Reasonable Doubt: Volume Two

Překlad: Yogi_22

PROLÓG

Andrew

New York

O šesť rokov skôr...

Už tretí týždeň po sebe som sa zobudil do vytrvalého dažďa padajúceho nad týmto odpudivým mestom. Oblaky boli potiahnuté škaredým odtieňom sivej a pruhy bleskov, ktoré sa rozžiarili na oblohe každých pár sekúnd už viac neboli úžasné, boli predvídateľné. Držal som nad hlavou dáždnik, kráčal som k novinovému stánku, aby som si vyzdvihol The New York Times – obrnil som sa proti tým klamstvám, ktorý ležali medzi stránkami.

„Koľko žien si myslíte, že by mohol muž počas svojho života pretiahnuť?“ Predajca mi podával výdavok.

„Neviem,“ povedal som. „Prestal som to počítať.“

„Prestali ste to počítať, eh? A čo ste robili, dostali ste sa k desiatke a potom ste sa rozhodli, že to stačí predtým ako sa usadíte?“ Ukázal na zlatý krúžok na mojej ľavej ruke.

„Nie. Najprv som sa usadil, až potom som začal šukať.“

Zodvihol obočie – vyzeral omráčene, potom sa otočil, aby si urobil poriadok vo výklade s cigaretami. Pred pár mesiacmi by som sa bavil na jeho pokuse zatiahnuť ma do tejto debaty, bol by som mu odpovedal na jeho otázku s bezstarostným smiechom a s „Viac než budeme ochotní priznať“, ale už som viac nemal dôvod usmievať sa. Môj život bol teraz depresívnou cievkou opakujúcich sa záberov – noci v hoteloch, studený pot, zničené spomienky a dážď.

Sakramentský dážď.

Zastrčil som si noviny pod pazuchu, otočil sa a pozrel sa na prsteň na ruke. Dlho som ho nenosil, nemal som ani poňatia čo ma prinútilo k tomu, aby som si ho dnes navliekol. Vykrútil som si ho z prsta, pozrel som sa na neho poslednýkrát – potriasol som hlavou nad jeho zbytočnosťou. Na zlomok sekundy som uvažoval, že si ho nechám, možno ho niekde zamknem ako spomienku na muža, ktorým som býval. Ale táto verzia mňa bola patetická – naivná a chcel som na ňu zabudnúť tak rýchlo, ako som len mohol. Prešiel som cez ulicu, keď naskočila zelená, keď som vkročil na chodník, odhodil som obrúčku tam, kde som ju mal zahodiť už pred mesiacmi. Dole do odtoku.

 1. kapitola

BYŤ ZBAVENÝ OBVINENIA

Dôkazy o tom, že obžalovaný nespáchal zločin.

Andrew

Súčasnosť

Horúca káva, ktorá mi práve presakovala cez nohavice a spaľovala mi kožu bol presne ten dôvod, prečo som nikdy nešukal tú istú ženskú dvakrát. Trhol som sebou, zhlboka som sa nadýchol.

„Aubrey...“

„Ty si kurva ženatý.“ Ignoroval som jej poznámku a oprel sa naspäť dozadu na svojej stoličke. „V záujme tvojej krátko trvajúcej a priemernej právnickej kariéry, ti urobím dve obrovské láskavosti: Za prvé, chystám sa ospravedlniť sa ti, že som ťa po druhýkrát pretiahol a dal ti vedieť, že sa to už nikdy nezopakuje. Za druhé, budem predstierať, že si ma práve nenapadla s tou prekliatou kávou.“

„Nenapadla.“ Hodila šálku od kávy na podlahu, kde sa rozbila na malé kúsky. „Rozhodne som to urobila a som v pokušení to urobiť znova.“

„Slečna Everhartová–-„

„Choď do riti.“ Prižmúrila na mňa oči a dodala: „Dúfam, že ti odpadne péro,“ keď vyrazila preč z mojej kancelárie.

„Jessica!“ Rýchlo som sa postavil a schmatol roličku papierových utierok. „Jessica?“ Žiadna odpoveď. Zdvihol som telefón a zavolal jej na recepciu, ale odrazu nakráčala do mojej kancelárie.

„Áno, pán Hamilton?“

„Zavolaj do Luxury Dry Cleaning a posúr ich nech mi dodajú do kancelárie jeden z mojich oblekov. Takisto potrebujem novú šálku kávy, zložku slečny Everhartovej z personálneho a potrebujem, aby si zavolala pánovi Bachovi, že budem meškať na to stretnutie o štvrtej.“ Čakal som, že budem počuť jej zvyčajné „Hneď to bude, pane“ alebo „Idem na to, pán Hamilton“, ale ona nepovedala nič.

Bola ticho – červenala sa, oči mala prilepené na rozkroku mojich nohavíc.

„Nepotrebujete nejakú pomoc, aby vám to pomohla vyčistiť?“ Pery sa jej skrútili do úsmevu.

„Mám vo svojom šuplíku vážne tučný uterák. Je veľmi mäkký...a jemný.“

„Jessica...“

„Je to obrovské, však?“ Jej oči sa konečne stretli s mojimi. „Vážne by som to nepovedala ani živej duši. Bolo by to naše malé tajomstvo.“

„Moja zasraná čistiareň a nová šálka kávy, zložka slečny Everhartovej a odkaz pre pána Bacha, že budem meškať. Hneď.“

„Vážne milujem spôsob, akým vzdorujete...“ Ukradla si ďalší pohľad na moje mokré nohavice predtým než opustila miestnosť. Vzdychol som si a začal si vysúšať toľko kávy, koľko som len mohol. Mal som vedieť, že je Aubrey emocionálny typ, mal som si uvedomiť, že je nestála a nie je schopná sa chovať normálne, hneď za tým som si uvedomil, že si vytvorila falošnú identitu špeciálne pre LawyerChat. Ľutoval som, že som kedy vôbec povedal, že chcem vlastniť jej kundičku a preklínal som sám seba za včerajší príchod do jej bytu. Už nikdy viac...práve, keď som trhal nový papierový obrúsok, presiakol vzduchom známy hlas.

„Prečo, ahoj...som rada, že ťa znova vidím,“ povedala.

Zdvihol som hlavu dúfajúc, že to bol len prelud – že tá žena pri mojich dverách tam v skutočnosti nestála s úsmevom na perách. Že v skutočnosti nepokročila dopredu s natiahnutou rukou, ako by nebola tým hlavným dôvodom, pre ktorý sa môj život pred šiestimi rokmi tak nemilosrdne zmenil.

„Chystáte sa potriasť mi rukou, pán Hamilton?“ Nadvihla obočie. „Je to meno, ktoré teraz používaš, nie?“ Čumel som na ňu dlho a tvrdo – všimol si, že jej kedysi čierne hodvábne vlasy boli teraz ostrihané nakrátko do mikáda. Jej svetlo zelené oči boli stále také mäkké a zvodné, ako som si ich pamätal, ale už na mňa nemali ten istý účinok. Všetky spomienky, ktoré som sa snažil v posledných niekoľkých rokoch potlačiť sa zrazu vyrojili priamo predo mnou, začala sa mi variť krv pod pokožkou.

„Pán Hamilton?“ Opýtala sa znova.

Zdvihol som telefón. „Ochranka?“

„Robíš si zo mňa kurva srandu?“ Udrela dole do telefónu. „Ani sa ma neopýtaš prečo som tu? Prečo som prišla, aby som ťa videla?“

„To by znamenalo, že ma to zaujíma.“

„Vedel si, že väčšina ľudí, ktorá sa dostala do basy dostane balíček starostlivosti, peňažné poukážky, dokonca aj telefonický hovor v ich prvý deň?“ Zaťala zuby. „Dostala som rozvodové papiere.“

„Povedal som ti, že som ich podpísal.“

„Povedal si mi, že zostaneš. Povedal si mi, že si mi odpustil, povedal si mi, že by sme mohli začať od začiatku, keď som sa dostala von, že by si bol rád byť priamo tam––„

„Ty si ma kurva zničila, Ava.“ Pozeral som sa na ňu. „Zničila ma a jediný dôvod prečo som povedal tú hromadu nezmyslov bolo, pretože mi to radil môj právnik.“

„Takže, ty ma už viac nemiluješ?“

„Na rečnícke otázky neodpovedám,“ povedal som. „A síce nie som expert na geografiu, ale sakramentsky dobre viem, že Severná Karolína je poriadne ďaleko od New Yorku a priamo v rozpore s tvojou podmienkou. Čo si sakra myslíš, že sa stane, keď zistia, že si tu? Myslíš si, že ťa nenechajú odsedieť si rozsudok, ktorý si kurva viac ako len zaslúžiš?“

 Vydýchla. „Bonzol by si ma?“

„Prešiel by som ťa svojim autom.“ Otvorila ústa, že ešte niečo povie, ale otvorili sa dvere a dovnútra vošla ochranka.

„Slečna?“ Odkašlal si Paul, vedúci ochranky. „Potrebujeme, aby ste ihneď opustili miestnosť.“

Ava sa na mňa zamračila, pokrútila hlavou. „To vážne? Skutočne im dovolíš, aby ma vyviedli von ako nejaké zviera?“

„Ešte raz, je to rečnícka otázka.“ Posadil som sa na stoličku, pokynul Paulovi, aby sa jej zbavil. Povedala ešte niečo, ale ja som to už nevnímal. Už pre mňa neznamenala ani hovno a ja som potreboval nájsť dnes večer niekoho online, aby som si mohol vyšukať z hlavy jej povedomý a nechcený zovňajšok.    

 2. kapitola

VYHNUTIE

Ľstivý návrh, ktorý odsunie pravdu na bok, alebo uniknutie pred trestom zákona.

Aubrey

Andrew bol stelesnením toho, čo znamená byť kretén, žiarivý príklad toho, čo sa za týmto slovom skrýva, ale bez ohľadu na to, ako veľmi som bola nasraná, nebola som na neho schopná prestať myslieť. Za tých šesť mesiacov čo sme spolu hovorili sa nikdy nezmienil o svojej žene. „Jedna večera. Jedna noc. Žiadne opakovanie.“ – povedal „Len raz“ a rýchlo vymenil objekt. Celú noc som si v hlave prehrávala ten rozhovor, hovorila samej sebe, aby som akceptovala, že bol klamár a že som sa potrebovala pohnúť ďalej.

