SBB - 8. kapitola

Překlad: Ninča, Simča
Kor.: Yanica

Nie som princezná

Theo

„Pri tomto tempe, prídeme neskoro,“ povedala, keď vyšla z mojej izby a mala na sebe červené koktejlové šaty. Vyzeralo to skôr ako sexy spodnička, než šaty. To by nefungovalo. Celú noc strávim s erekciou, mysliac na rôzne spôsoby, ako ju dostať z tých prekliatych šiat.

„Neboj sa dorazíme módne neskoro, a ja som si istý, že večera bude iba začínať.“ Natiahol som sa vybrať ďalšie šaty zo stojanu. „Skús si ešte tieto.“

Vytrhla mi ich z ruky. „Prisahám Bohu, ak sa ti nebude páčit toto, pôjdem nahá.“

„Prestaň vypadať tak sakramentsky krásna vo všetkom, a tento problém nebudeme mať,“ povedal som.

Pozerala na mňa, a ja som pozeral späť, snažiac sa jej nedotknúť čo najdlhšie. Keby som to urobil teraz, nikdy by sme neodišli.

„Toto je posledný outfit, ktorý som schopná dať si na seba.“ Zdvihla šaty medzi nás.

„Nič v živote nie je konečné. Ale uvidíme.“

Nadvihla kútik pery, ale odvrátila pohľad a pokrútila hlavou a zamierila naspäť hore do spálne. Rád by som sa dostal presne tam, kde sme skončili, a ja som prestal počítať, koľkokrát sme šukali a bol som frustrovaný, že všetko co si obliekla ma len rozpálilo. Človek by si myslel, že som predtým nikdy nebol so ženou. Ale tam bolo niečo o nej, co ma stále priťahovalo. To, ako bola cítiť po mne. Ako zastonala moje meno. Nevedieť čo urobí alebo povie ako ‘ďalšie‘. Ona ma zvádza len tým, že dýcha.

„Páči sa mi tento a už se neprezliekam!“

Nič dlho nezostane. „Dobre.“

Keď sa otvorili dvere, nikdy som neľutoval tento okamih viac ako vtedy. Mala na sebe biely korzetový top a sukňu námorníckej farby, ktorá bola krátka v prednej časti, a odhaľovala jej dlhé, hladké nohy, až vysoko do chrbta. Mala zdvihnuté vlasy, a tak vystavovala svoj krk. Ona... Ja... kurva, prečo som ich vybral, že?

„Felicity-“

„Žiadne prezliekanie,“ povedala a vzala pár ihličiek zo stojana, spolu s náušnicami a jeden prsteň. V okamihu, keď vstúpila do podpätkov, som prehltol zastonanie ako moje oči voľne putovali cez každú krivku jej tela. Bolo to šialené.

Vedel som to, ale jediná myšlienka prechádza do mojej hlavy bolo – ona je moja. Ona je moja. Nebolo to chápané sladkým spôsobom. Bolo to v zmysle – potrebujem ju podo mnou teraz, najlepšie s týmito podpätkami.

Stojac za ňou, som vytiahol sponky z vlasov, a nechal ich voľne spadnúť vo vlnách dole na chrbát. Posunul som ich do strany, a pobozkal som ju na krk a pritiahol si ju k sebe, dotýkal som sa cez látku topu jej pŕs.

„Theo, nemôžeme,“ povedala, aj keď zaklonila krk na stranu ku mne.

 „Ja viem.“ Pobozkal som ju na bradu a pustil ju. „Len som ti chcel dať nejaký podnet, aby si si nechala rozpustené svoje vlasy.“

Chvíľu jej trvalo, než si stihla uvedomiť, čo som mal na mysli, a potom sa natiahla a priložila si ruku ku krk. „Ty hajzel.“

„Dalo by sa to urobiť aj mne“.

Naklonil som krk, a ona sa zamračila. „Myslel som si-“

Pritiahla si ma za kravatu blízko k sebe. Ztrácajuc to, rozopla horné gombíky košele, odhalila môj krk, a vášnivo ma pobozkala.

