatol som jej ruky, a zatlačil sa proti nej s mojím telom, položil som jej krásne telo späť na posteľ, roztiahol jej nohy. Roztrhol obal a zroloval prezervatív na môj penis v čase hodnom svetového rekordu.

Spustil som sa na ňu a zašepkal jej do ucha, „chceš ma dráždiť, čo?“ Taryn jemne zatriasla hlavou a posunula sa vyššie na posteli. Plazil som sa hore po jej tele, dovoľujúc konečne mojím prstom dotýkať sa tej sladkej kundičky. Tie zvuky, ktoré vydáva zastavili moje plány na ďalšie preskúmanie. Neskôr – definitívne neskôr.

Chcem v kľude preskúmať každý kúsok, ktorý vidím a dúfam, že do pekla, dostanem na to príležitosť, ale práve teraz ju chcem hladiť z vnútra von. Schmatol som svoj penis a opakoval pohyby, ktoré robila, ale tentoraz sú to jej výkriky, hoci nezrozumiteľné.

„Čo je ?“ opýtal som sa, zatlačil tvár do jej krku a snažil sa ako peklo vraziť do nej penis.

„Achhhhhh...“, kričala ako som sa posúval smerom k centru. „Pretiahni ma!“ zakričala a ja som už nedokázal čakať ani milisekundu, vnikol som do tej najužšej pošvy v akej som kedy bol.

„Ježiši Kriste, Taryn,“ vzdychol som a poslal tichú modlitbu, aby som vydržal dlhšie ako minútu. Nie, že by som si zaslúžil, aby ma niekto vypočul, hlavne keď hovorím somariny ako toto, ale to bude fungovať.

Schmatol som ju za kolenami, tlačiac jej nohy späť kým sa nedotýkali postele. Pumpoval dnu a von so silou a rýchlosťou. Vďaka bohu, toto nie je moje prvé ródeo, takže pokračujem kým necítim ako sa jej nohy začali triasť a jej vagína sa začala sťahovať okolo môjho penisu. Ani nie desať sekúnd na to začala kričať moje meno, jačala a hýbajúc sa proti mne, a ja cítim tú úľavu, ktorú som tak neskutočne potreboval. Pokračoval som v pumpovaní ďalej, kým som neochotne oslobodil jej nohy a zrútil sa na jej mdlé telo. Preložil som ju vedľa seba, pevne sme sa držali, obidvaja sa snažiac chytiť dych. Po tom, čo som sa dal do kopy, pobozkal som jej holé rameno a prešiel jej rukou cez vlasy.

„To bolo...“ vyhŕkla stále ešte lapajúc dych.

„Neuveriteľné?“ navrhol som pozerajúc sa do jej očarujúcich očí. „Ohromujúce? Úžasné?“

„Šokujúce je to slovo, ktoré som mala na mysli.“ povedala s úškrnom.

„Šokujúce, hmm? Nie som si istý, či som to počul predtým.“ Zasrandoval som.

Sakra. Jej tvár ihneď zosmutnela a ja by som si prial, aby som to mohol zobrať späť. Začala sa odťahovať a ja som ju okamžite schmatol a vrátil do môjho objatia.

„Prepáč mi to broskyňka, to bolo hlúpe.“ Priznal som.

„Áno, to bolo,“ odpovedala mi, „ale je to pravda, že?“

Namiesto odpovedi, čo viem bude veľká somarina v tejto situácii, natiahnem sa k nej a pobozkám ju na pery. Predtým ako to mohlo zájsť ďalej sa odtiahla.

„Tak ako?“

Vzdychol som si hovoriac, „Áno, zlato, je to pravda, ale musím priznať, že som sa nikdy necítil tak, ako teraz s tebou.“

„A to je ako?“ opýtala sa ma potichu.

„Takže po prvé,“ povedal som a zobral si sekundu na rozmyslenie, pred tým ako poviem niečo čo budem ľutovať. „Ja obyčajne súložím a potom odídem. Nikdy som po tom, nezostal na rozhovor.“

„Tuším, že by som sa mala cítiť poctená,“ povedala sarkasticky.