„Dámy a páni galérie La Monte Art...“ Prehovoril náhle do mikrofónu môj baletný inštruktor, čím mi pretrhol myšlienky.

„Mohli by ste mi prosím venovať pozornosť?“ Pokrútila som hlavou a pozrela sa do preplneného hľadiska. Dnešný večer mal byť jedným z vrcholov mojej tanečnej kariéry. Bola to ukážka miestnych vysokoškolských tanečníkov. Všetci poprední interpreti jarných predstavení mali o dve minúty tancovať sólo na počesť svojej školy, na oslavu toho, čo malo prísť o mesiac neskôr.

„Ďalším účinkujúcim, ktorého budete mať možnosť vidieť je slečna Aubrey Everhartová.“ V hlase mu bolo počuť hrdosť. „Ona hrá postavu Odette/Odile v Labuťom jazere v produkcii univerzity Duke a keď vám poviem, že je tou najtalentovanejšou tanečnicou, akú som kedy videl...“ Odmlčal sa, keď ticho narušil hluk z davu. „Potrebujem, aby ste zobrali na vedomie moje slová.“ Jeden z fotografov v prvom rade si ma vyfotil, dočasne ma oslepil bleskom. „Ako väčšina z vás vie,“ pokračoval, „pracoval som s tými najlepšími z najlepších, strávil som nespočetné množstvo rokov v Rusku študovaním pod velikánmi a po dlhej a slávnej kariére s Newyorskou baletnou spoločnosťou som odišiel na odpočinok učiť tento nevyužitý potenciál.“ Ozval sa hlasitý potlesk. Každý v miestnosti vedel, kto bol Paul Petrova. Hoci väčšina z nich bola zmätená z toho, prečo vôbec učil v Durhame, nikto sa neodvážil spochybňovať jeho rozhodnutie. „Dúfam, že prídete a uvidíte prvú adaptáciu jarného baletného programu Dukovej univerzity,“ povedal, keď sa pomaly presunul na druhú stranu pódia. „Ale teraz vám slečna Everhartová predvedie krátky duet z Balanchinovej Serenády spolu s jej partnerom Ericom Loftonom!“

Publikum znova zatlieskalo a svetlá nad nimi potemneli. Jemný reflektor osvetľoval mňa a Erica, keď začali hrať huslisti. Miestnosť naplnili krátke, mäkké tóny, postavila som sa na špičky – snažila som sa tancovať tak nežne, ako si to vyžadovala hudba. Napriek tomu, všetko čo som si mohla s každým krokom predstavovať bolo to, ako ma Andrew bozkáva, šuká ma a nakoniec mi klame. „Nikdy som ti neklamal, Aubrey. Z nejakého zvláštneho dôvodu ti dôverujem...“

Odstrčila som Erika preč, keď natiahol ruky a točil sa okolo pódia, pokým ku mne znova neprišiel. Držal mi v rukách tvár – akoby ma prosil, aby som zostala, ale ja som ho znova odstrčila preč, sama som sa pustila do série nekončiacich piruet. Bola som nahnevaná, bola som zranená, viac som sa nedržala späť, keď som predvádzala ako dobre som mohla zatancovať en pointe. Hneď potom ako huslisti zahrali posledný tón, zalapalo publikum spoločne po dychu a tlieskali tak hlasno, akoby na to mali celú noc.

„Páni...“ Zašepkal mi Eric, keď sa vedľa mňa poklonil. „Nemyslím si, že po tomto bude ešte niekto šíriť drísty o tom, že si dostala úlohu labute...“

„Ľudia o mne šírili nejaké hovadiny?“ Nadvihla som obočie, ale už som poznala odpoveď. Aby dostala hlavnú úlohu juniorka namiesto všetkých tých seniorov, to bolo neslýchané.

„Bravo, slečna Everhartová.“ Pristúpil ku mne pán Petrova. „Na jar budú z teba unesení. Som si tým istý!“ Začalo sa budovať ďalšie kolo aplauzu, odtiahol si mikrofón od úst. „Kde máš rodičov? Rád by som, aby sem prišli kvôli fotke.“

„Sú mimo mesto.“ Zaklamala som. Nemusela som zbytočne márniť čas pokúšaním sa ich pozvať na toto podujatie.

„No, to je veľká škoda!“ Povedal. „Som si istý, že sú na teba veľmi hrdí. Teraz už môžeš opustiť javisko.“

„Ďakujem.“ Zamierila som do šatne a vymenila si krátke biele hodvábne šaty a šedú perleťovú čelenku. Ako som sa pozerala do zrkadla, usmiala som sa. Neexistovala žiadna šanca, aby mohol ktokoľvek povedať, že som bola vo vnútri emocionálna troska. Vytiahla som telefón a všimla som si, že mám od GBH hlasovú správu. Vedela som, že je to kvôli tomu, že som už štvrtýkrát po sebe nebola na stáži, takže som ju vymazala. Potom na mňa niečo prišlo a tak som si vygooglila už po x-tý raz tento týždeň „Andrew Hamilton“ – dúfala som, že by mohlo niečo vyskočiť.

Nič. Opäť. S výnimkou jeho dokonalej, naaranžovanej fotografie na stránke GBH a menej ako nič-nehovoriacom životopise, o ňom nikde neboli žiadne informácie. Skúšala som „Andrew Hamilton: New York, právnik,“ ale výsledky boli rovnako žalostné. Ako keby neexistoval, pokým nezačal pracovať v GBH.

„Skvelé predstavenie, Aubrey...“ Vstúpila náhle na toaletu Jennifer, jedna z najlepších senioriek na univerzite Duke. „Je to vážne pocta sledovať niekoho tak mladého a zaostalého získať zbytočné zásluhy.“ Pretočila som oči a zapla si kabelku.

„Povedz mi niečo,“ povedala. „Naozaj si úprimne myslíš, že ti to vydrží až do jarného predstavenia?“

„Naozaj si úprimne myslíš, že tu zostanem a budem pokračovať v tejto debilnej konverzácii?“

„Mala by si.“ Uškrnula sa. „Pretože, len medzi nami, pred štyrmi rokmi – ešte predtým ako si nastúpila ty...tu bola jedna tanečníčka, ktorú si vybrali do hlavnej úlohy Šípkovej Ruženky, s dvojitým oborom. Bola celkom talentovaná – od prírody, ale pod tlakom ústúpila, pretože nemohla venovať toľko hodín tanečníkom, ktorí chceli iba tancovať.“

„Má ten príbeh aj nejakú pointu?“

„Uchmatla som jej to miesto a to som bola iba nováčik.“ Usmiala sa. „Teraz som seniorka a určitá osoba tancuje v roli, ktorá patrí mne. Takže, rovnako ako vtedy, urobím všetko čo je v mojich silách, aby som sa ujistila, že dostanem to, čo je právoplatne moje.“

Pokrútila som hlavou a obišla ju, ignorovala som skutočnosť, že si zašomrala popod nos „sprostá mrcha“. Mala som sa vrátiť do galérie a sledovať ostatných účinkujúcich, ale potrebovala som pauzu. Prekĺzla som posuvnými dverami na druhú stranu miestnosti a vošla do bistra galérie. Na tejto strane bolo oveľa tichšie, ľudia sediaci pri stoloch sa zdali byť zabratí do rozhovorov, ktoré sa netýkali baletu.

„Slečna?“ Stúpol si predo mňa s táckou čašník v obleku. „Mali by ste záujem o pohár šampanského zdarma?“

„Dva prosím.“ Nadvihol obočie, ale tak ako tak mi podal dva poháre. Bez veľkého rozmýšľania som jeden hodila do seba a za ním šiel aj ten druhý – pooblizovala som okraje, aby som sa uistila, že som nevynechala ani kvapku.

„Kde je váš bar?“ Opýtala som sa.

„Náš bar? Nemyslím si, že mecenáši galérie by povolili –-„

„Prosím, už sa ma znova nepoučujte.“

Ukázal na druhú stranu miestnosti, kde sedelo pár fajčiarov a ja som si to namierila priamo k nim.  

„Čo pre vás môžem dnes večer urobiť, slečna?“ Usmial sa barman, keď som sa priblížila.

„Chceli by ste vyskúšať niektorú z našich domácich špecialít?“

„Môže mi niektorá z nich pomôcť zabudnúť na to, že som sa vyspala so ženatým mužom?“ Úsmev, ktorý mal na tvári zmizol, postavil tri panáky a naplnil ich niečím, v čo som dúfala, že je ten najsilnejší alkohol, aký mali. Prešla som kreditkou cez kasu a v priebehu niekoľkých sekúnd do seba hodila prvý – zatvorila som oči, ako sa mi tekutina prepaľovala dolu hrdlom. Ďalší som si pridržala proti perám, ale odrazu som začula povedomý smiech. Bol nízky a chrapľavý a ja som ho počula už milionkrát predtým.

Otočila som sa a všimla si Andrewa sediaceho pri stole so ženou, ktorá nebola jeho manželka. Nechcela som si to pripustiť, ale bola pekná. Veľmi, veľmi pekná: Gaštanové vlasy s odleskami blond prameňov, tmavo zelené oči a výstavné prsia, ktoré boli až príliš dokonalé, aby boli pravé. Hladkala ho po pleci a chichotala sa každých desať sekúnd. Andrew sa nezdal byť zastrašený jej náklonnosťou a ako jej nahrával, mohla som len prepokladať ako ich večer skončí. Snažila som sa odvrátiť – tváriť sa, že vidieť ho s niekým iným na mňa nemá vplyv, ale nemohla som si pomôcť. Jeho rande sa práve nakláňalo ponad stôl – úmyselne ukazovala viac zo svojej medzery vo výstrihu a šepkala slová, ktoré boli ale ťažko čitateľné. Keď si hravo olizovala pery a hladila mu bradu končekmi prstov, uvedomila som si, že som toho už viac nemohla zniesť.

Predmet: TO AKO VÁŽNE?!

Si teraz úplne vážne na rande s niekým, kto nie je tvoja žena?! Už tak je dosť zlé, že si podrazácky a klamársky sukničkár, ale to si skutočne až tak veľmi závislý na sexe? Aubrey.

Jeho odpoveď prišla v momente.

Predmet: Re: TO AKO VÁŽNE?!

