S.I.R. - 1. kapitola

Překlad: Yogi_22

Starr

O dva roky neskôr

"Som vážne pripravená na zimné prázdniny. Tieto deti ma už dovádzajú do šialenstva. Prisahám, že sú z roka na rok len horšie," zašomrala Angie vedľa mňa, keď sme čakali v rade na kávu. Je posledný deň školy pred zimnými prázdninami a ja s ňou nemôžem viac ako súhlasiť. Učím už dva roky. Som jednou z najmladších a najnovších učiteliek na škole a decká to dobre vedia. Učím angličtinu na strednej. Tento rok musí mať aj podľa ostatných učiteľov Henleyská stredná tých najhorších žiakov v celej svojej histórii. S tým ale nemôžem celkom súhlasiť, pretože len pred necelými šiestimi rokmi som bola študentkou tejto školy aj ja a boli sme dosť hrozní. V maturitnom ročníku sme zo žartu čmajzli riaditeľovo auto a vrátili sme ho naspäť na pódium uprostred auly.

"Už sa nemôžem dočkať Angie. Moji žiaci boli dnes otrasní. Našťastie mám pred sebou už len dve hodiny a potom máme dva týždne voľno. Plánujem dať si pár do tela a celý čas len čítať," odpoviem jej, keď si vmiešam vanilkovú smotanu a cukor do dnešnej štvrtej šálky kávy. Som už na tom mierne závislá.

"Ahh, stále čítaš tie gýčové romantické príbehy?"

Dám si ruku na hruď a v šoku zalapám po dychu.

"Tak teraz by bol Sir rozhodne nahnevaný, keby počul, že si jeho romány nazvala gýčové."

"Sir?" Pýta sa.

"Sir je aktuálne pravdepodobne ten najpopulárnejší autor románov na svete. Na scéne je len dva roky a už päťkrát bolo zaradený medzi najpredávanejších autorov New York Times a dve jeho knihy boli sfilmované, hovorí sa dokonca aj o tretej. Tento muž je momentálne na svojom vrchole," poviem predtým ako si usrknem z kávy.

"Hmm a o čom píše?"

"Romantika a erotika."

"Takže niečo na štýl Päťdesiat odtieňov sivej?"

"Oh, tie jeho príbehy sú ešte horšie," odpoviem predtým ako sa začnem prehrabávať v kabelke. Vytiahnem odtiaľ opotrebovaný výtlačok jeho najstaršieho bestselleru "Bedded" a podám jej ho.

"Tu máš, prečítaj si to. Sama uvidíš okolo čoho je taký povyk. Ja sa musím vrátiť naspäť do triedy." Zodvihnem svoju tašku zo zeme a oprášim spodok od prachu, zamierim chodbou do triedy 313. Predtým ako vojdem dnu, počujem ich rozprávať.

"Kámo, je kurevsky žhavá a jediný dôvod prečo som prišiel do tejto zasranej školy je práve ona."

"Videl si dnes jej riťku v tej sukni. Hneď by som ju ohol cez katedru a v momente ju ošukal."

"Kurva, to áno. Z plného hrdla by kričala A, ktoré by mi dala za môjho obrovského vtáka."

"Všetci ste prasce. Tak za prvé, James, nemáš náhodou šesť rokov frajerku alebo niečo také. A po druhé, slečna Kendallová určite všetko počula a tie vaše zadky v momente pošle do riaditeľne. Tak si radšej sadnite a držte huby, pretože by nemala problém nechať vás po škole, aj keď nie ste jej žiaci."

Počula som po podlahe ako škrípu stoličky a potom kroky tých malých zasranov, ktoré mierili k Miinej lavici. Otvorila som dvere v momente, keď sa dostali k jej lavici.

"Nevadilo by vám dvom keby ste si sadli?"

Obaja na mňa pozerali rozšírenými očami a ja som vedela, že sa snažili zistiť koľko z ich rozhovoru som začula. Sledovala som ako sa dovliekli na svoje miesta a potom som si to namierila k Michaelovi. Je to malý perverzák, ktorý si myslí, že si čurákom prekliesni cestu do sveta. Sklonila som sa, takže teraz sme si hľadeli priamo do očí a spustila som:

"Len, aby sme v tom mali jasno. Ak nazývaš svojho vtáka obrovským, je veľmi pravdepodobné, že taký nie je. Takže k tomuto tvojmu vyhláseniu, zdrž sa akéhokoľvek komentáru na mňa v spojitosti s tvojim vtákom."