„Fel...“ Snažil som sa hovoriť jej meno, ale nemohol som veriť, že je to môj hlas. Môj tvrdý penis sa veľmi intenzívne trel proti nej. Práve, keď som sa chystal objať paže okolo nej, ona sa odtiahla a nevinne sa na mňa usmiala.

„Naozaj by sme mali ísť.“

Otvoril som pusu, aby som niečo povedal, ale namiesto toho, som ju vzal za ruku a šiel s ňou k dverám.

„Vieš, že-“

„Ja viem,“ odpovedal som, pretože veľmi dobre som vedel, že hovorí o erekcii, ktorú som vďaka nej práve mal.

Škodoradostne, hoci v tichosti sa chichotala, keď sme vstúpili do výťahu.

„Ach, já vám to vrátím, slečna Harper.“

„Čo urobíš? Kravatou ma opäť spútaš okolo tvojho stĺpika postele?“

Uškrnul som sa. „Kto povedal, že to tu bude znovu? Boh vie, ako dlho budeme trčať v tejto veci. Som vďačný, že si zvolila práve tieto šaty.“

„Robte ako chcete, pán Darcy, ale nezabudnite, že nikdy nebudem musieť znovu vidieť týchto ľudí, takže môžem stonať tak nahlas, ako ja chcem,“ povedala bez hanby, a keď sa dvere otvorili vyšla sebaisto k hlavnému vchodu, kde čakal môj vodič.

Nemohol som si pomôcť, ale úsmev mi prešiel tvárou.

Bola ako dar, ktorý som držal a čakal, až uvidím, ako hlasno by mohla skutočne stonať.

Felicity

19:00

„Uvidíme, či mám na toto,“ povedala som a snažila sa spomenúť na prehľad jeho rodiny, ktorý mi predtým dal.

„Mená tvojej tety a strýka sú Lorelai a Arthur Darcy, ale hovoríš im mamička a otecko. Oni majú dvoch synov. Prvý z nich je Bartolomej, ale všetci ho volajú Arty. Je len o pár mesiacov mladší než ty, a každý hovorí, že sa obaja výrazne podobáte, ale podľa tvojho názoru on je menej atraktívny, že?“

„Áno.“ Zažmurkal a oprel sa v sedadle. „On je tiež ten, kto organizoval tú party v mojom dome.“

„Takže vie o mne?“ No, aspoň, že nebudem musieť klamať o jedného človeka menej, pomyslela som si. „A tvoj druhý bratranec – brat Walter alebo Walt. Je len o päť rokov mladší, ale je jediný, kto je v trvalom vzťahu, ktorý nie je iba na základe sexu.“

„Cítim sa, akoby som si vypočul rozsudok.“

„Od ženy, ktorá umožní ju zviazať a potom prosí, aby si ju udrel?“ Zalapala som po dychu, šokovaná.

„Nikdy!“ Zasmial sa a zavrtel hlavou nado mnou, tak sme išli ďalej. „On mi príde najviac nezrelý, ale myslím, že je na druhej strane založený na iných aspektoch.“

„Skončila si so svojimi otázkami? Vzhľadom k tomu, že sme tu zaparkovali po dobu najmenej piatich minút. Som si istý, že sluha im oznámil, že už sme na tomto - správnom mieste.“

Nečakal, aby som odpovedala, než otvoril dvere, vzal ma za ruku a ťahal ma von.

Prvá vec, ktorú som si všimla, bolo, aké veľkolepé je toto panské sídlo a že vyzeralo skôr ako klasický zámok, než čokoľvek iné. Prvá vec, ktorá sa mi zdala bolo, že sídlo je vyrobené výhradne z bieleho kameňa. Druhá vec, ktorú som si všimla, bolo, že toto nevyzeralo len ako stretnutie rodiny, vzhľadom k tomu, koľko ľudí prichádzalo do domu, oblečených viac elegantne ako ja.