Som úplne vážne práve teraz na rande s niekým, kto si nenechal ujsť tretie kolo vyskratovania na mojom vtákovi. A nie som závislý na sexe, som závislý na kundičke. To je rozdiel. Andrew.

Predmet: Re: Re: TO AKO VÁŽNE?!

Si nechutný a hnusný kretén a ja úprimne ľutujem, že som sa tebou kedy vyspala.

Aubrey

Žiadna odpoveď. Sledovala som, ako sa pozrel dolu na svoj telefón a nadvihol obočie. Otočil sa na stoličke – pomaly skenoval miestnosť, pokým ma nenašiel. V momente, keď sa stretol s mojimi očami, rozšírili sa mu oči a pomaly sa mu oddelili pery. Jeho pohľad putoval hore a dole po mojom tele, takže som mohla takmer cítiť ako ma vyzliekal. V okamihu nebol nikto iný v miestnosti, iba my dvaja a ja som mohla tvrdiť, že chcel, aby som k nemu prišla – priamo tu, hneď teraz. Cítila som, ako moje telo reaguje na jeho pohľady, cítila ako mi stvrdli bradavky, keď si jazykom prešiel po perách. Prehltla som, ako som si ho obzerala, uvedomila si, že som si jeho vlasy vo svojich snoch predstavovala tento týždeň úplne zle.

Celé hodiny som sa minulú noc prstovala – ako inšpiráciu som využívala jeho tvár a spomienky na jeho hlas. Vidieť ho osobne ma len nútilo k tomu, aby som v sebe chcela znova cítiť jeho vtáka. Naklonila som sa dopredu, chcela som ísť k nemu, ale moje zahmlené videnie sa pomaly začalo vyjasňovať. Videla som, že v miestnosti nie sme sami. Boli sme od toho ďaleko.

Jeho rande si dokonale pestovanou rukou našlo cestu k jeho brade a otočilo mu tvár preč. Nasledovala som oblek a vypýtala si ďalšie dva drinky. Kopla som ich do seba oba. Keď som sa pozrela ponad plece, videla som ako sa Andrew pozerá mojim smerom s nepopierateľnou túžbou v očiach. Prinútila som sa k úsmevu a veľmi pomaly otorila ústa, naznačila som: „Naser. Si.“, pred odchodom.

Schmatla som za hrsť mentoliek z podnosu náhodného čašníka a vrhla sa späť smerom do galérie. Práve som bola na polceste, keď som cítila ako mi zavibroval mobil. Email.

Predmet: Stretni sa so mnou na toalete. TERAZ. Andrew.

Vypla som si telefón a pokračovala v ceste ku dverám od galérie – bolo to samkramentsky blízke behu. Došla som do haly, keď ma niekto schmatol za ruku a ťahal ma cez celú miestnosť. Andrew. Snažila som sa mu vyšklbnúť, ale on utiahol zovretie a pozeral sa na mňa – dával mi ten „Nevyjebávaj so mnou“ pohľad, keď si ľudia okolo začali šepkať. Zatiahol ma na toaletu a zamkol dvere, prižmúril na mňa oči.

„Myslíš si, že som nechutný?“

„Extrémne.“ Odstúpila som.

„Stratila som aj to málo rešpektu, ktorý som ešte pre teba mala a ak sa na mňa pokúsiť položiť tie svoje paprče, budem kričať.“

„O tom nepochybujem.“ Na perách mu zahral náznak úsmevu, ale ja som o to nestála. „Neukázala si sa v práci štyri dni vkuse. Myslíš si, že len preto, že som ťa pretiahol, ťa nevyhodím?“

„Je mi totálne u riti, či ma vyhodíš alebo nie! Premýšľal si vôbec nad tým, prečo som sa neukázala v práci?“

„Neschopnosť?“

„Ty si zasrane ženatý! Ženatý! Ako si mohol–-„ Pokrútila som hlavou, keď medzi nami uzavrel medzeru. „Ako si mohol o sebe vynechať túto časť?“

„Nevynechal som,“ povedal. „A pre poriadok...technicky, nie som ženatý, Aubrey.“

„A ja nie som technicky sprostá, Andrew.“

„Robíš mi to veľmi ťažké, aby som s tebou práve teraz hovoril...“ Jeho pery sa takmer otreli o moje.

„To preto, lebo to nedáva žiaden zasraný zmysel.“ Vyslobodila som sa z jeho zovretia a zamierila k dverám, ale schmatol ma za obe plecia a prirazil ma o stenu.

„Je to neregulárny rozvod,“ zasyčal. „Ak by si bola ozajstnou právničkou, som si istý, že by som ti nemusel vysvetľovať čo do pekla tento výraz znamená, ale vzhľadom k tomu, že nie si–-„

„Znamená to, že si stále legálne ženatý. Znamená to, že ak by si zomrel ešte predtým, ako sa dajú papiere do poriadku, tvoja žena – ktorá je, kým je – si stále bude nárokovať všetko, čo ste kedy vlastnili. Znamená to, že si KLAMÁR! Zkurvený klamár, ktorý je zrejme oslobodený od svojich vlastných a neúčinných pravidiel!“

„Zlyhal som.“ Zaťal zuby. „Odmietla to podpísať a bolo tam príliš veľa komplikovaných sračiek, nikdy som sa necítil taký znechutený, ale žijeme oddelene a nekontaktujeme sa už viac ako šesť rokov. Šesť. Rokov.“

Pokrčila som plecami a snažila sa nasadiť svoju najlepšiu pokerovú tvár, pokúšala sa ignorovať skutočnosť, že mi srdce vynechávalo každý druhý úder, keď zotieral prstom moje slzy. „Nikdy som ti neklamal, Aubrey,“ povedal pevne. „Už predtým si sa ma pýtala, či som ti niekedy klamal a odpoveď je stále tá istá. O svojom živote pred Durhamom s nikým nehovorím, ale áno, raz som mal ženu a ukázala sa na vlastnú päsť v mojej kancelárii. Nevolal som jej. Nikdy to neurobím a odvtedy ako som opustil New York, som s ňou netelefonoval. Náš prípad je extrémne zložitý a ja na to radšej nemyslím.“

„To je mi jedno,“ povedala som „Stále je to zlé. Stále si mi o tom nepovedal počas tých šiestich mesiacov. Šešť. Mesiacov!“

„A kedy by som sa ti asi mal s tou sračkou zveriť?“ Tvár mu očervenela. „Medzitým ako som ťa píchal po telefóne? Keď som prosil tvoju klamársku prdel, aby sa so mnou stretla osobne? Keď som ti nevedomky pomáhal so zkurvenými domácimi úlohami?“

„Čo tak predtým, ako si ma pretiahol?“ Nenávidela som, že som pred ním odhalila svoje emócie. Nemohla som viac predstierať, že sa ma to nedotklo, ale pokúšala som sa. „Čo tak vtedy?“ Zaťal sánku, ale nepovedal ani slovo. „To som si myslela,“ povedala som vediac, že som vyhrala. „Teraz som si istá, že ty a tvoje roztomilé D-éčka rande máte cez ulicu zarezervovanú izbu, takže ak dovolíš––„

„Medzi mnou a mojou čoskoro bývalou ženou o nič nejde,“ povedal kruto. „O nič. A ja som cez ulicu naozaj zarezervoval izbu. Mal som tam rovnakú rezerváciu posledné štyri noci so štyrmi rôznymi ženami, ale nebol som schopný pretiahnuť ani jendu z nich, pretože nedokážem prestať myslieť na svoju neschopnú-blbú-stážistku, ako chcem preťahovať iba ju.“ Ticho.

„Ty...“ Potriasla som hlavou. „Ty si vážne myslíš, že tým, že mi nakecáš tieto kraviny sa niečo zmení?“

„Áno...“ Putoval mi prstami pod šaty, zľahka prešiel prstom po rozroku mojich premočených nohavičiek. „A ty si to zrejme myslíš tiež...“

„To, že som vlhká ešte neznamená, že nemôžem kontrolovať reakciu svojho tela na teba. Neznamená to, že chcem s tebou sex. Nenávidím ťa.“

„Som si celkom istý, že nie.“ Skĺzol rukou okolo môjho pásu a pritiahol si ma k sebe bližšie - - spomalilo sa mi dýchanie.  

„Daj tie ruky zo mňa preč...“

„Povedz to presvedčivejšie a ja to urobím.“

Čakal na moju žiadosť, nadvihol obočie, ale nemohla som sa prinútiť, aby som tie slová vyslovila. Zostali sme na seba niekoľko minút civieť, dovolili sme medzi nami vypuknúť tomu surovému, hmatateľnému napätiu predtým, ako som prerušila ticho: „Myslím, že by si sa mal vrátiť k svojmu rande...“ Môj hlas bol iba šepot. „Povedal si všetko, čo si mi musel povedať...čo viac by si ešte odo mňa chcel?“

„Práve v tomto okamihu?“ Putoval prstom po mojej kľúčnej kosti.

„Vo všeobecnosti...“ Otočila som tvár predtým, ako by ma pobozkal. „Už sa s tebou nikdy znova nevyspím. Koncom týždňa formálne odstúpim a myslím, že pre dobro nás oboch, musíme ukončiť naše „takzvané“ priateľstvo.“

„Toto chceš?“ Zašepkal.

„Áno, toto chcem.“ Ignorovala som ten pocit, keď mi jeho ruka stisla zadok. „Chcem byť kamarátka s niekým kto má záujem o viac ako len o kundičku.“

„Takisto mám záujem aj o tvoju pusu.“

Na toto som nemala žiadnu odpoveď a on to musel vycítiť, pretože utiahol zovretie okolo môjho pásu. „Viem aké je pre teba ťažké povedať mi pravdu,“ povedal ticho, „takže potrebujem, aby si ku mne bola maximálne úprimná, keď sa ťa opýtam na niekoľko nasledujúcih otázok. Môžeš to spraviť?“

Prikývla som, celá bez dychu, a on sa mi naklonil k perám. „Neužívaš si šukanie so mnou?“

„V tom nie je ten problém.“

„To nie je odpoveď. Povedz mi to.“

Ignorovala som ten hlasný tlkot vo svoje hrudi. „Užívam si to...“

„Vážne sa chystáš rezignovať?“ Pobozkal ma.

„Nie...ja proste---„ Nasala som dych, keď mi rukou podobral pravý prsník a stisol ho. Tvrdo.