Postavila som sa a zamierila k svojmu stolu, keď mu padla sánka. Počula som zvyšok študentov okolo ako sa snažia zadržať smiech. Vedela som, že som prekročila hranicu medzi žiakom a učiteľom, ale už som mala po krk tých komentárov na svoju osobu.

A nehovorili tak o mne len žiaci. Robili to aj učitelia mužského pohlavia.

Meriam 160 centimetrov a mám svoje krivky. Mám zadok ako konkurentka Kim K. a plné D-éčka. Sú pravé a stále sedia tak ako by mali. Nie som ten typ čo by sa chvastal, ale svoje telo a fitness beriem veľmi vážne. Asi ako tú vec s tým, že telo je chrámom duše. Takže to som ja, dievča, ktoré trávi v posilňovni päťkrát týždenne. Ale nemyslím si, že som kráska. Proste sa vidím taká aká som, normálna, plachá, schopná.

Moja mama sa narodila a vyrástla v Brazílii a môj otec sa narodil v Anglicku a vyrastal v Štátoch. Stretli sa na Peace Corps (pozn. v preklade: dobrovoľníci pracujúcu na rôznych projektoch po celom svete), keď stavali školu v Indonézii. Mama vraví, že to bola láska na prvý pohľad, zatiaľ čo otec tvrdí, že ho uhnala k tomu, kým nepovedal áno. Ten príbeh som počula stokrát, ale stále pri ňom prikyvujem a usmievam sa. Hádam, že som jeden z tých šťastlivcov, ktorých rodičia sú stále spolu a zaľúbení.

Mame vďačím za svoj výzor. Mám po pás dlhé tmavohnedé vlnité vlasy a orieškovo hnedé oči. Moja mama je kráska, často nás lanárili, aby sme boli na obálke prestížnych magazínov. Zakaždým sme odmietli. Mama stále robí to, čo ju robí šťastnou. Pracuje v miestnom útulku pre ženy a každú nedeľu pomáha variť jedlo v útulku pre bezdomovcov. Má to najväčšie srdce zo všetkých aké poznám.

Už od malička som vedela, že chcem učiť. Bola to moja vášeň od okamihu, keď mi rodičia povedali o stavaní tej školy.

Z denného snívania ma vytrhne zvonenie a ja si uvedomím, že ubehlo 15 minút. Celý deň som pozerala Rómea a Júliu a mám chuť udusiť sa všetkou tou láskou.

Láska je pre klamárov.

"Takže kamaráti poďme na to. Zbaľte si svoje veci. Verím, že budete mať príjemné zimné prázdniny. Vidíme sa v roku 2015."

Krátko na to zazvoní a rozruch za dverami je ohlušujúci. Schmatnem kabelku zo šuplíka a zamierim von k svojmu autu. Bol to môj darček samej sebe k promóciám. Len o rok neskôr. Je to Dogde Charger a je to moje dieťatko. Červeno-čierny, moje dve najobľúbenejšie farby.

Hodím tašku na jedno zo sedadiel. Ak žijete v Saleme, auto je nevyhnutým začiatkom. Strčím kľúč do zapaľovania a pustím ohrievanie naplno. Je mi jasné, že najprv bude fúkať studený vzduch, ale niekde v sebe cítim, že mi je teplejšie, a to rýchlo.

Schúlim sa a pošúcham si ruky, keď ma vydesí zaklopkanie na okno. Vždy som sa vedela vyľakať, ale v poslednom čase viac ako inokedy.

"Ježíši Ang, vydesila si ma k smrti." Len sa zasmeje a nakloní sa ku mne.

"Máš v úmysle sedieť sama v tom veľkom prázdnom dome celé dva týždne?"

Beriem naspäť svoje slová.

"Čo to má kurva znamenať Angie?"

"Len sa pýtam, pretože väčšina z nás plánuje cez prázdniny zbehnúť na pohárik a nejakú večeru. Chcela som len vedieť, či sa pridáš?"

Síce sa pýta, ale vyzerá takmer zúfalo. Viem, že chce vedieť, či som v pohode s tým, že budem väčšinu času sama, ale po tom "Veľkom odchode" už v skutočnosti nikomu neverím.

"Ak pôjdem, necháš ma na pokoji?" Pýtam sa.

Jej zaskučanie ma prinúti opäť ustúpiť.