„To je len večera?“

„V rodine Darcyovcov, nič nie je len večera.“ Vzdychol si, stále ma držiac za ruku, keď sme vchádzali dovnútra.

Toto bol zlý nápad.

Toto bol veľmi zlý nápad.

Mala som utiecť.

Ale držela som ho za ruku a nasledovala dovnútra, išla som priamo do jamy levovej, alebo inak povedané na záhradu. Mala som taký pocit, akoby sa tiahla na niekoľkých akrov. V blízkosti domu sa nachádzal veľký bazén, pri ktorom hral súkromný orchester. To bolo presne to, čo by ste čakali pri večere s bohatými ľuďmi. Čašníci chodili okolo s podnosmi plnými šampanského a predjedlami, slobodní muži sa spolu hlasno smiali v jednom rohu bazéna, slobodné ženy v inom, zatiaľ čo vydaté boli s príbuznými alebo tancovali, prípadne sa rozprávali medzi sebou.

„Dám tomu hodinu a potom utečieme,“ zašepkal Theo.

Naklonila som sa k nemu. „Beriem ťa za slovo.“

„Theodore!“ Skríkla žena s kučeravými, svetlohnedými vlasmi. Jej dlhé zelené šaty sa ligotali pod osvetlením v záhrade, keď prišla ku Theovi, roztvorila svoje paže, aby ho mohla privítať vo svojom náručí.

„Ahoj, mami,“ povedal Theo, keď ju objal a pobozkal na obe líca.

Mami? Čo?

„Si unavený, zlatíčko. Musíš odpočívať.“ Jej pohľad prebehol po mne – naše ruky sa spojili – práve v tej chvíli. „A kto je toto?“

„Dôvod, prečo som nespal.“ Zasmial sa Theo, a tentoraz som ho naozaj buchla, hneď pustil moju ruku a ja som si s ňou mohla potriasť rukou.

„Dobrý deň, madam. Moje meno je Felicity. Felicity Harper.“

„Vitajte, Felicity. Felicity Harper,“ opakovala, a ja som si ani neuvedomila, ako hlúpo, to znelo opakovať moje meno, ako by som bola James Bond alebo tak niečo. Dve minúty som tu, a už som bola v negatívnom vnímaní.

„Prosím, bavte sa. Teraz, keď ste konečne tu, môžem povedať svoj prejav.“ Pohladkala Theovu tvár. „Neodchádzaj príliš skoro.“

Vedela som, že sa chystá povedať niečo sprostého, takže som hovorila namiesto neho. „Neodíde. Teším sa na váš prejav.“

Kývla na nás oboch, než sa vrátila späť k svojim hosťom.

„Ak si bola v rozpakoch, keď som jej povedal, že si žena z mojej postele tejto noci, ako trápne sa budeš cítiť, keď moja ruka pôjde hore, cez tieto šaty?“ zašepkal mi do ucha, než sa obrátil k hosťom, ktorí už na neho volali.

„Jednoducho to už urob, nech môžeme odísť s hanbou. Už teraz sa cítim nepatrične,“ povedala som ticho, keď sa jeho ruka pohybovala okolo pása držiac ma pevnejšie.

„Len zostaň blízko, prikyvuj a usmievaj sa, a než sa nazdáš, budeme odtiaľto preč,“ povedal vážne, ako sme sa presunuli smerom k davu.

Urobila som duševné povzdychnutie pri pohľade na nich, ale kam inde máme ísť? Určite nie k ženám, ktoré sa na mňa pozerali hnusne a žiarlivosť bola vpísaná na ich tvárach.

Avšak, boli tam niektoré ženy, ktoré ako sa zdalo sa vôbec nestarali, väčší záujem budili v tom, kdo som, než s kým som přišla. Mohla som ich počuť, keď sme prechádali okolo.

„Pán Darcy, je nám potešením.“

Zamerala som pozornosť k štyrom mužom, väčšina z nich približne v Theovom veku. Všetci z nich držali buď cigaru, čo však bolo skôr klišé, až to takmer bolo komické, alebo pohárik šampanského.

