Release - 15. kapitola

Překlad: Gabo
Kor.: Ľuba

 JUSTINE

 "Jeho čo? " kokcem, neveriacky na ňu hľadím.

 Beatrice vyzerá prekvapene. "On ti to nepovedal?"

 Skrehnuto pokrútim hlavou. Mám pocit, akoby ma práve zrazil nákladiak.

 Tá žena vrhne na mňa súcitný pohľad. "Premýšľala som o tom. Niektoré ženy vôbec nerešpektujú manželstvo, ale ak si to nevedela... No, je mi to ľúto."

 Nie je jediná.

 Moje nohy povolia. Skrčím sa späť v kresle.

 "Oh, drahá," hundre. "Strašne sizbledla. Tu, dovoľ mi urobiť ti trochu čaju."

 "Nie," dokážem odpovedať. "Som v poriadku."

 "To nie je vôbec žiadny problém." Beatrice zmizne vnútri, mieri priamo do kuchyne, akoby jej to tu  patrilo.

 Myslím, že áno.

Hlava sa mi točí. Ash. Ženatý. Tušila som, že predo mnou niečo skrýva, ale nikdy som si nepredstavovalatoto.

 Bolesť ma bodne v hrudi, keď si uvedomím, že mi celú tú dobu klamal. Nie len o pozvánkach, ale o všetkom. O jeho živote, o jeho pocitoch.

 Jehožena.

 Beatrice sa vynorí s čajovou táckou. Položí ju na stôl a posadí sa naproti mne. "Je mi tak ľúto, že som tá, ktorávám to zničila," hundre. "Neviem si predstaviť, ako sa teraz musíš cítiť."

 "Ja som tá, ktorej by to malo byť ľúto!" zvolám. "Ja som tá, ktorábola-" zastavím sa práve včas. Beatrice vyzerá príliš dobre vychovaná, aby nadávala. "sa vídala stvojím manželom."

 Beatrice pozrie dole. Tvárou jej prejde smutný výraz. "Chvíľu sme mali problémy. Keď Ash povedal, že sa chystá do New Yorku kvôli obchodu, dúfala som, že čas strávený od seba by mu mohol pomôcť uvedomiť si, čo je dôležité. Ale potom som od priateľov počula, že ho videli s niekým v meste... Musela som prísť a vidieť to na vlastné oči."

 Je mi zle. Moje pravidlo číslo jedna bolo vždy žiadni ženatí muži. Podvodníci sa mi hnusia, pobehujú za niečím chrbtom. A podvádzajúce ženy nie sú o nič lepšie.

 Zlodeji rodín. Štetky.

 A teraz si jednou z nich.

 Beatrice sa na chvíľu odmlčí, díva sa na mňa. "Počkaj, povedala si Justine?" Pýta sa. "ZoStanfordu?"

 "Ehm, áno," hodím odpoveď.

 "Hovoril mi o tebe." Beatrice prikývne. "Povedal, že si bola jednou z jeho najbližších priateľov. Nevedela som, že ste boli opäť v kontakte."

 Vyzerá takáranená, to len zavŕta nôž hlbšie.

 "Neboli sme," rýchlo ju uistím. "Prišla som do New Yorku kvôli prípadu. Ukázalo sa, že Ash bol na druhej strane. Nemala som tušenie ..." Zstavím sa. "Neboli sme spolu dlho, prisahám."

 Zvládne slabý úsmev. "Neviem, či sa mi uľavilo, alebo nie." Znovu pozrie dole. "Podvádzanie je stále podvádzanie."

 Kurva.

 Práve teraz sa nenávidím. Je jasné, že je zničená, že ma tu našla. A prečo by nemala byť?

 Snažím sa vžiť do jej kože. Nasledujúc manžela cez Atlantik, aby zachránila svoje manželstvo, len aby našla nejakú cudziu ženu v jeho dome, oblečenú v jeho šatách...

 "Cítim sa hrozne," šepkám, nemôžem zamaskovať tras v hlase.

 "Prosím, nie." Beatrice zdvihne oči. "Keby si to nebolaty, bola by to nejaká iná žena. Môj manžel má spôsoby, ako sa vyhnúť našim problémom a zvyčajne prichádzajú v sukni."

 Jej slová sa do mňa hlboko zatnú. "Už to urobil predtým?"

 Nemôžem tomu uveriť. Nikdy by som si nemyslela, že by mohol Ashtakto porušiť svoje sľuby.

 Beatrice sa pozastaví. "Mám podozrenie," priznáva, vyzerá skormútene. "Ako som povedala, naše manželstvo nebolo najjednoduchšie spojenie."

 "Môžem sa opýtať, ako dlho ste svoji?" Pýtam sa, zvedavosť ma páli cez moju tupú bolesť.

 "Dva roky," odpovie. "Stretli sme sa v Londýne, bola to rýchla záležitosť. Nechcela som sa do niečoho ponáhľať, aleAsh na tom trval."Usmieva sa pri tej spomienke. "Vzali sme sa v tom istom kostole, kde mali svadbu moji rodičia. Bol to najšťastnejší deň môjho života."

 Ukáže mi jej telefón. Šetrič obrazovky je svadobná fotka: ona s bielym závojom, Ash v smokingu po jej boku. Tisnú sa k sebe v spŕške konfiet.

 Ash vyzerá tak šťastne, až to bolí.

 Dívajúc sa na obrazovku, niečo vo mne umiera. Až do teraz, malú časť môjho ja zaujímalo, či neklame, ale dôkaz je rovno tu predo mnou.

 Ash nás oboch zradil.

 "Je mi to ľúto," poviem zase zbytočne, slzy ma bodajú v krku. Nikdy v živote som sa necítila taká ponížená.