"Ježíš, potrebuješ proste viac chodiť von a áno, na teraz by mi to zavrelo ústa. A teraz, choď domov čítať svoju sexom nabitú knihu a niekam vypadni, takže sa aspoň zahreješ," tľapne ma, keď zamieri von a vykračuje si smerom k svojmu autu. Rozhorčene pokrútim hlavou a zamierim domov. Od školy je to autom 30 minút, ale ten výhľad stojí za to.

Môj dom je vážne príliš veľký. Bol to svadobný dar pre mňa a Braxtona od jeho rodičov. Majú viac peňazí ako si dokážete predstaviť a za náš dom zaplatili pol milióna dolárov ako nič. Keď ma opustil, všetko mi nechal. Hádam, že sa mohol zachovať ako čurák a nič mi nenechať, ale všetko čo môžem medzi týmito stenami cítiť je bolesť z jeho odchodu. Okrem toho, teraz má svoj desať miliónový zverenecký fond.

Všetko v tomto dome sme vybrali spolu. Od závesov, cez podlahy, po kľučky na dverách. Ešte si pamätám hádku, keď sme jednu chceli dať do kuchyne. Každá z troch spálni je zariadená v námorníckom motíve. Tá naša bola v teplej krémovej a námorníckej modrej. Dokonca sú tu aj záchranné kolesá zavesené na okrúhlom okienku. Stojí na nich Pán a pani Jamisonovci. Vážne by som mala založiť oheň a podpáliť ich. Ale proste to nedokážem urobiť.

Potom je tu obývačka a na druhom poschodí obrovská izba na posedenie. Ako som povedala, môj dom je obrovský a to ma núti cítiť sa ešte viac osamelá. Som obklopená bohatstvom a vecami, ktoré v skutočnosti nikdy neocením. Neprišla som k peniazom ako Brax. Moji rodičia museli tvrdo pracovať a veľa dobrovoľníčiť.

Odomknem vchodové dvere a hodím kľúče do nádoby pri dverách. Z tašky vytiahnem telefón a zapojím ho do nabíjačky. Skontrolujem ho a ako vždy, nemám žiadne správy alebo zmeškané hovory. Topánky mi hlasno klopkajú, keď prejdem z koberčeka na drevenú podlahu. Vyzlečiem si kabát a zavesím ho do šatníka na chodbe, vyzujem si čižmy a vložím ich do poličky. Potom sa vydám zháňať jedlo. Vytiahnem nejaké zbytky špagiet a strčím ich do mikrovlnky. Keď sú teplé, dám ich na podnos spolu s fľašou vody a čítačkou. Potom zamierim na druhé poschodie. V jednej ruke držím podnos a druhou šplhám po rebríku na tretie poschodie, na svoje najobľúbenejšie miesto v dome. Do mojej knižnice.

Izba je celá presklená, až na drevené trámy, ktoré držia sklo pokope. Strašne mi to pripomína maják. Zimné slnko začína zapadať a izba sa vďaka tomu kúpe v červenej a purpurovej. Môžem počuť oceán narážajúci na breh dole podo mnou. Toto je môj kúsok neba v tom pekle, v ktorom žijem. Rýchlo zjem večeru a potom na čítačke otvorím "Pleasured". Je to S.I.R.ov najnovší román a ja sa už nemôžem dočkať, kým sa do neho pustím.

O štyri hodiny neskôr vypnem čítačku a som nasraná. Je to tá najhoršia kniha, akú som kedy čítala. Zapnem notebook a prejdem na svoj blog. "Book Beauty" začal ako koníček po tom čo ma Braxton opustil a skončilo to tak, že stále narastal a narastal. Teraz už mám 100-tisíc prehliadajúcich mesačne a zakaždým sa niekto ďalší pridá. Viacero rozličných autorov ma lanárilo, aby som pre nich robila hodnotenia a promo, ale všetkých som odmietla.

Nehodnotím knihy pre nikoho, len pre seba a robím to úprimne. Ak si myslím, že je kniha na figu, tak to poviem a táto kniha na figu je. Nikdy nepíšem čo sa v knihe stalo, ale hovorím o tom prečo a kvôli čomu bola kniha zlá. Už som párkrát dostala aj vynadané od niektorých užívateľov, ale ak mám raz nervy aby som to napísala, tak musím mať nervy aj na spätnú väzbu. Toto bude moje prvé zlé hodnotenie na S.I.R.a.