Uuups, zlá odpoveď, ale nebudem sa za ňu ospravedlňovať, keďže je to pravda. Natiahol som sa a jemne jej zahryzol do spodnej pery predtým ako som pokračoval. „Pozri, obyčajne ma nezaujíma, či tá s ktorou som sa naserie, alebo nie. V skutočnosti, ak sú nasraté tým lepšie pre mňa. Vypadnú rýchlejšie a bez veľkej drámy.“

„To myslíš vážne?“ opýtala sa ma nedôverčivo.

„Úplne“ . Odpovedal som bez hanby. „Na čo by som chcel, aby zostali? Nie je to tak, ako keby mohla byť nejaká budúcnosť medzi dievčaťom, ktoré keď odmietnem skočí veľmi rýchlo do postele s nejakým s mojich chlapcov. Oni nechcú mňa – nezaujímajú sa o mňa.“

„Čo by si spravil, keby nejaká prejavila naozajstný záujem o teba?“

„Neurobia to, takže to nie je problém.“

Položila obidve ruky na moju tvár, získavajúc moju plná pozornosť. Nie je to tak, ako keby som mohol uhnúť pohľadom od tých očarujúcich očí aj keby som chcel.

„Trace“ povedala, no spôsob, akým vyslovila moje meno neviem zaradiť, ale nemôžem to ignorovať. „Ja sa zaujímam o teba, čo ideš so mnou urobiť?“

Tak, to nie je otázka za milión? Vediac, že to nie je naozajstná odpoveď na otázku, ktorú sa ma pýtala. Odpovedal som jej jediným spôsobom akým poznám. Zakrútim si ruky do jej vlasov, stiahnem jej pery na moje a bozkávam ju dovtedy, kým naše jazyky neboli unavené a pery ubolené. Tuším, že pochopila, že nedostane odpoveď na otázku, ktorú sa pýtala, zatlačila ma na chrbát a obtočila kolená okolo môjho pásu. Och áno, baby.

Nikdy som nebol skaut, ale som vždy pripravený. Kým naše prvýkrát bolo rýchle a drsné, našli sme si čas na preskúmanie našich tiel. Spôsob akým citlivo prechádzala rukami po mojej hrudi, prechádzala po mojich tetovaniach s jej prstami a láskyplne masírovala moje svaly na bruchu, čo mi dávalo nevysvetliteľný pocit. Necítim sa ako kus mäsa, ako mizerne ta analógia môže byť.

Po prvýkrát v mojom živote netrtkám... Neviem ako to nazvať, ale definitívne to nie je trtkanie. Nakoniec sme padli do postele, unavení ležiac na chrbte, jej chytím ruku. Nemám tušenie čo sa deje medzi nami, ale cítim, že je to správne. Všetko čo viem je, že necítim potrebu dostať sa odtiaľto, čo najrýchlejšie ako je možné. V skutočnosti, do pekla, dúfam, že ma odtiaľto len tak nevykopne.

A je tu ešte jedna vec. Obidvaja zajtra ideme rozdielnymi smermi, a nikto nevie kedy sa uvidíme nabudúce. Teraz keď to video bolo natočené a vydané, nie je tu reálny dôvod, aby som ju videl znova, iba na odovzdávaní cien a hudobných udalostiach. Ako veľmi mi bude chýbať to, čo máme teraz, čo mi bude naozaj chýbať je naše rozprávanie, spoločné smiatie a len fakt, že som vedľa nej.

„Takže... mám otázku,“ Taryn prerušila moje myšlienky. Dobre, inak ako ďaleko by som sa ešte zatúlal.

„Spusti!“

„Robíš tú vec... čo robil ten Eminem vo filme 8 Mile?“

„Čo, freestyle?“ Opýtal som sa. „Nah, to nerobím.

„Ako to, že to nerobíš?“ Opýtala sa Taryn.