„Ten pocit je vzájomný,“ povedal Theo, ale neznelo to ako by bol rád, vôbec. Nemohla som povedať, či to bolo preto, že ich nemal rád, alebo či je to preto, že on naozaj vyzeral ako blok ľadu, pokiaľ išlo o jeho prácu. „Páni, moje rande na dnešný večer, Felicity Harper.“

„Teší ma,“ usmiala som sa.

 „Ste krásna.“ Jeden muž ma vzal za ruku a pobozkal ju. Theo a ja sme sa napli. To nie je devätnásté storočie. Ak vám neponuknem svoju ruku, prosím, neberte mi ju.

„Vy ste modelka?“ Spýtal sa vzrušene iný.

Niekto ďalší ho prerušil, než som mohla odpovedať. „Nie, určite herečka. Som si istý, že som ťa videl mimochodom. Bola si…“

„Servírka,“ povedal Theo pre mňa.

„Ach, hrali ste čašníčku? V akom filme?“

„Nehrala som čašníčku. Ja som jednou z nich. Jeffers bistro na McArthur. Máme najlepšiu tortu v meste. „Usmiala som sa a pozrela na Thea, ktorý vyzeral rovnako pobavene, ako som bola ja.

Všetci sa na neho pozreli, keďže si neboli istý, či to bol vtip, alebo nie.

„Je príliš skromná. Ona nie je len servírka. Ona má chytených niekoľko pomocných prác. Čo je to, znova? Pracovníčka v call centre a-“

„Pracovníčka v call centre pre kreditné karty a školník na strednej škole. Dokonca som raz pracovala aj ako Disney princezná.“

„To je od vás tak šikovné a výkonné,“ povedal jeden z nich, aj keď to znelo povýšenecky. „Tešíme sa na vaše nadchádzajúce gala, pán Darcy.“

„Dúfam, že vás to naplnilo úžasom. Ak nás ospravedlníte, dlhujem slečne Harper tanec.“ Nečakal na ich odpovede, keď ma viedol do priestoru pri bazéne, kde ostatné páry tancovali. Muži sa pomaly rozišli k rôznym párom a začali klebetiť o novinkách s ostatnými.

Vtedy som si uvedomila jeho plán. „V čase, keď dokončíme tento tanec, skoro všetci si budú držať odo mňa odstup.“

Prikývol. „Nie je zač.“

„Pritiahol si ma sem, takže je to, to najmenšie, čo si mohol pre mna urobiť.“ Nechcela som s nimi hovoriť. Nepovedala som mu to, ale vedel to.

„Ktorá Disney princezná si bola?“

„Belle z Kráska a zviera.“

„Ona nie je naozaj princezná, vieš.“

Tentoraz som to bola ja, kto prevracal očami a zasmiala sa. „Nenič detské rozprávky. Je to rozčuľujúce. Dozvedela som sa o tom tvrdo.“

„No, musím počuť príbeh. Hádam, že si princezná nebola dlho.“ Snažil sa nesmiať, ale mohla som mu to vidieť na očiach.

„Keď to musíš vedieť, robila som láskavosť pre malé dievčatko. Chcela, aby som jej splnila želanie, našla chlapíka rovnakého, ako bolo to zviera. A ja som jej príslušne a úprimne povedala, že by mala chcieť niečo lepšie, než človeka, ktorý unesie jej otca a potom ju drží ako väzňa na hrade.“

„A ako dievčatko reagovalo na tuto múdrosť?“ Spýtal sa.

Zamračila som sa. „Neprimerane. Plakala a povedala, že som nebola skutočná Bella. Jej matka posla sťažnosť, a zrazu som bola zlý človek. Len sa na mne smej!“

„Snažím se, ale naozaj, kdo dostane padáka keď hraje princeznu?“ Povedal so širokým úsmevom. Bol tak pekný.

