S.I.R. - 5. kapitola

Překlad: Yogi_22

Silas

Hmm, chce fotku. Som si istý, že by som jej mohol spraviť jednu, na ktorej nebudem mať tvár. Len mám z toho kurva nervy. Pozerám na hodiny, vidím, že je 7.15, práve teraz som už mal byť s Rhysom dávno v posilke. Hodím na seba nejaké tepláky a biele tielko. Potom vhodím do tašky nejaké fľaše vody a zamierim k svojmu autu. Rhysa nájdem búšiť do vreca, hneď ako vojdem do posilňovne.

"Hej, prepáč, že meškám," poviem, keď k nemu rýchlo zamierim a schmatnem hompáľajúce sa boxovacie vrece. Držím ho rovno, zatiaľ čo Rhys rozdáva úder za úderom. Potom sa vymeníme a ja sa snažím odplaviť zo svojho tela všetok stres. Ani si neuvedomím ako silno alebo rýchlo udieram do vreca, pokým sa neroztrhne a plastové guličky z neho nezačnú poletovať všade naokolo, až pokryjú podlahu okolo nás.

"Ježíši Kriste, Silas." Povie Rhys zatiaľ čo sa cez plece pozerá na manažéra telocvične.

"Do riti," poviem, keď si prehrabnem rukou spotené vlasy. "Vôbec som necítil, že by sa ten materiál roztrhol. Chuck ma zabije."

"Asi áno, toto je už tretie vrece za tri mesiace, odkedy sme sem prišli, ktoré si utĺkol k smrti."

"Ja viem, len som mal toho proste v sebe veľa." Poviem, zatiaľ čo si utieram uterákom tvár.

"Vždy tu narobíš zasraný bordel, Rand. Prečo ma nenecháš, aby som všetok ten hnev nejako zužitkoval a obom nám zarobil nejaké prachy?" Povie mi Chuck s vedúcim úsmevom.

Keď som prvýkrát vkročil do týchto dverí, chcel ma prihlásiť do tímu MMA (bojový šport podobný thajskému boxu). Ale ja nechcem bojovať. Proste len potrebujem vypustiť paru.

"Chuck, nemám záujem pridať sa do tímu MMA, už bez tak toho mám teraz dosť. Koľko ti dlžím za to vrece? Vynahradím ti to."

"To si píš, že to budeš musieť nahradiť." Povie, zatiaľ čo krúti hlavou a zamieri k babe čo má na starosti uteráky, podáva jej metlu. Ukáže späť na nás a ona sa vydá našim smerom.

"Ukáž, dovoľ." Žiadam ju, zatiaľ čo siaham po metle.

"To je v pohode pán Rand." Odpovie s úsmevom a začne zametať podlahu.

Rhys sa pozrie medzi mnou a ňou, potom žmurkne, skloní sa k dievčaťu a niečo jej pošepká do ucha. Zachichoce sa a prikývne. Rhys znova žmurkne a zamieri do šatní.

Stojím pod horúcou sprchou, voda mi dopadá na kožu, uvoľňuje mi v tele všetky svaly. Zdvihnem hlavu, naproti sprche je stena kompletne pokrytá zrkadlami. Vyjdem zo sprchy a siahnem do tašky, ktorú mám zavesenú vedľa sprchy. Vezmem telefón, otočím foťák na seba a nastavím ho tak, aby zaberal priestor od môjho krku po V-éčko na bokoch. Niekoľkokrát kliknem na odfotiť.

Nemôžem uveriť, že to kurva vážne robím.

Po sprche nájdem Rhysa ako sa vybavuje s kočkou od uterákov pred posilkou. Vytiahne telefón a podá jej ho. Niečo mu naťuká do telefónu a krátko na to jej zazvoní telefón. Vytiahne ho a ten jeho mu vráti naspäť. Potom si ho dá naspäť do vrecka. Potom pri nej zastaví auto a ona k nemu zamieri. Rhysovi dá pusu na líce, poskočí a potom vlezie na sedadlo spolujazdca.

"Táto kočka by mohla byť návnada ako ťa dostať do väzenia," poviem Rhysovi, keď kráča ku mne.