„Ty proste čo?“

„Chcela som prestúpiť k inému právnikovi, už ťa nechcem vidieť viac než musím...“

Dlho mi pozeral do očí, nepovedal ani slovo, keď ma konečne pustil.

„To je to ako to naozaj cítiš?“

„Vzhľadom k tomu, že som jediná, ktorá medzi nami v skutočnosti niečo cíti, tak áno. Áno, to je to ako to s tebou cítim.“

Zamrkal. Potom si ma odrazu znova pritiahol do náručia a drvil perami tie moje. „Prečo si taká zasraná klamárka, Aubrey?“ Zasyčal. Natlačil ma proti toaletnému stolíku, uhryzol ma do spodnej pery a vytrhol mi z vlasov perleťovú čelenku. Stále nechával pery na mojich, keď mi vytiahol šaty nad pás – jedným ťahom mi roztrhol nohavičky.

„Andrew...“ Pokúšala som sa chytiť dych, keď ma zdvihol hore a posadil na umývadlo. „Andrew, počkaj...“

„Na čo?“ Schmatol ma za ruku a položil si ju na opasok, povedal mi, aby som ho rozopla. Neodpovedala som mu. Skĺzla som prstami pod kovovú sponu, rozopla ju, keď mi pritisol ústa na krk. Jazyk mi ťahal po pokožke, zašepkal:

„Chýbalo ti trtkanie so mnou?“

„Bolo to len dvakrát.“  Vsala som vzduch, keď mi rukou pohladil stehná. „Nestačilo to, aby mi niečo začalo chýbať...“

Kruto ma uhryzol, oprel sa dozadu a pozrel sa na mňa. Dych sa mi zasekol v hrdle, keď mi vkĺzol dvomi prstami do pičky a provokujúco nimi pohyboval dnu a von.

„Toto mi pripadá, akoby som ti kurevsky chýbal...“  

Strčil mi prsty tak hlboko do vnútra, ako sa len dali, vďaka čomu som ticho zastonala. Prehla som chrbát, keď mi prstom pohladil klitoris. Odrazu zo mňa vytiahol prsty, dal si ich k perám a pomaly si ich olízal.

„Chutí to ako keby som ti takisto chýbal.“ Zatlačil iný prst na môj pulzujúci mokrý klitoris a potom mi ho dal k tvári – umiestnil mi ho na pery.

„Otvor ústa.“

Pomaly som odtiahla pery, prižmúril oči, keď vkĺzol prstom proti môjmu jazyku. Cítila som ako sa mi jeho vták otiera o stehno, ako použil druhú ruku, aby si moju nohu omotal okolo pása.

„Povedz, že ma nechceš ošukať,“ povedal. „Že nechceš, aby som v tebe hneď teraz nepochoval hlboko svojho vtáka.“  

Schmatol mi tvár a pritisol svoje pery proti mojim, obkresľoval mi spodnú peru svojimi ústami a jazykom. Skĺzla som sa po okraji pultu, aby som nespadla, keď ma zrazu zatlačil naspäť na zrkadlo. Oči som upierala do tých jeho, keď rozbalil kondóm a nasadil si ho. Pozeral na mňa s rovnakým nahnevaným výrazom, ktorý mal na tvári po celý večer. Chytil ma okolo členkov a potiahol ma dopredu, skĺzol sa proti mne penisom, keď ho moje nohy stisli okolo pása. Rukami som ho driapala na krku, keď do mňa búšil znova a znova.

„Ty si mi chýbala kurevsky,“ zavrčal, zaplietol mi prsty do vlasov a naklonil mi hlavu dozadu. „Ale ty si na mňa po celý ten čas vôbec nepomyslela?“

„Ahhh!“ Vykríkla som, keď pridal na výpadoch. Nohami som ho stisla ešte pevnejšie, snažila som sa čo najviac, aby som sa tomu nepoddala. Zatvorila som oči a počula ho povedať moje meno – lapal po dychu.

„Kurva, Aubrey...Kurva...“

„Daj ruky na pult...“ prikazoval, ale ja som si ho nevšímala a utiahla som zovretie okolo jeho krku.

„Aubrey...“ Znova ma uhryzol do pleca, stále ma trtkal tvrdšie ako inokedy.

„Daj tie ruky na ten pult. Hneď.“  

Pomaly som okolo neho rozplietla ruky a dala ich dole po stranách – uchopila som nimi chladný pult. Ďalšiu vec, ktorú som pocítila, bol jeho jazyk krúžiaci okolo mojich bradaviek, drsne mi sal prsia. Zovrela som povrch silnejšie, keď sa jeho bozky stali nenásytnejšie – majetníckejšie, a zatiaľ čo ma trtkal silnejšie a silnejšie, cítila som, že som na pokraji straty kontroly.

„Andrew...“ Zastonala som. „Andrew...“

Pustil mi bradavku z úst a rukami mi vkĺzol na stehná, zdvihol ma a prišpendlil chrbtom k stene.

„Viem, že miluješ spôsob, akym ťa šukám, Aubrey...“

Pozrel sa mi do očí, nútil vtáka, aby sa zasunul do mojej kundičky ešte hlbšie.

„A dobre viem, že si sa dotýkala sama seba každú noc celý týždeň, želala si, aby bol v tebe namiesto tvojich prstov môj vták.“

Môj klitoris pulzoval s každým jeho slovom, bola som vlhkejšia viac než kedy vo svojom živote.

„Povedz mi, že je to pravda...“ Natlačil pery na moje a zasunul mi do úst jazyk – udusil moje stonanie v nahnevanom, neúprosnom bozku.

„Konečne mi povedz niečo, čo je zasraná pravda...“

Otrasy mi cestovali hore a dolu po chrbte, bola som len sekundu od toho, aby som sa urobila, ale on nenechal moje ústa na pokoji. Stále ma bozkával – pozerajúc na mňa, prosiac ma, aby som mu povedala pravdu.

Prikývla som dúfajúc, že si mohol pravdu prečítať v mojich očiach a videl, že som potrebovala, aby ma pustil, potrebovala som byť schopná dýchať. Naposledy do mňa prirazil – zasiahol presne na to miesto a mne sa podarilo odtrhnúť od jeho úst. „Ánoooooooo!“

Hlava mi prepadla dopredu na jeho plece a ja som zalapala po vzduchu.

„Aubrey...“ Zovrel ma okolo pása, pokým sa neprestal triasť.

Keď sme sa obaja vrátili na zem, niekto nám párkrát náhodne zaklopal na dvere, párkrát bolo počuť „Je tam niekto?“, ale obaja sme mlčali a boli bez dychu.  

O pár minút neskôr, keď sa zdalo, že má už dych pod kontrolou, sa odo mňa odtiahol – pozeral mi do očí. Odhodil kondóm do koša za ním a natiahol si nohavice. Sledovala som, ako sa upravoval v zrkadle, ako si uhladil všetko tak dokonale, až nikto nemohol poznať, že tu zo mňa práve vyšukal mozog. Skĺzla som sa dole z umývadla a pozrela sa na svoju vlastnú tvár – červené líca, strapaté vlasy, rozmazaná riasenka – napravil mi naspäť na plece ramienko od podprsenky. Predtým ako som si mohla vytiahnuť rukávy na šatách, Andrew mi odstrčil ruky a vytiahol ich za mňa. Oči sa nám stretli v zrkadle, keď mi uhladil vlasy a na sekundu sa otočil preč – zodvihol mi čelenku. Jemne mi ju podržal nad hlavou a skĺzol ňou na správne miesto, potom odišiel.

„Vieš, že je neslušné niekoho po sexe len tak opustiť bez slova,“ zamumlala som.

„Čože?“ Ruku mal už na kľučke.

„Ale nič.“

„Čo si povedala?“ Naklonil hlavu na stranu. „Neviem čítať myšlienky.“

„Povedala som, že je neslušné len tak odísť po tom, čo si ma ošukal. Aspoň by si mohol niečo povedať, čokoľvek.“

„Nevediem „vankúšové“ rozhovory.“

„To nie je „vankúšový rozhovor“.“ Uškrnula som sa. „Je to súčasť toho byť gentleman.“

„Nikdy som nepovedal, že som gentleman.“

Vzdychla som si a otočila sa. Čakala som, že začujem zatváranie dverí, ale zrazu boli jeho ruky na mojom páse, otočil ma čelom k sebe.

„Čo by som ti tak mal asi povedať potom, ako som ťa pretiahol, Aubrey?“

„Mohol by si spýtať, či sa mi to páčilo alebo nie...“

„Neverím v pýtanie sa na zbytočné otázky.“ Pozrel sa na hodinky. „Ako dlho tu chceš zostať?“

„Ďalšiu hodinu alebo tak nejako.“

„Hmmm.“ Bol ticho. „A zatiaľ čo si prenasledovala mňa a moje rande, koľko si mala pohárikov?“

„Nebolo to prenasledovanie teba alebo tvojho rande. Celý týždeň som sa ti vyhýbala, alebo si si to ešte nevšimol?“

„Tak koľko?“

„Päť.“

„V poriadku.“ Zastrčil mi za ucho prameň vlasov. „Kedykoľvek budeš pripravená, vezmem ťa domov a pošlem niekoho, aby ti zajtra doručil k bytu auto.“

Umiestnil mi bozk na čelo, predtým než zamieril k dverám.

„Iba mi zavolaj.“

„Počkaj,“ povedala som, keď otvoril dvere. „A čo tvoje rande?“

„Čo je s ním?“

xxx

O hodinu neskôr som vkĺzla do vnútra Andrewovho auta – elegantného čierneho jaguára. Držal mi otvorené dvere, pokým som sa pohodlne neusadila. Predtým ako ich zabuchol, počkal, kým si zapnem pás.

Na prístrojovej doske som si všimla červenú zložku s pečiatkou mesta New York. Zdvihla som ju, ale Andrew mi ju okamžite vzal a zamkol ju v priehradke. Vyzeral urazene za to, že som sa jej dotkla, ale rýchlo sa odvrátil a naštartoval auto.

„Môžem sa ťa na niečo opýtať, Andrew?“

„To záleží na tom čo.“

„Tento týždeň som si ťa googlila a nič som nenašla...“

„To nie je otázka.“

„Prečo mi nič nenašlo?“ Pozrela som sa na neho.