„Mohol by som, ale chcem to? Do pekla nie. Po prvé, freestyleraperi sa točia okolo posmeškov, správne? Nemám žiadnu chuť si tam sadnúť a vymýšľať múdre rýmy, aby som urazil niekoho otca alebo mamu, alebo priateľku, alebo kohokoľvek – to nie je môj štýl. Odsudzujú ma za to, ale nezaujíma ma to. Na konci dňa tí čo ma nenávidia nie sú ľudia, ktorým sa zodpovedám, správne? A...“ pokračoval som, „veľmi veľa kolegov skončilo  po presne takých freestylových súbojoch. Môže to vyzerať ako sranda a hra a všetci odídu preč po tom šťastní, ale na konci nikto nevyhrá. Pretože chalan, ktorý údajne vyhral, skončil šesť priečok nižšie ešte pred koncom týždňa.“

„Myslíš to vážne?“ opýtala sa ma.

„Smrteľne vážne,“ odpovedal som s úškľabkom, snažiac sa zlepšiť náladu. Posledná vec o ktorej sa chcem s Taryn rozprávať je realita, v ktorej žijem. Nikdy by mi nemusela dať šancu, keby vedela pravdu. Keď nič nepovedala, rozhodol som sa, že je dobrá príležitosť na otázku, ktorá ma v mysli trápila už dlhšie.

„Broskyňka?“

„Áno?“ opýtala sa.

„Čo je medzi tebou a country chlapcom?“

„Narážaš na môjho gitaristu, Rydera?“ Opýtala sa ma, otáčajúc sa ku mne s úškľabkom na tvári.

Sakra, viem, že žiarlim. „Presne ten,“ odpovedal som a pritiahol som si ju bližšie k sebe. „A odpusti si ten výsmešný sračky jesť úsmev z tváre.

Zamračila sa na mňa a povedala, „Vždy som nenávidela ten výraz. Znie to nechutne.“

„Áno znie. A teraz sa prestaň vyhýbať odpovedi na moju otázku.“ Zahlásil som a pobozkal ju na jej extra plné pery. Nedokážem ju prestať bozkávať z akéhokoľvek dôvodu.

„Huh, to ty, by si mal hovoriť,“ odpovedala a zdvihla na mňa jej perfektne vytrhané obočie. „Ale v poriadku. Vyklopím to. Aj tak nemám čo skrývať. Teda nie, keď sa jedná o Rydera.“ rýchlo dodala a teraz je na mne rad, aby som zdvihol na ňu obočie. Poponáhľala sa dodať. „Poznám Rydera od doby, ako som prišla do LA. Je jeden z najlepších... um, najlepších gitaristov. Ťažko by si hľadal lepšieho. Nikdy nebolo medzi nami viac, ako priateľstvo a hudobná kompatibilita.“

„Hudobná kompatibilita, hmm?“ Opýtal som sa – neskočila  na to – určite sa drží späť.

„Áno, je veľmi dobrý v písaní textov,“ vysvetlila. „Zložili sme spolu niekoľko piesní a je dobrý vo vymýšľaní nových vecí.“

„A neuškodí, keď si myslí, že si úžasná“. Zahlásil som.

Vzdychla si pred tým ako odpovedala. „Prejavil záujem – viac teraz ako predtým. Nie som si istá prečo, ale je to tak.“

„Och, viem presne prečo,“ povedal som, ako som schmatol jej perfektný zadok.

„Hej!“ vykríkla v smiešnej obrane.

„To nie je všetko. V skutočnosti si myslím, že moja mama sa snaží nás dať do kopy. Keby veci nevyšli dobre s Maverickom, musela si zaumieniť, že-“

„Počkaj, drž hubu???“ povedal som a Taryn sa zdesila. Sakra, musím si pred ňou dávať pozor na jazyk. „Prosím, povedz, že som ťa zle počul. Ty si bola s Maverickom?“

„Ty si myslíš, že si jediný kto randí?“ opýtala sa ma očividne dotknutá.