„Ona nie je skutočná princezná, pamätáš? Je to žena so Stockholmským syndrómom.“ A vo chvíli, keď som to povedala, taktiež som sa zasmiala. Nemohola som uveriť, že sme mali rozhovor o Disney princeznej práve teraz.

„Môže vás starý muž prerušiť?“

Obaja sme sa otočili tvár k mužovi s vlasmi farby soli a korenia, modrými očami a očarujúcim úsmevom. Stál len niekoľko krokov pred nami, ale pôsobil nižší ako Theo, ale mal v sebe hrdosť a šíril okolo seba kráľovskú auru. Akoby bol kráľ, alebo také niečo.

„Felicity, toto je môj otec, Arthur Darcy.“ Theo urobil krok dozadu. „A môžeš pokiaľ bude súhlasiť.“

„Samozrejme, že áno. Je mi potešením, že vás spoznávam, pane.“ Pustila som Thea a vzala otcovu ruku.

„Budem pri bare,“ povedal Theo, a Arthur sa z nejakého dôvodu zasmial.

„Neboj sa, syn môj. Ja ti ju vrátim v jednom kuse.“

„No, to ty si, o koho sa bojím.“ Mrkol na mňa, než nás opustil.

„Vy? No, vyzeráte neškodne,“ povedal Arthur, pútajúc moju pozornosť späť k nemu. Musela som povedať, že pre človeka v jeho šesťdesiatych rokoch, bol atraktívny. Vďaka tomu by ma zaujímalo, či Theo...

Nie, Felicity.

„Ja som neškodná. Nemám tušenie, čo váš syn hovorí.“ Usmiala som sa, uisťujúc sa, že držím s ním krok, ako sme tancovali.

„Nikdy som nevidel Theodora smiať sa takýmto spôsobom. Lorelai skora dostala infarkt, tamto v rohu. Neobzerajte sa; ona sa práve pozerá.“

„To nemáte hovoriť. Teraz sa chcem skutočne pozrieť.“ Prečo ma sleduje? „Som si istá, že Theo sa smial dlho predtým, než sa stretol so mnou.“

„To je pravda.“ Prikývol, mierne sa mračiac v tvári. „Avšak, je to vždy buď nútené alebo neúprimné. Akože sa smeje, ,pretože sa musí, nie preto že sa chce-„

„Než pôjdeme ďalej, mali by ste vedieť, že nie sme spolu vážne. Len sa bavíme.“ Nemyslím si, že som chcela mať tento rozhovor s mužom, ktorý bol v podstate jeho otec. Našťastie hudba prestala hrať. „Ďakujem vám za tanec.“

„Bolo mi potešením.“

Šla som do domu, hľadať kúpeľnu. Spýtala som sa jedeného z čašníkov, ktorý ma upozornil, že musím ísť naspäť za schody. Nemyslela som, že je to tak ďaleko. Keď som sa vracala okolo schodov, stretla som sa tvárou v tvár so ženou, ktorá aj keď mala úsmev na tvári, nevyzerala potešene, že ma vidí.

„Ahoj. Ty si Felicity, že áno?“

„Áno, a vy ste?“

Uhládzajúc si svoje čierne vlasy za ucho. „Theo nehovoril nič o mne? Som jeho snúbenica. Dobre, ex-snúbenica, Violet Montgomeryová. Stretli sme sa v tanečnej sále.“

„Teraz si spomínam. Ty si tá, komu nefungovali správne nohy. Ráda som ťa spoznala. Prepáč, že som odišla tak skoro.“ Usmiala som sa zdvorilo, keď sa zamračila, akoby nemohola uveriť, že som jej to povedala. „Ak ma ospravedlníš, musím použiť dievčenskú toaletu.“

„Vieš kto som?“

„Práve si povedala, svoje meno, čiže si Violet Montgomeryová, tak...“

Pristúpila bližšie ku mne. „Ja som tancovala v Mariinského divadle, parížskej opere, a s baletom New York City a The Royal Ballet...“

„To je pekné, toto všetko, ale tvoja práca nôh bola stále zlá. Môžem ísť na záchod hneď, alebo až vtedy, keď mi povieš, že kráľovná Anglicka letela za tvojím tancom?“

„Nemáš úroveň. Ale čo som čakala? Si len servírka,“ vyštekla na mňa.