"Oh, ona nie," odpovie.

"Vyzerá, že má sotva dvadsať."

"Kámo, o čom to hovoríš?"

"Že tá baba vyzerá tak na 15, vieš ten typ 15-ky, čo sa tvári na 20." Uchechtnem sa.

Postrčí ma dopredu a začne sa smiať so mnou.

"Má 19 a ver mi, takéto sračky si overujem."

"Bože." Odpoviem a prehodím mu ruku cez plece.

Môj brat je môj najlepší priateľ a na svete neexistuje nič, čo by som pre neho neurobil.

"Hladný?" Opýtam sa.

"Ako vlk."

---

Už hodiny čumím na monitor počítača, ale nič neprichádza. Je ťažké písať o pocitoch, ktoré už viac necítim. Rád by som odhalil zranenie a bolesť, ktoré prichádzajú, keď niekto zničí človeka, ale je to príliš ťažkopádne. Niekoľkokrát stlačím klávesu mazať a potom ju proste len podržím. Skôr než sa nazdám sú dve kapitoly kompletne vymazané. Musím začať od začiatku. Potrebujem sa vrátiť tam, kde to celé začalo. Do tej noci, kedy Kinsley zničila všetko, čo som pre ňu vytvoril. Čo som vytvoril pre nás, pre našu rodinu.

O štyri hodiny neskôr, keď mi dolu tvárou steká pot, a po 7462 slovách som to konečne napísal. Zavolám Rhysovi.

Potrebujem, aby si to niekto prečítal. Potrebujem, aby vedel všetko.

Dorazí o 10 minút neskôr.

"Hej kámo, si v pohode? Vyzeráš ako keby si mal panický záchvat."

"Nie, som v pohode. Len potrebujem, aby si si vypočul, čo som práve napísal. Chcem vedieť, čo si o tom myslíš. Môžeš to pre mňa urobiť?"

"Jasné, kámo, samozrejme. Pre teba čokoľvek." Odpovie. Odkašlem si a začnem čítať.

"Bola to posledná noc, kedy sa fotilo pre nový film. Doma som nebol už celé týždne, ale každú noc som volal alebo skypoval s Kirou. Bol som vyčerpaný, ale chýbala mi tak strašne, že som hneď po tom šoféroval osem hodín vkuse, dorazil som o štvrtej ráno. Len som chcel držať v náručí svoju tehotnú manželku. Zvažoval som, že si na niekoľko hodín pospím a potom ju prekvapím v práci. Takže, keď som zaparkoval pred domom, bol som mierne šokovaný, keď som uvidel jej auto na príjazdovej ceste. Niežeby Kira nechodila do práce, len proste milovala svoju robotu. Zamkol som auto a vybehol hore schodmi k nášmu bytu.

Pozriem hore na Rhysa a vidím, že sa stratil v tom, čom som mu čítal. Myslím, že mu to ešte nedocvaklo.

Práve sa chystám vložiť kľúč do zámku, ale dvere vôbec neboli zatvorené, takže do nich len zatlačím a otvoria sa samé. Počujem niečo, čo znie ako búchanie v našej spálni, takže ten zvuk nasledujem. Stojím ako obarený nad scénou predo mnou. Kira je na posteli na štyroch. Curt ju šuká odzadu a Evanovho vtáka má v ústach. Chce sa mi zvracať, ale namiesto toho jednu vrazím Evanovi. Udriem ho tak silno, že keď mu vták vybehne z jej úst, tresne ju po zuboch a udrie do kože. Krv je všade, ale ja ho neprestávam mlátiť. Rozdávam mu úder za úderom priamo do tváre. Čo som spravil uvidím až vtedy, keď ma od neho odtiahnu Curt aj Kira. Bol v bezvedomí. Mal rozťaté pery a zlomený nos, monokle na oboch očiach a opuchnutý spánok.“

Počujem Rhysa prehltnúť, ale nepozriem sa hore. Proste sa na neho teraz nemôžem pozrieť.

"Čo to kurva robíš?“ Vrieska na mňa Kira.