O 30 minút neskôr dopíšem hodnotenie, vložím HTML kód a uploadujem ho na svoj blog. Potom vypnem notebook, schmatnem už studenú misu so špagetami a zamierim dole. Počujem ako mi vo vstupnej hale zazvoní telefón. Utekám ho vziať skôr ako prestane zvoniť. Je to Angie.

"Už si nachystaná?"

"Nachystaná na čo?" Pýtam sa mrzuto.

"Um, na tú večeru a drinky? Hovorila som ti o tom v škole. Nie je šanca, že sa z toho vykrútiš."

"Nie, nezabudla som. Len som proste netušila, že myslíš dnešný večer," odpoviem jej.

"No tak to mi musíš odpustiť, ale budem tam za 20 minút, aby som ťa vyzdvihla. Takže šup šup, daj sa do poriadku," povie, ale nemôžem nepočuť ten úškrn v jej hlase.

"Ugh, mohla by som ťa zabiť Ang," zavrčím.

"Ale aj tak ma neumlčíš, takže vypadni od toho telefónu a hoď na seba niečo sexy." A s tým sa odpojí. Je tak panovačná.

Rozhodnem sa, že si dám rýchlu sprchu, aby som zo seba zmyla dnešný deň, ale neumyjem si vlasy, pretože by mi potom príliš dlho trvala ich úprava. Keď som osviežená a oholená, zamierim do spálne. Vyskočím, keď nájdem Angie sedieť na posteli s kusom látky a lodičkami s vysokými, tenkými opätkami.

"Čo tu kurva robíš?" Nadvihne obočie pri mojom tóne.

"No, hádam, že sa chystáš obliecť si jeden z tých nudných nohavicových kostýmov, takže som ti priniesla niečo na seba." Podá mi ten kúsok látky.

"A čo si akože myslíš, že toto zakryje?" Fľochnem.

"Proste sklapni a hoď si to na seba. Prosím." Nalieha.

Pretočím oči a zhodím uterák. Počujem ako zalapá po dychu, ale tentoraz sa to rozhodnem odignorovať. S Angie sme mali až príliš veľa rozhovorov o mojom tele a o tom ako žiarli. Pomáha to, že Angie je bisexuálka a tak  je dosť otvorená vo svojich názoroch. Začnem

rozopínať tie priliehavé, bábikovské čierne šaty s dlhým rukávom. Bezchybne mi padnú cez prsia, brucho až k sukni, ktorú mám vysoko na stehnách.

Príliš vysoko, snažím sa šaty zasa rozopnúť.

"Nie, počkaj. Daj si k tomu topánky." Škaredo na ňu pozriem, ale urobím ako povie. Keď mám na sebe aj topánky, vidím, že mi vidno ďalšie tri centimetre pokožky.

"Kurva Starr, si nádherná." Otočím sa k zrkadlu a sotva spoznám samu seba.

"Mala by som sa prezliecť. Bude tam plno kolegov z práce."

"To teda nie," povie, keď ma schmatne za ruku. "Ideme."

Takže ma prakticky postrčí dolu schodmi. Vezmem si kabát, telefón a peňaženku a nesledujem jej veličenstvo do auta. Keď už sedím v teple auta, pozriem sa na ňu.

"Za toto ťa neznášam."

"Oh, to nie je pravda. Máš rada, keď môžeš byť mojou živou bábikou Barbie." Povie s úškrnom. Ja si nemôžem pomôcť, neviem zastaviť ten úsmev, ktorý sa mi roztiahne po tvári. Angie ma vždy prinúti smiať sa, a to aj vtedy, keď sa usmievať nechcem. Bola sestrou, ktorú som vždy chcela, ale nikdy ju nemala. Uškrnie sa na mňa a pustí hudbu. Obe válime na pieseň "Moments" od Tove Lo a kvičíme, keď začne refrén. Potom sa začneme chichotať nad tým ako otrasne znieme. Z kabelky vytiahnem telefón a všimnem si, že mám email. Kliknem na ikonku a vidím, že je odoslaný z adresy, ktorú nepoznám.