„Hovorí žena, ktorá sa predstavila ako Theodora Darcyho bývalá snúbenica. Čo pokúšaš urobiť, prečo sa snažíš ma zastrašiť? Vydesiť ma? Miláčik, ak chceš, aby som odišla od neho a úžasneho sexu, hriešneho sexu, ktorý máme po celom jeho byte, budeš sa musieť snažit viac, oveľa viac.“ Obchádzala som ju, ale zastavila ma.

 „Veľmi sa mi páčia, tvoje vlasy, mimochodom. Moja matka vždy hovorievala, aby som si aspoň jednu vec na osobe obľúbila.“

„Nebude to trvať. Budeš preč z jeho tváre hneď za týždeň. „

„Sedem najlahodnejších dní sexu! Hurá!“ Urobila som trochu jasot, keď som odišla. Tori bola za rohom s rukou položenou na ústach, snažiac sa zastaviť svoj smiech nahlas.

Vzala ma za ruku a ťahala ma do kúpeľne, kde som si vydýchla. „Si môja hrdinka!“

„Ďakujem ti, myslím to úprimne,“ povedala som, zavierajúc dvere na toalete.

„Kiež by som mohla vidieť jej tvár. Človeče, ona, ale musí být vytočená, ty si ju zotrela ako nič.

„To nič nebolo,“ odpovedal som, keď som spláchla a vošla do veľkej umyvárne, skontrolovala som si svoje šaty, než som prešla k umývadlu. Sedela na pulte, pokrútila hlavou.

„Ty to nechápeš. Violet Montgomeryová je ako novodobá prince-„

„No, ona nie je princeznou pre mňa. Je to len ľudská bytosť, to je všetko. V tomto meste je každý, dieťa niekoho, kto má bonusy na ich mená, ale mne to je vážne jedno, len vraciam to čo dostanem - jednoduché.“ Pokiaľ to nie je práca vo vzťahu... niekedy.

 „Ach áno, ty a ja budeme priateľkami.“ Usmiala sa. „Vyrástla som v Las Vegas. Peniaze prichádzajú bez kecov. Nikdy nehovorím nikdy, ale mám ráda tvoju hudbu. Je jednoducho úžasná. Dúfam, že v budúcnosti budeme spolu spolupracovať.“

„Ďakujem. Nie som si istá, o hocijakej hudobnej spolupráci. Ale budem o tom premýšľať. Môžeš mi dať chvíľku?“

„Prepáč.“ Zoskočila dole. „Uvidíme sa tam vonku.“

Čakala som, až sa dvere za ňou zatvoria. Zhlboka sa nadýchola, pozerala som sa do zrkadla. Čo tu robím?

Theo

„Tak, kde je? Všetci hovoria o tvojej čašníčke.“ Arty mi položil ruku na plece a nalial niečo do môjho pitia z jeho fľaše, pred tým, ako som sa napil.

Podal som nápoj Waltovi, a obaja sme sledovali, ako ho bezmyšlienkovite vypil.

„Ach bože!“ Zakašľal, zasmial som sa a smial sa i Arty, potľapkal ho po chrbte. „Vy ste čuráci.“

„Robíš to všetko príliš jednoduchým.“ Nemohol som spočítať, koľkokrát sme mu naliali na čierno pálenú whisky a zakaždým ju vypil.

„Mimochodom, kde je tá Felicity?“ Arty sa opäť pokúsil zmeniť tému.

„Je naozaj servírka?“ Dodal Walt, nahrádzajúc jeho nápoj z podnosu čašníka. „Alebo je to jedna z tých: “Som čašníčka, ale čakám na to, aby som toho mohla nechať?!““ (pozn. naráža na zlatokopku).