„Pretože mám 32 a nemárnim svoj čas na Facebooku a Twitteri.“ Povzdychla som si.

„A vážne si o nej šesť rokov nepočul?“

„Prepáč?“ Pozrel sa na mňa, keď sme sa blížili k červenej. „Myslel som si, že sme to práve prebrali na toalete.“

„To áno, ale----„ odkašlala som si, „podal si žiadosť o rozvod a neprešlo to?“

„Na kompletný rozvod treba dvoch, Aubrey. Som si istý, že to vieš.“

„Áno, ale...,“ ignorovala som skutočnosť, že zatínal sánku. „Nebolo by pre niekoho ako si ty jednoduchšie, aby sa to stalo? Šesť rokov je pekne dlhá doba zostať ženatý s niekým o kom tvrdíš, že ho už viac nemiluješ, takže----„

„Divila by si sa ako niektorí ľudia dosiahnu zasranými klamstavmi to čo chcú,“ povedal studeným hlasom. „Moja minulosť nie je na diskusiu.“

„Nikdy?“

„Nikdy. Nemá to s tebou čo spoločné.“

Posadila som sa dozadu na svojom sedadle, prekrížila som si ruky. „Aspoň mi povieš, prečo si opustil New York a odsťahoval sa do Durhamu?“

„Nie.“

„Prečo nie?“

„Pretože nemusím.“ Šoféroval auto smerom k môjmu bytu. „Pretože, ako som ti povedal pred hodinou, tá časť môjho života sa nikdy nestala.“

„Nikomu to nepoviem. Ja jednoducho---„

„Prestaň s tým.“ Čelil mi, keď zastavil auto, mohla som v jeho očiach vidieť bolesť. To bolo to najzraniteľnejšie, čo som na ňom kedy videla.

„Pred šiestimi rokmi som v New Yorku stratil niečo veľmi vzácne.“ V hlase mal ľútosť. „Niečo, čo som už kurva nikdy nedostal späť, niečo, na čo som sa posledných šesť rokov snažil zabudnúť a ak je to pre teba v poriadku, rád by som, aby to bol aj ten siedmy.“

Otvorila som ústa, aby som sa ospravedlnila, ale on pokračoval v rozprávaní.

„Nie som si istý, či som sa cez to za posledných šesť rokov preniesol alebo nie,“ povedal, „ale nie som ten typ „posaď sa a hovor o svojich pocitoch“. Namám záujem o hlboký rozhovor a len preto, že som ťa ošukal viac ako len raz a zdá sa, že nedokážem zo svojej hlavy dostať tvoje ústa, ťa to neoprávňuje k veciam, ktoré som nepovedal nikomu inému.“

Okamžite som si odopla bezpečnostný pás a vystrelila otvoriť dvere, ale schmatol ma za zápästie skôr ako som sa mohla dostať von.

„Myslím vážne tie veci, ktoré som ti povedal pred pár mesiacmi, Aubrey...“ Vzal ma za bradu a naklonil mi hlavu smerom k sebe. „Si v tomto meste moja jediná priateľka, ale musíš pochopiť, že nie som zvyknutý mať priateľov. Nie som zvyknutý rozprávať ľuďom o svojich osobných sračkách a nemienim s tým začať ani teraz.“ Ticho.

„Ak sa mi nechystáš otvoriť, akú mám motiváciu pre to, aby som pokračovala v tom byť tvojou „takzvanou“ priateľkou?“

„To má byť vtip?“

„Smejem sa?“

„Ty si naozaj myslíš, že môžeš odo mňa žiadať sex kedykoľvek sa ti zachce?“ Nadvihla som obočie. „Zvlášť keby si práve nepovedal, že si o svojom osobnom živote nikdy otvorene nehovoril?“

„Áno.“

Odopol si pás. „Poď do môjho lona.“

„Vieš...“ Pozrela som sa dole, všimla si ako mu penis pomaly napínal nohavice. „Dovolil som, aby mi pár vecí z minulosti počas sexu s tebou vykĺzlo, ale musím ti povedať...,“ hryziem si peru, keď vyliezam z auta, „nie som ten typ majetníckeho jaskynného muža.“ Prižmúril na mňa oči, keď som schmatla kabelku a vystúpila.

„Myslím, že potrebujeme dať tvojmu vtákovi prestávku, čo povieš?“ Prekrížila som si ruky. „Budúci týždeň ťa čaká celkom veľký výsluch. Nepotrebuješ si šetriť všetku svoju energiu, aby si mohol byť lepšie pripravený?“

„Vráť sa do toho prekliateho auta, Aubrey...“ Prikazoval mi jeho hlas.

„Prosíš ma?“

„Prikazujem ti.“

„Nepočul si, čo som práve povedala?“

Neodpovedal. Natiahol sa po mojej ruke, ale nakoniec zabuchol dvere.

„Uvidíme sa zajtra, pán Hamilton.“ Usmiala som sa a odkráčala preč.

 3. kapitola

ZÁVÄZOK

Právna zodpovednosť za niečie konanie alebo opomenutie.

Andrew

O týždeň neskôr

V Durhame bola iba jediná vec, ktorá sa nedala porovnať s New Yorokom: Súd.

Právnici v New Yorku brali svoju robotu vážne. Celú noc si študovali veci, cibrili obhajobu do dokonalosti a svoje prípady predostierali s pýchou. V Durhame nerobili právnici ani hovno a v okamihu akým bol tento – keď som počúval ako sa mladý a neskúsený žalobca sám strápňoval, mi tie dni takmer chýbali. A potom znova, nevenoval som príliš veľkú pozornosť dnešným jednaniam. Bol som príliš zamestnaný premýšľaním nad Aubrey a tým koľkokrát sme dnes ráno šukali v mojej kancelárii. Povedali sme si obvyklé pozdravy „Dobré ráno, pán Hamilton,“ „Dobré slečna Everhartová,“ a ja som zatvoril oči, keď mi dole položila kávu.  Otvárala svoje zvodné ústa, že povie ešte niečo, ale ďalšia vec, ktorú si pamätám boli moje ruky v jej vlasoch a to ako som ťahal jej sexy zadok proti svojmu stolu. Nemilosrdne som do nej búšil odzadu, zatiaľ čo som jej masíroval klitoris a keď sa mi zrútila na koberec, roztiahol som jej nohy a hltal jej kundu. Keď prišlo na Aubrey, bol som totálne neukojiteľný, byť v jej blízkosti viac ako päť sekúnd stačilo na to, aby ma to poslalo cez okraj.

Nemalo vôbec zmysel počítať koľkokrát sme už spolu píchali...

„Ako môžete vidieť...“ Pretrhol mi zrazu myšlienky žalobcov hlas. „Dámy a páni porotcovia, všetky dôkazy, ktoré som predložil dokážu––„

„Námietka!“ Už som mal tej sračky plné zuby. „Vaša ctihodnosť, keď som to kontroloval naposledy, išlo o vypočúvanie svedkov, nie súd. Prečo má slečna Klinová dovolené oslovovať neexistujúcu porotu?“ Sudkyňa si zložila okuliare a pokrútila hlavou. „Slečna Klinová, váham, či súhlasiť s pánom Hamiltonom, ale má pravdu. Dospeli ste k záveru pri predkladaní dôkazov? Jednoduchému záverečnému vyhláseniu smerom k porote?“ 

„Dospela, Vaša ctihodnosť,“ povedala, vypla hrudník, akoby práve predstavila prípad storočia.

„Pán Hamilton...“ Sudkyňa sa pozrela mojim smerom. „Máte záujem ma dnes prekvapiť vyvrátením niektorých z predložených dôkazov?“

„Nie, Vaša ctihodnosť.“ Toto vypočúvanie bola len strata času a ona o tom vedela rovnako dobre ako ja.

„Aha.“ Založila si naspäť okuliare. „Tak nechajte ukázať dôkazy, že zatiaľ čo obžaloba predložila presvedčivú a pomerne veľkú zbierku dôkazov, rozhodnutie tohto súdu nie je dostatočné na to, aby vyvodilo vinu.“ Udrela kldivkom a vstala. Slečna Klinová pristúpila ku mne a natiahla ruku.

„Takže, podám odvolanie, získam viac dôkazov a v tejto veci sa sa čoskoro vidíme znova, správne?“

„To sa ma pýtate alebo mi to oznamujete?“

„Váš klient sa dopustil podvodu najvyššieho stupňa, pán Hamilton.“ Prekrížila si ruky. „A niekto za to musí zaplatiť.“

„No one ever will if you remain on top of it, will they?” (tomuto fakt nerozumiem). Strčil som si zložku do svojho kufríka.

„Budem čakať na váš ďalší ťah. A áno, mali by ste získať viac dôkazov, pretože sudkyňa jasne rozhodla, že to čo ste mali nebolo dostačujúce.“

„Takže to znamená, že by som sa mala dovolať? Myslíte si, že by som to vyhrala?“

„Myslím, že by ste sa mali vrátiť späť na právnickú fakultu a zasrane dávať pozor.“ Uškrnul som sa. „Buď to, alebo urobte svojmu klientovi láskavosť a nájdite mu lepšieho právnika.“

„Myslíte niekoho ako vy?“

„Nikto nie je ako ja.“ Cez oči mi prebehol pár tieňov. „Ale každý bude lepší ako vy.“

„Ste vždy taký sprostý k svojim oponentom, pán Hamilton?“ Vystrúhala úsmev. „Myslím to tak, počula som už nejaké historky, ale vy ste vážne––„

„Vážne čo?“

„Neobvyklý.“ Pristúpila bližšie. „Ste vážne fascinujúci.“ Zažmurkal som a znova sa na ňu pozrel. Ak by som ju stretol na Date-Match, mohla by stáť za jednu noc, ale ja som nikdy nemiešal obchod s potešením. Aspoň som teda nezvykol.