 "Nie, mne," nalieha. "Zaplietla si sa do niečoho, čo s tebou nemalo nič spoločné. Viem, akývie byť  môj manžel príťažlivý,"dodáva smutne. "Je to súčasť jeho šarmu."

 Jeho špinavý krysa-bastardšarm.

 Nemôžem tu sedieť ani o minútu dlhšie. Vstávam. "Nebudem ťa zdržiavať."

 "Prosím, dovoľ mi vyprevadiť ťa."

 Beatrice ma sprevádza dole schodiskom. Prvýkrát si všimnem diamantový prsteň na jej prste: ťažký šuter plus zlatý snubný prsteň.

 Ashova zrada na mňa znova dopadne.

 "Čo budeš robiť?" Pýtam sa dosahujúc predné dvere.

 Beatricepokrčí ramenami. "Viem, že by som mala od neho odísť, ale..." prehltne. "Milujem svojho manžela. Chcem, aby to fungovalo. Obaja sme mali svoje spôsoby na riešenie toho, čo sa stalo."

 Zamračím sa, zmätená. "O čom to rozprávaš?"

 Jej tvár poklesne. "Ja... stratila som naše dieťa," šepká. "Minulý rok. Odvtedy bol iný. Práca do noci, cestovanie. Ja len dúfam, že sa môžeme vyliečiť, spolu."

 Teraz mi je naozaj zle.

 "Viem, že mi nie si nič dlžná," dodáva Beatrice dívajúc sa na mňa s nádejou. "Ale mohla by som ťa požiadať o láskavosť?"

 Čakám, mám pocit, akoby som bola spodina.

 "Daj Ashovi a mne šancu zachrániť naše manželstvo." Nervózne prehltne. "Viem, že máte spoločnú minulosť, že nie si len ďalšia z jeho náhodných zakopnutí. Ale potrebujem čas na jeho spracovanie. Ak by si nám mohla dať priestor..."

 "Nemusíš sa báť," preruším ju. "Môžete mať celý priestor na svete. Ash a ja sme skončili, koniec príbehu."

 Vyzerá, že sa jej uľavilo. "Ďakujem ti," povie, náhle ma objíme. "Ďakujem ti veľmi pekne."

 Odtiahnem sa, schmatnem kufor a mierimnaslepo von. Slnko stále svieti, ulica sa hemží životom, ale ja som milión míľ ďaleko.

 V pekle.

 Ash je ženatý...

 Opakujem si to znova a znova, keď blúdim dole po ulici, ale nemôžem to dostať z hlavy. Vždy, keď sme boli spolu, porušoval jeho manželský sľub. Každý dar, každé nežné slovo...

 Nič to pre neho neznamenalo.

 Chcem sa posadiť doprostred chodníka a plakať.

 Samozrejme, že som bola len náhodnákurva. Samozrejme, že to tak nemyslel.

 Všetky moje neistoty sa vzpínajú, väčšie ako život. Muži ako Ash nemajú vážny záujem o dievčatá ako som ja–namiesto toho sa ženia so ženami akoBeatrice. So ženami z vyššej triedy a s výchovou, ktorévedias fantáziou pohostiťna večierkoch ich aristokratických priateľov. Nie nejaké dievča z Chino, ktoré nemá urobené nechty.

 Niet divu, že mi ani nepredstavil tých ľudí v Hamptons. Som jeho malé špinavé tajomstvo, jeho lacná štetka.

 Cítim, ako sa mi láme srdce. I napriek všetkým mojim sľubom nemyslieť na budúcnosť, vždy som dúfala, že nejakú budeme mať. Zdalo sa, že po takej dlhej dobe sa konečne vrátil do môjho života. Dvoril mi špinavými pozvánkami, zmiatol ma romantickým víkendom.

 Otázkysa mipreháňajú hlavou. Prečo by sa tak namáhal, aby ma zviedol? A prečo by prisahal, že nebudú žiadne ďalšie hry, žiadne ďalšie klamstvá? Keby hľadal len lacné rozptýlenie, mohol by vojsť do akéhokoľvek baru v meste a ženy by mu padali k nohám.

 Ale nie.

 Prišiel za mnou. Hral sa s mojimi citmi.

 Prinútil ma veriť, že mu na mne skutočne záleží.

 Bolesť sa rúti cezo mňa. Verila som mu, znova. Bože, čo za idiota to som!

 Všetko to bola len ďalšia hra.

 Môj mobilný telefón zabzučí s textovkou. Pozriem sa dole cez slzy. Je to on.

 "Nezabudni, nahá v posteli pre mňa," znie jeho správa.

 Stlačímvymazať, prejdem do mojich kontaktov a úplne odstránim jeho číslo. Povedala som Beatrice pravdu. Je po všetkom, mŕtvy a pochovaný. Nikdy honechcem znovu vidieť.

 Pobozkať.

 Seriem na neho.

 Moje telo sa stiahne len pri spomienke na nás spolu v posteli –vonku na jeho zadnej verande, ja ležiaca na stole ako dezert pre neho, aby si ma mohol vychutnať.

 Tiež ju tam šukal? Nejakéiné ženy?

 Všetky spomienky na náš spoločný čas vyzerajú náhle poškvrnené a zlé. Všetko moje šťastie odletelo preč a zmenilo sana niečo škaredé a lacné.

 Teraz už viem, prečo som to všetky tie roky udržiavala ľahké a neformálne. Nikdy sa nedostať príliš blízko, nikdy si nedovoliť niekomu sa otvoriť a starať sa o niekoho.

 Pretože keď to urobíš - keď povolíš svoju obranu, dokonca aj na minútu –otočia sa a bodnú ťa priamo do srdca.

 A to mi nikdy v živote tak škaredo neublížilo.