Neodpovedal som ani na jednu z ich otázok. Skenoval som dav, aby som zistil, či sa vrátila. Všimol som si Tori, ktorá mala na tvári obrovský úsmev.

„Nemal by si mať väčšiu starosť o osobu, ktorá takto rozosmiala tvoju ženu?“ Spochybnil som ho, a jeho tvár upadla do zmätku. Prišiel k nej skôr, než sa k nám mohla dostať.

„Neser chlapovo srdce len preto, že tvoje je poškodené.“ Povedal Arty ticho vedľa mňa.

Pokrčil som ramenami. „Nemám poňatia, o čom to hovoríš.“

„Tak si mal pravdu, Theo,“ vrátil sa Walt, držiac Tori za ruku. „mal by som byť znepokojený, keď sa usmieva kvôli niekomu, ale vyklulala sa z toho Felicity.

„Čo?“

Tori pozerala na mňa. „Začula som ju hovoriť s Violet. Zotrela princeznú Violet. Bolo to na nezaplatenie. Ona jej povedala niekoľko zlých poznámok na jej tanec, a na vrchol toho, sa chválila vašim sexuálným životom. Dokonca ju pochválila! Myslela som, že môj žalúdok z toho exploduje, ako strašne som sa snažila zdržať sa smiechu.“

Došľaka, Violet.

„Čo jej Violet povedala?“

„Že je tvoja ex-snúbenica. Felicity jej hneď zavrela ústa potom-“

„Prepáčte,“ povedal som, odchádzajúc od nich do domu. Než som sa mohol dostať dostatočne ďaleko, Tori skočila priamo predo mňa. „Čo je?“

 „Páči sa mi, že Walt je blázon. Núti ma smiať sa viac než ktokoľvek iný na svete. Prosím, nesnaž sa ho karhať, on nie je ako ty a Arty. Dúfam, že nemáš žiadne plány, aby si mu ublížil. Milujem ho.“

Vzdychol som si. „Hľadal som útek pred nechcenou konverzáciou a použil som teba. Ospravedlňujem sa. Budem robiť všetko preto, aby sa to nestalo znova.“

Prikývla a ustúpila stranou.

Prejdúc okolo nej, som ju hľadal v dave. Čím viac ľudí, prišlo za Lorelai a Arthurom, tým ťažšie bolo ju nájsť. Ja som sa však hľadal Violet. V okamihu, keď sa naše oči stretli, už si robila cestu ku mne. Na pol sekundy som si hral s myšlienkou, že odídem, ale nehodlal som utiecť kvôli nej z mojho rodného domu. Tak som sa s ňou stretol v polovici. Dala mi úsmev, ale ja som mohol cez neho vidieť.

„Vyzeráš-“

„Prečo si šla za Felicity?“ Prerušil som ju, ako sa dostala príliš hlboko do svojich kecov.

Položila ruku na moju hruď. „Buď spoločenský, Theo. Ľudia si budú myslieť, že sa hádame.“

 „Violet,“ povzdychol som si. Bola jedným z tých ľudí, ktorých život závisel odo mňa. „Nebudem sa hádať. Chcem ťa varovať. Máme spolu len profesionálny vzťah, pokiaľ prekročíš hranicu znovu, odstúpim od svojej zmluvy a ukážem ti dvere.“

Vzal som jej ruku zo svojej hrude, preplával som davom a šiel po schodoch do hlavnej budovy.

Prechádzajúc chodbou, som si všimol, že až príliš veľký rodinný obraz visel na stene, tak akoby to bola nejaká kráľovská rodina. Zakaždým, keď som to videl, som sa zastavil. Bolo to namaľované asi rok potom, čo som prišiel, aby som tu zostal žiť. Lorelai sa posadila na stoličku v strede priestoru, Walter bol na kolenách, Arty po boku, ja som stál vedľa Arthura za kreslom. Perfektná rodina.