„Nie som si istá, či sa s niekým vídate alebo nie,“ povedala a stíšila hlas, „ale myslím si, že ja a vy toho máme veľa spoločného, a ––-„

„Čo presne mám spoločné, slečna Klinová?“

„No...“ Pristúpila ku mne ešte bližšie a trela mi rameno. „Obaja sme na seba pozerali počas výsluchu, obaja máme vysokopostavenú kariéru a obaja máme vášeň pre právo – vášeň, ktorá by sa mohla ľahko zmeniť na iné veci.“ Olízla si pery. „Je to tak?“

Odstúpil som. „Slečna Klinová, pozeral som na vás počas výsluchu, pretože som sa snažil pochopiť ako sa niekto môže ukázať na súde a byť taký nepripravený, neprofesionálny a úplne otravný. Obaja máme vysokopostavené kariéry, ale ak budete pokračovať v prezentovaní prípadov ako v tom, ktorý ste prezentovali dnes, počas nasledujúcich šiestich mesiacov s vami budem robiť pohovor vo svojej firme na pozícii sekretárky.“ Ignoroval som jej zalapanie po dychu. „A ak je vaša vášeň pre právo niečo ako spôsob, akým šukáte, tak potom ja a vy nemáme absolútne nič spoločné.“

„Vážne ste...“ Pokrútila hlavou, odstúpila, keď jej očervenela tvár. „Vážne ste mi to práve povedali?“

„Vážne ste mi práve navrhovali sex?“

„Jednoducho som skúmala – zisťovala, či by ste mali záujem ísť do toho.“

„Nemám,“ povedal som – všimol si, že som nebol ani v najmenšom vrušený. „Môžem už opustiť súdnu sieť, alebo by ste chceli preskúmať ešte niečo iné?“

„Vy ste ale debil!“ Otočila sa a schmatla z podlahy kufrík. „Viete, pre dobro vašich klientov, dúfam, že ste o niečo milší.“ Vyštekla, keď opustila miestnosť.

Chcel som jej povedať, že som vlastne nebol milší ani ku klientom. Od nikoho som si nenechával nakecávať kraviny a od tej doby, ako som sa presťahoval do Durhamu som nestratil ani jeden prípad, nemusel som. Pri pohľade na hodinky som usúdil, že pár minút pred odchodom počkám. Nechcel som za ňou bežať na parkovisko a od tej doby čo zasadajúce súdy odročili kvôli obedu, usúdil som, že chvíľu počkám. Vopchal som ruku do vrecka a usmial sa nad čipkovanou látkou, ktorá mi poškriabala ľavú ruku. Vytiahol som ju, usmial sa na Aubrenými čiernymi tangami z dnešného rána. Vzal som si z kufríka telefón, aby som jej napísal, ale ona mi odmailovala prvá.

Predmet: Fetiš vlhkých nohavičiek

Nie som si istá, či si si uvedomil, že som ti nechala vo vrecku svoje tangá, ale chcem, aby si vedel, že som to spravila pre tvoje vlastné dobro a že tvoje tajomstvo je u mňa v bezpečí. Odvtedy ako si ma pretiahol na toalete v umeleckej galérii som si všimla, že máš sklony čumieť mi na nohavičky predtým ako mi ich dáš dole. Prebehneš cez ne prstami, stiahneš mi ich zubami a potom na ne čumíš znova. Nemám žiaden problém aj naďalej uspokojovať tvoj nohavičkový fetiš. Som si istá, že si ich dávaš v noci na tvár a ak by si niekedy potreboval viac, neváhaj a daj mi vedieť.

Aubrey.

Predmet: Re: Fetiš vlhkých nohavičiek

Uvedomil som si, že ti dnes ráno skĺzli nohavičky do môjho vrecka. Všimol som si, že si to robila celý týždeň. Na rozdiel od tvojich nepodložených a hlúpych predpokladov, nemám nohavičkový fetiš a nespím s nimi v noci na tvári. Mám však nový fetiš pre tvoju kundičku a ak máš záujem, nechať ma spať s TÝMTO v noci na tvári, neváhaj a daj mi vedieť.

Andrew.

Čakal som na odpoveď – niekoľko minút som hľadel na obrazovku, ale potom som si uvedomil, že bola streda a že môj email uvidí až neskôr. Zamieril som von a vkĺzol do auta. Necítil som sa na to, aby som sa vrátil späť do firmy – všetky zložky od prípadov som mal aktuálne a bolo príliš skoro ísť domov. Otočil som auto, schádzal som dole ulicou v hľadaní slušného baru. Keď som zahýnal popri právnickej fakulte, všimol som si naproti ulici Dukovu tanečnú sálu. Nebol som si istý čo to do mňa vošlo, ale zatočil som do prava a zamieril na parkovisko. Nasledoval som značky, na ktorých bolo „Tanečné štúdio“ a zaparkoval vpredu. Na dvojitých dverách bola pre verejnosť umiestnená značka: „Súkromné skúšky: Iba pre tanečníkov,“ ale ja som ju ignoroval. Nasledoval som slabý zvuk piána a huslí a otvoril dvere do veľkolepého divadla. Jasné svetlo dopadalo priamo na javisko, kde sa točili tanečníci celý v bielom. Prestým ako som mohol prísť k rozumu a prinútil sa odísť, zazrel som vpredu Aubrey. Mala na sebe rovnakú perleťovú čelenku ako v galérii, usmievala sa širšie než som ju kedy videl sa predtým usmievať – tancovala až pokým nebol nikto iný v miestnosti. V očiach mala záblesk, ktorý som v jej očiach, zatiaľ čo bola v GBH, nikdy nevidel a hoci som o balete vedel hovno, bolo nad slnko jasnejšie, že bola najlepšou tanečníkou na scéne.

„Roztiahnuť, slečna Everhartová! Roztiahnuť!“ Šedovlasý muž vošiel na javisko, kričal.

„Viac! Viac!“ Pokračovala v tancovaní – naťahovala ruky stále ďalej, rozširovala ruky.

„Nie! Nie! NIE!“ Dupol muž nohou. „Zastavte hudbu!“ Klavirista sa okamžite zastavil a pred Aubrey sa postavil režisér. „Poznáte vlastnosti bielej labute, slečna Everhartová?“ Opýtal sa.

„Áno.“

„Áno?“  Vyzeral dotknuto.

„Áno, pán Petrova.“ Stála na mieste.

„Takže ak ich poznáte, prečo nás veštkých neohúrite, aké sú tie špeciálne vlastnosti...“

„Jemná, ľahká, elegantná––„

„Elegantná!“ Znova dupol nohou. „Biela labuť je celá o pokojných, jemných pohyboch...jej ruky sú správne pripravené, pôvabné.“

Schmatol ju za lakeť a postrčil ju dopredu. „Tvoje ruky sú nevyspytateľné, drsné a tancuješ ako holub na cracku!“ Očerveneli jej líca, ale on pokračoval. „Chcem labuť, slečna Everhartová a ak na to nie ste pripravená – ak je vaše srdce niekde inde, na tom druhom obore, ktorý máte, urobte mi láskavoť a dajte mi vedieť, aby som mohol do tejto úlohy zapriahnuť niekoho iného.“ Ticho.

„Skúsme to znova!“ Ustúpil. „Na môj povel, spustite pieseň od druhej slohy...“

Oprel som sa dozadu o stenu, sledoval som ako Aubrey bez väčšej námahy tancovala, vďaka tomu vyzerali ostatní ako amatéri. Pozeral som sa, pokým som sa už viac nemohol pozerať. Pokým si môj tieň nevšimol starý riaditeľ a kričal, aby ten „prekliaty votrelec“ odišiel.

xxx

Neskôr v tú noc som vkročil do kuchyne a vytiahol fľašu burbonu – nalial si pohárik. Boli dve ráno a ja som bol stále rozrušený. Nebol som schopný zaspať, odvtedy čo sm prišiel domov, pretože som na dverách zazrel odkaz od Avy: „Neodchádzam, kým sa neporozprávame. Ava.“ Skrčil som ho a zahodil do smetí, premýšľal, ktorá osoba z GBH bola natoľko hlúpa, aby jej dala moju adresu. Keď som hodil do seba ďalšieho panáka, zazvonil mi telefón.

„Sú dve ráno,“ zasyčal som, držal si telefón pri uchu.

„Ehm...“ Nastala krátka pauza. „Mohla by som hovoriť...s pánom Hamiltonom, prosím?“

„Pri telefóne. Nepočuli ste ma povedať koľko je hodín?“

„Prepáčte, pán Hamilton.“ Odkašľala si. „Som Gloria Matterová z poradného výboru odporúčajúceho podmienečné prepustenie v New Yorku. Mrzí ma, že volám tak neskoro, ale nechcela som to riešiť pokým som sa nevrátila minulý týždeň z vyšetrovania,“ povedala. „Väzeňkyna, kvôli ktorej vám volám už viac nie je väzenkyňa. Nedávno bola prepustená  a teraz je v podmienke.“

„Som si vedomý toho, že je v podmienke.“ Nalial som si ďalší pohárik. Ale som si istý, že opustenie štátu je priamym porušením týchto podmienok. Je teraz New York nejaký mäkký na zločin? To len tak nechávate po svete behať bývalých odsúdených páchateľov ako sa im zachce?“

„Nie pane, ale ona sa dnes ráno skontaktovala so svojim povereným zástupcom. Takisto sme, hneď ako sme dostali váš telefonát, skontrolovali jej hovory, takže je stále v štáte...musím vás varovať, že falošné nahlásenie neprijímame príliš dobre, pán Hamilton. Ak je to nejaký druh–-„

„Viem čo som kurva videla.“ Vykypel som. „Bola tu.“ Zavesil som. Bolo mi to jedno, na Avu som práve teraz už myslel dosť. Zamieril som do spálne a ľahol si na prikrávky, dúfal, že druhá runda alkoholu zaberie lepšie ako tá prvá. Ležal som tam asi hodinu, sledoval ako tikali sekundy na mojich hodinách, ale spánok neprichádzal a myšlienky na Aubrey mi začali plniť myseľ. Premýšľal som nad vecami, ktoré mi povedala, keď sme sa po prvýkrát stretli, veci, ktoré mi povedala o svojom sexuálnom živote a odrazu som mal nutkanie počuť jej hlas. Pretočil som sa a zroloval dole na jej meno.