„Ja nerandím, zlatko. Ja trtkám. Veľký rozdiel.“

„Dobre vedieť, ako na tom som. Ďakujem za objasnenie, Trace,“ povedala a nenávidím ako zdôraznila moje meno. Alebo moje umelecké meno. Alebo hocičo skurvene to je.

Odtiahla sa odo mňa a viem, že som asi dve sekundy od toho, aby som bol odtiaľto vyhodený, hoci neverím, že „randí“ s tým najväčším debilom v hudobnom biznise, nie som pripravený odísť. Nie keď to môže byť navždy. Zdrapil som obidve jej ruky, hovoriac: „Prepáč Taryn. Keď mám byť perfektne úprimný, bejby, nemám tušenia prečo vyvádzam ako nejaký poje... hmm – šibnutá žiarlivá priateľka“. A je tu to zdvihnuté obočie, znova. Naklonil som sa k nej a zbozkával som jej ho, a jej nasratý výraz z tváre zmizol. „Moja chyba. Toto je nová oblasť pre mňa. Obyčajne sa nezaujímam kto koho pretiahne-“

„Hooo, kto povedal, že preťahujem niekoho z nich?“ prerušila ma a je očividné, že som ju znova nahneval. Sakra, dnes ti to ide T.

„Okej, ako povieš. Nikdy sa nepýtaj otázky, na ktoré nechceš vedieť odpoveď, však? Len by som chcel vedieť viac o tebe, to je všetko. Viem, máš mamu, pri ktorej by aj Diabol vyzeral ako svätec...“

To je ten úsmev, ktorý milujem. Využil som ten fakt, že som ju dostal dočasne do dobrej nálady, stiahol som ju späť k sebe a pobozkal tie delikátne pery. Zastavila náš bozk po minúte či dvoch hovoriac, „Dobre, možno chcem aj ja vedieť niečo otebe.“Fajn, to som si zaslúžil.

„Čo ti mám zlatko povedať? Vieš, že som býval v jednom z najdrsnejších miest v US, Dreu je môj bratranec, mám uja, ktorý je rovnaký ako tvoja mama a som šťastný ako hovno, že môžem robiť to, čo mnohí nemôžu.“

„Po prvé,“ povedala pokladajúc ukazovák proti mojím perám. „Nemyslím si, že je to šťastie. Videla som ťa pracovať. Zaslúžiš si to, čo máš, Trace. A áno, tiež rozmýšľam nad tým, ako ostatní pracujú ťažko a ešte ťažšie a nedokážu si zabezpečiť strechu nad hlavou. Ale vieš čo? My sme v pozícii, že môžeme pomôcť ľuďom, to je to, čo nás odlišuje od druhých. Nepotrebujeme všetky peniaze, ktoré zarobíme a namiesto toho, aby sme si kúpili ďalšie auto, ktoré nepotrebujeme a pravdepodobne nebudeme nikdy šoférovať, alebo si kúpiť väčší dom, v ktorom budeme pár týždňov v roku, môžeme použiť to, čo máme, aby sme pomohli druhým. Pôjdem až tak ďaleko, že poviem, že máme zodpovednosť urobiť niečo, ale rada by som si myslela, že to urobíme preto, že sa úprimne staráme a nie pre ten druhý dôvod.“

Viem, že na ňu zazerám, a viem, že mi padla sánka, ale nemôžem sa starať menej. To, čo práve teraz Taryn povedala presne odráža, ako sa cítim, ale nikdy som nemal gule na to, aby som to vyslovil. Pobozkám jej ruku, ktorá je položená na mojej sánke a potom ju zabalím do mojej náruče. Jemne jej položím hlavu na moju hruď a Taryn našpúlila ústa, „Ale nikdy som ani...“

Pobozkal som jej vrch hlavy, prešiel prstami cez jej vlasy a zatvoril oči dúfajúc, že ráno nikdy nepríde a my môžeme takto zostať navždy.