„Prepáčte, pane.“ Obrátil som sa na jedného z čašníkov držiaceho tácku s kaviárom.

„Felicity – chcem povedať slečna Harper – povedala, ak ju budete hľadáte, je v suteréne – v kuchyni.“

 „Ďakujem vám.“ Zamieril som k točitému schodisku. Po hudbe, som počul smiech. Zastaviac sa na posledný krok, sledoval som jej tanec na nejakú alternatívnu folk-rockovú hudbu. Jej topánky boli preč, a ona mala fľašu piva v ruke a veľký úsmev na tvári. Tancovala s niekoľkými čašníkmi, ktorí mali tam dole oddychovú prestávku. Ona mala spojené ruky, a oni sa točili, smiali sa tak hlasno, až im tiekli slzy.

Zrazu, keď odtlačila oboch preč, urobili okolo nej priestor, ona položila ruky v bok a začala stepovat. Jej nohy a ruky se pohybovaly tak rýchlo, že som tomu nemohol uveriť. Nebol som jediný. Ostatní pískali a kričali, keď vyskočila zo strany na stranu, otočila sa a kopla nohou dopredu a dozadu. Bola úžasná. Mohol som ju pozorovať niekoľko dní.

„Pane!“ Povedal kuchár, a všetci vyskočili, prerušili hudbu.

„Neprestávajte kvôli mne, prosím,“ povedal som. Avšak, žiadny z nich sa neodvážil pokračovať. Bolo po všetkom, som Darcy.

Felicity pochodovala ku mne, pobozkala ma na pery, podala mi pivo z ruky a potom si ma pritiahla k sebe.

 „Neexistuje spôsob, ako do pekla môžem držať krok s tebou,“ povedal som.

„O to nejde. Ide o to sa baviť,“ povedala, kývajíc hlavou na hudbu. „Začni hýbať hlavou do hudby a ver mi, tvoje telo bude nasledovať.“

„Felicity-“

„No tak.“

Tak som to urobil. Bože, nemohol som opísať, ako hlúpo som musel vyzerať, ale ja som poskakoval hlavou na hudbu. Potom sme skákali dookola, nemám potuchy, čo sme robili, ale bolo to akoby sme mali radi tanec, a tak sme spolu tancovali. Prvýkrát po dlhej dobe som nemal pocit, že by som mal byť Theodore Darcy z Los Angeles, ale len Theo Walker z Fresna. Bol to dobrý pocit, ktorý som si chcel udržať, a bolo to kvôli nej.

Nebola princezná.

Bola oveľa lepšia než to.

 „Dnes večer som sa zabávala,“ zašepkala mi v náručí, keď som ju odniesol do svojej izby.

„Aj ja.“

„Nemyslel si si, že sa budeme baviť, že?“ Zhlboka vydýchla.

Zasmial som sa. „Mohol by som povedať to isté o tebe.“

„To je pravda.“

Rovnako ako predtým, v okamihu, keď som ju položil na posteľ, si dala dole šaty a hodila ich na podlahu a potom sa uložila na moju hruď.

„Dobrú noc, Felicity.“

„Počkaj,“ zívla, prevracajúc sa. „Môžem si požičať tvoj telefón na zavolanie svojim spolubývajúcim, aby vedeli, že som tu?“

„Aké je to číslo? Dám im vedieť.“

„877-1212.“ Znovu zívla, keď položila hlavu na vankúš. Vytočil jsem ho, ale nešlo to.

„Číslo je odpojené.“

Zhlboka si vzdychla. „Povedala som jej včera, aby zaplatila účet. Vďaka. Dobrú noc, Theo.“

Položil som telefón na bielizník a vyzliekol sa. Vstupujúc do kúpeľne, som siahol pre svoju zubnú kefku, ale zarazil sa, keď som zazrel červeno-fialové cucfleky na krku. Bol to jej dar pre mňa na dnes večer. Natiahol som ruku, dotkol sa ich a zasmial sa.

Povedala, že pointou je baviť sa a bavil som sa.