KOMU: Starr.Kendall@gmail.com

OD: S.Rand@RandPublishing.com

PREDMET: Hodnotenie knihy na Book Beauty

Slečna Kendallová,

zvyčajne nemám čas, aby som sa zastavil a napísal každej osobe, ktorá hodnotí moju prácu, ale vo vašom prípade som si prečítal každé jedno hodnotenie. Vážim si vašu úprimnosť a oceňujem čas aj nadšenie, ktoré vkladáte do svojej práce. Avšak, nie som nadšený z vášho najnovšieho hodnotenia. Nechcem, aby vás čo len na moment napadlo zmeniť názor, ale nemyslím si, že odpor aký ste preukázali v prípade knihy "Pleasured" bol oprávnený. Nakoľko viem, že ste vo svojom hodnotení nechceli zničiť samotný príbeh, môžete to prosím vysvetliť aspoň mne, autorovi, ktorého tak veľmi neznášate?

Ešte raz vám ďakujem a teším sa na skorú odpoveď.

S.I.R.

Správu si prečítam ešte trikrát, kým mi dôjde, že mi píše S.I.R.

MNE!

Angie musí vidieť moje vzrušenie, pretože mi vytrhne telefón z ruky a prečíta si mail, ktorý už viem teraz naspamäť.

"Oh môj Bože? To je vážne on?" Pýta sa.

"O tom pochybujem, pravdepodobne je to jeho osobná asistentka. Mám mu odpísať?"

"To je na tebe, zlato. Vážne si na neho napísala zlé hodnotenie? Nie je niečo ako tvoj najobľúbenejší autor alebo podobné kraviny?"

"Len preto, že je môj obľúbený autor to ešte neznamená, že vo svojom hodnotení nebudem úprimná. Tá kniha bola na prd, tak som napísala to, ako som to videla. Ak sa mu to nepáči, tak nech. Nemôže byť nahnevaný v tom istom okamihu, ako je rozhorčený," poviem, keď vhodím telefón naspäť do tašky.

"Takže sa to chystáš ignorovať?"

"Nateraz áno. Mám aj iné veci, o ktoré si robím starosti a nie nejakého  vychytralého pisálka, ktorý je nasraný na hodnotenie, ktoré som napísala na svojom maličkom, mizernom blogu," odvetím.

"Um Starr, tvoj blog nie je malý ani mizerný. Vieš, že máš veľké množstvo užívateľov a som si istá, že si už autorom predala tisícky kníh. Pravdepodobne ťa kontaktoval len preto, aby si zmenila svoje hodnotenie."

"No, to neuro..." Začínam hovoriť, ale preruší ma pípnutie telefónu.

Siahnem dnu a vytiahnem ho von. Mám ďalší email.

KOMU: Starr.Kendall@gmail.com

OD: S.Rand@RandPublishing.com

PREDMET: Re: Hodnotenie knihy na Book Beauty

Slečna Kendallová,

V okamihu ako som poslal predchádzajúci email, posielam vám ďalší. Nechcem, akýmkoľvek spôsobom, aby ste si mysleli, že som vám písal, aby ste zmenili svoje hodnotenie. Ako som vravel, oceňujem vašu úprimnosť. Len by som kvôli budúcej práci rád vedel čo sa vám nepáčilo. Nestáva sa mi príliš často, aby niekto označil moju prácu, že stojí za figu. Myslím, že to chce guráž a hoci táto kniha nepatrí medzi tie, na ktoré som obzvlášť hrdý, nemyslím si, že je "na figu". Takže vedzte, že toto nie je to čo normálne robím. Normálne totiž nechávam svoju asistentku Ritu, aby si poradila s hodnoteniami, ale s vami som chcel hovoriť osobne. Možno mi dáte nejakú dobrú radu, čo majú čitatelia radi. Zdá sa, že ste s nimi v úzkom kontakte a keďže ja ich osloviť nemôžem, robím hneď druhú najlepšiu možnú vec. Som v kontakte s niekým o kom dúfam, že ma nesmeruje správny smerom.

Opäť raz sa teším na vašu skorú odpoveď.

S.I.R.

"Wow."

"Čo?" Pýta sa Angie kývajúc hlavou na môj telefón. Odtiahnem ho preč z jej dohľadu. Ten pohyb spôsobí, že prirýchlo zatočí volantom a my so škripotom prejdeme cez stredovú čiaru.

"Oh Bože, Ang, sústreď sa na to čo máš robiť," fľochnem.

"Tak potom čítaj, čo hovorí?" Pýta sa. Tento krát jej nahlas prečítam správu.

"No, takže chystáš sa mu odpovedať?"

"Požiadal ma o to, tak by som asi mala, nie?"

"To by si mala. Žiada len úprimnosť."

"To je pravda," zašomrem, keď stlačím odpovedať.