„Ahoj?“ Zdvihla to na prvé zvonenie. „Andrew?“

„Prečo si predtým nefajčila vtáka?“

„Čože?“ Zalapala po dychu. „Čo tak „Dobré ráno, Aubrey“? Už si hore? Čo tak opýtať sa najprv na tieto veci?“

„Ahoj, Aubrey.“ Pretočil som oči. „Si jednoznačne hore, takže túto zbytočnú otázku obídem. Prečo si predtým nefajčila vtáka?“ Bola ticho. „Musím prísť do tvojho bytu a donútiť ťa, aby si mi odpovedala na otázku osobne?“

„To si vážne až v takej núdzi, že potrebuješ túto informáciu o tretej ráno?“

„Zúfalo,“ povedal som. „Odpovedz na otázku.“

„Je to proste len niečo, čo som nikdy nechcela robiť.“ Počul som, ako v pozadí šuštia papiere.

„Jeden z chalanov, s ktorým som chodila sa ma opýtal, či to pre neho z času na čas nespravím – na oplátku, ale som proste...nepáčilo sa mi to dosť na to, aby som to urobila.

„Hmmmm.“ Ticho. Nemali sme skutočný telefonický rozhovor odvtedy čo sme mali pár krát sex po telefóne, tesne predtým, než som zistil, že je skutočné meno bolo Aubrey a nie Alyssa.

„Myslel si na mňa?“ Odrazu sa opýtala.

„Čože?“

„Myslel si na mňa?“ Zopakovala. „Nikdy predtým si mi tak neskoro nevolal. Si osamelý?“

„Som nadržaný.“ Vypustila ľahký smiech.

„Bol by si rá, aby som ti povedala čo mám na sebe?“

„Ja už viem čo máš na sebe.“

„Oh, vážne?“

„Áno, vážne.“ Dal som si ruku za hlavu. „Je streda, čo znamená, že si skúšala až do polnoci, čo znamená, že si prišla domov, osprchovala si sa a okamžite si si dala chodidlá do vedra s ľadom bez toho, aby si si obliekla nejaké pyžamo.“ Nadýchla sa. „A zo spôsobu akým práve teraz dýchaš, usudzujem, že si stále nahá a dôvod prečo si mi zdvihla na prvé zazvonenie je, pretože sa chceš dotýkať samej seba za zvuku môjho hlasu.“ Ďalšia medzera ticha.

„Mýlim sa?“ Opýtal som sa.

„Nie...“ Jej hlas bol tichý.

„Nemyslím si, že si práve teraz nadržaný.“

„Ver mi. Som.“

„Možno, ale ja si myslím, že mi voláš, pretože ma máš rád – pretože chceš počuť môj hlas nakoľko sme spolu už chvíľu nehovorili po telefóne.“

„Volám ti, pretože môj vták je tvrdý a ja ťa chcem urobiť cez telefón.“

„Takže tie biele ruže a ten odkaz „On na teba kričí jednoducho len preto, lebo vie, že si najlepšia/Nedovoľ mu, aby ťa dostal“, ktoré boli dnes na kapote môjho auta neboli od teba?“

Zavesil som.

 4. kapitola

ODSTÚPENIE

Právne rušenie sľubu alebo zmluvnej ponuky.

Andrew

„Ako si myslíte, že by sme mali postupovať s týmto klientom, Harriet?“ Oprel som sa nasledujúci večer dozadu na stoličke, desil svoje „Dovoľ stážistom, aby ti mesačne pomáhali s jedným prípadom“ povinné hodiny.

„Um, pán Hamilton...“ Natáčala si prameň vlasov okolo prsta. „Volám sa Hannah.“

„To je to isté,“ povedal som.

„Ako si myslíte, že by sme mali postupovať s týmto prípadom?“

„Mohli by sme do toho zatiahnuť jeho bývalú ženu. Mohla by sa zaručiť za jeho charakter.“

„Boli manželmi len 30 dní.“ Pretočil som oči a pozrel sa na stážistu, ktorý sedel vedľa nej.

„A to bolo pred desiatimi rokmi. Bob, čo máte vy?“

„Vlastne...je to vlastne Bryan.“

„Je to čokoľvek poviem, že to je. Čo. Máte. Vy?“

„Urobil som si nejaký prieskum o jeho minulosti a zjavne bol v poslednom ročníku pokarhaný za nabúranie sa cez univerzitný firewall. Mohli by sme začať tu a prípad vystavať na jeho rebelantskej minulosti.“

Povzdychol som si. „Je to náš klient, Bryan. Prečo by sme ho úmyselne vykresľovali v zlom svetle?“ Zažmurkal. Otočil som sa k poslednej stážistke v miestnosti, drobnej brunete.

„Čo navrhujete?“

„Neskúsite uhádnuť moje meno?“ Usmiala sa.

 „Práve som si uvedomil, že dnes ste neboli mojou vyvolenou. Čo máte?“

„Toto.“ Potisla zložku cez stôl. „Ak sa pokúšame dokázať, že neporušil politku svojej spoločnosti, keď si zobral vstupné akcie, mohli by sme použiť ako príklad tento prípad.“

Otvoril som zložku, prečítal si prvý riadok prípadu, ktorý síce nemal viac ako sto rokov, ale bol predložený Najvyššiemu súdu pred desaťročiami.

„To všetci fajčíte rovnaké drogy pred pohovormi?“ Pokrútil som hlavou. „Ste na právnickej fakulte. Ste iba niekoľko rokov od toho mať potenciálne v budúcnosti v rukách niečí život a vy ste prišli s takýmto druhom sračiek?“

„Pri všetkej úcte, pán Hamilton...“ Prehovoril Bryan. „Je vôbec na túto otázku správna odpoveď? Myslím to tak...nie je to náhodou jedna z tých nachytávok, skúška, vďaka ktorej uvidíte ako pracuje naša myseľ? Existuje na to vážne odpoveď?“

„Áno.“ Postavil som sa.

„Vážne? A aká?“

„Je to choďte kurva domov!“ Začal som zarovnávať papiere. „Všetci! Hneď teraz!“

„Ale–-„

„Hneď!“ Pozrel som sa na nich, čakal kým všetci neopustia miestnosť. V okamihu, keď som bol sám, povzdychol som si a znova sa posadil. Bol by som na tom lepšie, keby mi s tým prípadom pomohla Jessica. Nevedela ani hovno o práve, ale bol som si istý, že by sa o to aspoň pokúsila.

„Pán Hamilton, ja––„ Vstúpila do miestnosti so šálkou kávy Aubrey. „Kam všetci odišli?“

„Domov.“ Zobral som si od nej kávu, frustrovaný. „Tiež môžete ísť.“

„Chystáte sa mi vôbec vrátiť moju pozíciu stážistky alebo som sa už navždy zasekla medzi tým byť vašim kávovarom a organizátorkou zložiek?“

„Takisto máte na starosti aj zdvíhanie telefónov. To je zodpovednosť, ktorú by ste nemali brať na ľahkú váhu.“

„Ja to myslím vážne...“ Pretočila oči. „Rovnako ako si s vami užívam sex každé ráno spolu s kávou, rada by som sa vrátila k tomu pocitu, že som tu z nejakého dôvodu.“

„V poriadku.“ Upil som si dúšok kávy zo šálky. „Ste oboznámená s mojim súčasným prípadom?“ Prikývla. „Skvelé,“ povedal som sucho. „Ako si myslíte, že by som mal postupovať?“

„Myslím, že je za prvé potrebné zohnať človeka, ktorý vymazal klientovu identitu.“

„Čože? O čom to hovoríte?“ Vzala si zložku z kabelky a posadila sa predo mňa.

„Moji rodičia ma veľmi, veľmi dobre naučili ako preskúmať niečie zázemie. To je jediná vec za čo im môžem byť vďačná.“ Preskočila pár stránok. „Váš klient má školské záznamy z detstva – výsledky testov, zmeny bydliska atď. Je tu aj záznam, kde navštevoval školu, kde absolvoval – dokonca aj záznam o tom, kedy sa nabúral cez školský firewall a na celý semester ho suspendovali. Potom nasledovalo krátke nepodarené manželstvo s nejakou ženou, ktorú stretol v Cabo a niekoľko zakladajúcich záznamov pre svoju spoločnosť. Ale po tomto – s výnimkou tých nedávnych obvinení, už nič neexistuje.“ Pozerala na stránky. „Nemyslíte si, že je to divné?“ Pozrela sa na mňa. „Ako môžete niekoho vygoogliť a nič sa vám o ňom neobjaví? Ako môžete hľadať informácie na viacerých databázach a nájsť, že chýba celé desaťročie?“

Zavrel som zložku.

„Je to trochu divné.“

„Trochu?“

„Áno. Trochu. To sú všetky dôkazy, ktoré máte?“

„Sú to všetky dôkazy, ktoré potrebujete.“ Pozerala mi do očí. „Nájdite chlapíka, ktorý ho vymazal, alebo nájdite chlapíka, ktorý vymazal vás a pripočítate si ďalšie skóre k víťazstvu. Ak nie –-„

„Aubrey...“

„Ľudia len tak neprichádzajú od nikiaľ, Andrew,“ povedala. „Ty to vieš, ja to viem a som si celkom istá, že to vie aj tvoj klient.“

„Takže teraz hovoríme o klientovi?“

„V žiadnej databáze registrovaných právnikov neexistuje záznam o Andrewovi Hamiltonovi.“

„Nečelím žiadnemu obvineniu.“

„Zavola som na každú právnickú školu v štáte a predstierala som, že som absolventka, ktorá sa pokúša nájsť svojho spolužiaka. Na žiadnej z nich nemali záznam, že by tam Andrew Hamilton kedy získal titul.“

„Si mnou až taká posadnutá?“ Uškrnul som sa.

„To isté som urobila aj v prípade právnických škôl v New Yorku. Bolo to trochu zložitejšie, ale výsledky boli rovnaké. V období, kedy si chodil do školy o tom neexistoval žiaden záznam.“

„A ako ťa to ovplyvnilo?“

„Ponížil si ma, keď si prišiel na to, že som ti klamala.“

„Opravedlňujem sa.“

„Nerob to.“ Pokrútila hlavou. „Kvôli tebe som plakala, pretože si mi povedal, že som bola klamárka, ktorá sa skrývala za pravdu a predstierala, že bola niekým, kým nebola.“

„Som si celkom istý, že som nebol jedinou osobou, ktorá ťa označila klamárkou potom čo si urobila.“

„Doteraz, aj keď s tebou každý deň šukám, keď sa s tebou každú noc rozprávam po telefóne, nie som bližšie k tomu, aby som sa o tebe niečo dozvedela.“ V hlase mala znepokojenie. „Vždy sa rozprávame o mne, alebo hovoríš o abstraktných veciach, ktoré len zahmlievajú.“

„Na tom nezáleží. Povedal som ti, že ja––„

„Že si mi nikdy neklamal,“ povedala. „Verila som tomu a na chvíľu som si myslela, že si bol ku mne vždy absolútne úprimný, ale keď sa obzriem späť, bol si úprimný len v tom o čom si chcel hovoriť. Odteraz, náhodné objavenie sa pána Hamiltona, a ––„

„Už som ti o tom hovoril.“ Schmatol som ju za ruku a pritiahol si ju k sebe bližšie. „Takže nebudem strácať čas tým, že sa týmito sračkami budem s tebou preberať znova.“

„Proste...“

„Pozri.“ Pritisol som jej prst na pery. „Si jediná žena, ktorú za šesť rokov pravidelne pícham.“

„A na to by som mala byť hrdá?“ Vytiahol som si ju do lona.