"Čo robím? Čo robíš ty Kira? Prišiel som domov, aby som ťa videl a nájdem ťa šukať s kamarátmi svojho brata?"

"Nikdy nie si doma, Silas, nikdy! Už som viac nemohla zvládnuť to, že som sama."

Nedokážem ani len vystáť pohľad na ňu. V mojich očiach bola nepoškvrnená. Bola moje všetko, celý môj svet. Keby ma o to požiadala, bol by som sa pre ňu vzdal všetkého, a to nie raz. Nikdy ani len nespomenula, že sa cíti sama, zvlášť, keď míňala peniaze z toho milióna, ktorý som zarobil.

"Pozri, Silas, už na tom nezáleží. Už som požiadala o rozvod."

"Ale čo dieťa, Kira?"

"Pred tromi týždňami som bola na potrate. Nedokázala som zniesť myšlienku, že budem mať s tebou dieťa. Hnusíš sa mi," vypľuje.

Snažím sa nabrať do pľúc nejaký vzduch, ale nič neprichádza. Začínam sa triasť a rútiť k zemi. Už viem ako to skončí a snažím sa zo všetkých síl, aby som to zastavil, ale od malička trpím záchvatmi paniky. Kira si vyberie ten najnevhodnejších čas, aby ma rozorvala na cáry.

"A mimochodom, bolo to dievča."

To je to posledné čo počujem, než všetko sčernie.

Začínam opäť čítať, ale Rhys si odkašle.

"Silas, nemal som o tom kurva ani poňatia. Je mi to strašne ľúto."

"Len počkaj, bude to ešte lepšie, alebo horšie...vážne." Otočím sa späť ku obrazovke počítača a pokračujem v čítaní.

O niekoľko hodín neskôr sa zobudím na podlahe. Všetko z môjho domu je preč. Siahnem do zadného vrecka a zistím, že aj moja peňaženka je preč. Bežím do prednej izby a schmatnem zo stolíka telefón, skontrolujem stav svojho bankového účtu. Nechala mi 15-tisíc dolárov. Znie to ako dostatočná suma, ale pridajte k tomu ďalšie štyri nuly a pochopíte, že sa s tým nedá porovnať suma, ktorú mi vzala. Nemám nič. Ocitol som sa v tej najhoršej agónii svojho života. To všetko kvôli žene, ktorá mi sľúbila svoj život.

Mojej.

Manželke.

Zatvorím notebook a opriem sa dozadu na stoličke. Rhys nepovie ani slovo. Všetko čo vedel bolo len to, že ma opustila. Netušil nič o dieťati, o peniazoch alebo ďalších veciach.

"Prečo si mi nič nepovedal, Silas?" Povie po tom, čo sedí v tichosti dlhšie, ako môžem zniesť.

"A čo dobré by z toho vzišlo? Nikdy som ju neprinútil podpísať predmanželskú zmluvu. Súd by ma vysmial a vyhodil zo súdnej siene. Kvôli tomu, že som ti to prečítal ti ma nesmie byť ľúto. Len som chcel, aby si poznal celý príbeh a pochopil prečo robím určité veci vo svojom živote tak, ako robím."

"Neobviňujem ťa, Silas, to fakt nie. Dúfam, že ju už v živote znova neuvidím, pretože by som ju zrejme zabil," vyhŕkne.

"To je v poriadku a nebola to ona alebo prachy čo ma zranilo. Bola to moja dcéra, moje malé dievčatko. Nedostal som ani len šancu zastaviť ju."

"Bol by si skvelý otec a ja vážne dúfam, že jedného dňa stretneš dievča, ktoré ťa všetkej tej bolesti zbaví. Také, ktorá ťa uzdraví a dá ti šancu stať sa takým otcom, akým viem, že môžeš byť."

"Toto už viac nehľadám, Rhys." Zopakujem, keď mi zazvoní telefón. Kerian sa postaví, zoberie ho z kávového stolíka a podá mi ho.

"No, možno nemusíš ani hľadať a ono si ťa to nájde samé," povie s úsmevom, zatiaľ čo mi podáva telefón. Z obrazovky na mňa svieti Starrina tvár.