KOMU: S.Rand@RandPublishing.com

OD: Starr.Kendall@gmail.com

PREDMET: Re: Re: Hodnotenie knihy na Book Beauty

Vážený S.I.R.,

v prvom rade ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas napísať mi a zistiť čo sa mi na vašom poslednom románe nepáčilo. A v druhom rade, nebola to celá kniha, čo sa mi nepáčilo. Páčil sa mi koncept aj samotný príbeh. Len si proste nemyslím, že ste dotiahli do zdarného konca to, čo ste chceli docieliť. A nakoniec, chceli ste, aby bola Erica silná, ale akurát sa stala slabou a závislou na Aaronovi. Takmer ako keby cítila, že ho potrebuje a to pre ňu počas tejto poslednej knihy vôbec nebolo typické. A navyše, Aaron bol, nanešťastie na to neviem nájsť vhodnejšie slovo, čistý kokot. Bol to arogantný debil, ktorý nútil, využíval a zneužíval Ericu. V prvej časti sa javil, že ju miluje a stará sa o ňu. V tejto časti sa mi zdalo, že ste napísali úplný opak. A to ani nezmieňujem, že pisateľský štýl bol totálne scestný. Nespočetne veľakrát ste skákali z tretej do prvej osoby. Ak mám byť absolútne úprimná, ak by som na obálke nevidela vaše meno, vôbec by som netušila, že je to vaše dielo. Jednoducho to bolo strašné a ja sa ospravedlňujem, že to znie tak kruto, ale žiaľ, takto to vnímam ja.

Ešte raz ďakujem za váš čas. Táto ženská ale bude stále vaša fanynka.

Starr Kendallová

Ťukla som do tlačidla odoslať a potom som to nahlas prečítala Angie.

"Wow, ty si sa s tým teda nepárala Starr, že?"

"Nie, to ani náhodou. Len som bola úprimná a to predsa odo mňa chcel," poviem nahnevane.

Pokrúti nado mnou hlavou, ale nič viac už nepovie. Krátko na to sa dostaneme do podniku Violino. Je to zrejme tá najlepšia reštaurácia v celom Saleme. Postarší džentlmen v úlohe hotelového sluhu si prevezme od Angie kľúče a naskočí na predné sedadlo jej čierneho BMW M3. Keď mierime do reštaurácie, začujem ako mi opäť pípne telefón.

"Hej, len si skočím na toaletu. Hneď tam budem."

"Ok, zlato," povie milo.

Ja zmiznem na toalete a z kabelky vytiahnem telefón. Je to ďalší email.

Rýchlo ho otvorím.

KOMU: Starr.Kendall@gmail.com

OD: S.Rand@RandPublishing.com

PREDMET: Re: Re: Re: Hodnotenie knihy na Book Beauty

Slečna Kendallová,

zatiaľ čo som zahanbený vašou schopnosť neprikrášľovať veci, musím povedať, že to bolo dosť necitlivé. Ďakujem vám. Nestáva sa mi často, aby ma niekto usadil, a to či už písomne alebo z očí do očí. Oceňujem vašu úprimnosť. Musím povedať, že súhlasím s tým, že táto kniha bolo o dosť rozdielna od tej prvej a aby som bol úprimný, nepatrí ani medzi moje najlepšie práce.

A teraz, nakoľko ste mi preukázali svoju ochotu a vľúdnosť v tom, že ste boli ku mne úprimná, musím vám túto láskavosť oplatiť. Prosím, nechajte si to pre seba (aby som sa priznal, verím vám a toto by ma mohlo dostať do problémov). K tejto knihe nemalo byť nikdy pokračovanie, ale potom ako na mňa vytrvalo naliehali, som do toho išiel. Domnievam sa, že táto kniha bola preto taká hrozná, lebo sa mi ju vlastne ani nechcelo napísať. A ešte jedna vec, keď už som úprimný, a ak budem príliš dotieravý, povedzte mi to prosím, ale ste úchvatná.

S.I.R.

Posledný riadok si prečítam ešte šesťkrát predtým než v duchu poklesnem. Myslí si, že som úchvatná. Trvá mi ďalšie štyri prečítania, kým si spomeniem na profilovú fotku, ktorú mám vyvesenú na účte google a na svojom blogu. Pretože na prvýkrát mi nedošlo ako zistil ako vyzerám. Nebola som si istá ako na to odpovedať a neznela pri tom ako pojašená fanynka, takže som zablokovala obrazovku a strčila som telefón naspäť do kabelky.