„Si jediná žena – vlastne jediná osoba, s ktorou hovorím mimo hodín v kancelárii, si jediná žena, ktorú som kedy píchal cez telefón, jediná žena, ktorá bola v mojom aute a jediná žena, ktorá mi klamala a stále ma donútila zostať...“

Povzdychla si, pozerala späť na mňa.

„Teraz,“ povedal som, „ak ti to nebude vadiť, ťa idem pretiahnuť na tejto stoličke. A keď budeme hotoví, ja ti láskavo ukážem ako sa niekam dopátrať tou správnou cestou, pretože na rozdiel od toho čo si myslíš, môj klient minulosť má.“

„Nie, kontrolovala som to dvakrát a ja–-„

Pritisol som pery na tie jej. „Až potom čo ťa ošukám...“

5. kapitola

PRIVOLENIE

Dobrovoľný súhlas k návrhu druhej strany.

Aubrey

Predmet: New York/Tvoje nohavičky

Pre tvoju informáciu, chodil som na právnickú školu v NYC. Mal som záverečnú reč za náš ročník.

Andrew.

P.S.: Ak ešte raz ukryješ pár svojich vlkých nohavičiek/poznámka „Je to tvoj fetiš“, do môjho šuplíka, budem predpokladať, že chceš, aby som spal s tvojou kundičkou na tvári. Jazyk mám rozboľavený odvtedy čo som sa s tebou prvýkrát „stretol“, takže nie je potrebné zbytočne naznačovať...

„Aubrey?“ Matkin hlas mi zmazal z tváre úsmev. „Aubrey, počúvaš teraz vôbec svojho otca?“

„Nie, prepáč.“ Povzdychla som si zdesená, že s nimi ešte stále sedím pri večeri. Zavolali mi hneď potom ako mi skončila skúška. Žiadali, aby som prišla domov, takže by sme sa mohli všetci spoločne zísť v našej obľúbenej reštaurácii. Bolo to tam, kde pravidelne jedávali ich priatelia z country klubu a ja som vedela, že tam chcú prísť len preto, aby predviedli obraz zdanlivo dokonalej rodiny.

„Teraz už počúvaš?“ Nadvihol otec obočie.

„Áno...“

„Vzali sme ťa sem, aby sme ti mohli povedať...v nadchádzajúcich voľbách budem kandidovať za guvernéra,“ povedal.

„Chceš môj hlas?“

„Bože, Aubrey.“ Matka sa nahnevala a úsečne naznačila čašníkovi prstami.

„Toto je jeden z najšťastnejších okamihov v tvojom živote.“

„Nie...“ Pokrútila som hlavou. „Som si celkom istá, že nie je...“

„Všetky tie roky tvrdej driny, budovanie našej firmy, ktorá je tou najbezúhonnejšou v meste,“ povedala, keď sa pozerala do očí otcovi, „vo viacerých smeroch sa to vyplatilo. Už máme niekoľko ústnych prisľúbení pre rozpočet na kampaň a odvtedy do toho ideme---„

„Máš vážne dobrú šanacu stať sa guvernérom,“ prerušila som ju. „Gratulujem, oci.“ Natiahol sa cez stôl a stisol mi ruku. Zdalo sa, že matka nemohla sklapnúť.

„Budeme si musieť zaobstarať nejaké nové rodinné fotky, do zásoby, vieš? Fotky potom môžeme dodať tlači k reportážam, takže budeš musieť mať vlasy nejako ináč ako v tej balerínskej veci.

„Je to drdol.“

„Je to opacha.“

„Margaret...“ Zahriakol ju otec.

„Nie, je to otrasné...je to proste—„

„Je to proste čo?“ Pozrela som sa medzi nimi tam a späť.

„Je pre nás dôležité, aby sme počas predvolebnej kampane vyzerali ako súdržná rýdzo-americká rodina.“ Matka si vzala pohár vína od čašníka a počkala, kým odkráčal. „Možno budeme musieť ako rodina podniknúť aj niekoľko zastávok.“

„Kandiduješ za guvernéra, nie za prezidenta. A koľko takýchto dvadsať-niečo ročných cestuje spolu s rodičmi počas kampane, len preto, aby ich zachytili na fotkách?“ 

„Náš protikandidát ma 20-ročné dvojičky, ktoré mali domácu výchovu,“ povedala. „Každé leto cestujú do krajín tretieho sveta na pomoc chudobným a som si celkom istá, že budú počas predvolebnej kampane na každej zastávke.“

Odfrkla som si. „Prečo sa snažíš porovnávať s dokonalými ľuďmi? Nemyslíš si, že sú presne ten typ, ktorý si zaslúžia vyhrať?“

 „Aubrey, toto je vážne.“ Otec vyzeral naštvane. „Toto bol dlhú dobu môj sen a my sa chceme uistiť, že nám v ňom nebude nič stáť.“ Obaja si vymenili pohľady a ja som nadvihla obočie. „Tým nič máš na mysli čo?“ Spýtala som sa.

„V poriadku...“ Matka stíšila hlas a predtým ako prehovorila, obzrela sa cez plece. „Potrebujeme vedieť, či máš v skrini nejakých kostlivcov – nejaké fotky na sociálnych sieťach, kde vyzeráš ako dievča, ktoré obráža párty, nejakí bývalí frajeri alebo sexuálni partneri, s ktorými si niečo riešila, alebo čokoľvek, čo by nás vykreslilo ako zlých rodičov.“

„Vy ale ste zlí rodičia!“

„Prestaň s tým, Aubrey.“ Otec ma chytil za ruku a tvrdo ju stisol. „Keď si vyrastala, obaja z nás ti dali všetko, čo sme len mohli a za to od teba žiadame iba malú obeť.“

„Nemám žiadnych kostlivcov v skrini.“ Zaťala som zuby.  

„Dobre.“ Matka nasadila falošný úsmev. „Potom, keď vynecháš školu v seniorskom ročníku, aby si nám pomohla s kampaňou, nebude to vyzerať podozrivo. Už sme hovorili s vedúcim oddelenia o online kurzoch a naozaj sú v ponuke. Kvôli tým, ktoré nie sú, sa budeš musieť ukázať v kampuse, aby si ich absolvovala, ale pre študentov so situáciou akou je tá tvoja, budú zvlášť ohľaduplní ––„

„Nie.“ Prerušila som ju. „Nie, vďaka.“

„Toto nie je na diskusiu, Aubrey. Je to prínos pre–-

„Otcov sen, však?“ Snažila som sa tomu nepodľahnúť. „Pretože on je jedinou osobou v tejto rodine, ktorá má nejaký sen?“

„Áno,“ povedala matka cez usmievajúce sa zuby. „Hovoríme o skutočných snoch, Aubrey. Nie tých neúspešných a bez šance.“

„No dovoľ?!“ Postavila som sa. „Chceš hovoriť o neúspešných snoch, keď ste vy dvaja zlyhali na úkor svojej vlastnej dcéry viac ako ktokoľvek iný?“ Mala som v očiach slzy.

„Aubrey, sadni si naspäť!“ Schmatla ma za ruku. „Nebudeme robiť scénu.“

„Tak nech!“ Odtiahla som ruku preč. „Poďme diskutovať o tom, že mám zasraných 22 a som juniorkou na vysokej škole, hoci by som mala byť absolventkou! Môžeme? Mohla by si mi vysvetliť prečo je to tak?“ Otec očervenel v tvári, pokynul mi, aby som sa posadila, ale ja som stála na mieste. Matka zovrela v rukách perly.

„Aubrey...vtedy sme pre teba urobili to, čo sme považovali za najlepšie a aj keď prehodiť si vzdelávací systém dvakrát počas dvoch rokov nebolo šťastné riešenie, urobilo ťa to tým, kým si dnes. A teraz, kým kampaň nezačne–––„

„Nazaujíma ma kedy do pekla začne. Nepôjdem na žiadnu nezmyslenú predvolebnú kampaň a nevezmem si žiadne kurzy online, pretože hádajte čo?“ Cítila som ako sa mi rozprúdila krv. „Nemôžem sa kurva učiť balet online!“ Reštaurácia zrazu stíchla. „Vy dvaja ste príliš sebeckí a ani o tom neviete.“ Pokrútila som hlavou. „Budem hlasovať za toho druhého chlapa.“

Vyrazila som uprostred vzdychov a šepkania si pomedzi stolmi – obrázok dokonalej rodiny mojich rodičov bol na verejnosti aspoň trochu naštrbený.

„Vaše číslo, slečna?“ Spýtala sa ma obsluha, keď som vyšla von.

„Moje čo?“

„Vaše číslo?“ Naklonil hlavu na stranu. „Od vášho auta?“ Kurva...vzdychla som si a obzrela sa ponad plece. Zazobanci na mňa ukazovali, ale ja som sa nedokázala vrátiť ani kvôli tomu, že som nemala odvoz domov. Uvažovala som, že si zavolám taxík, ale vedela som, že to nemá zmysel. Trvalo by to celú večnosť a pravdepodobne by som došla k bytu rýchlejšie pešo ako taxíkom. O míľu ďalej alebo tak nejako bola autobusová zastávka, ale mala som pri sebe len kreditku. Pochybovala som, že by po mňa prišiel Andrew, ale rozhodla som sa to skúsiť.

Predmet: Jazda

Vážne potrebujem láskavosť...

Aubrey

Predmet: Re: Jazda

Chcieť si zobrať môjho vtáka na zajazdenie si v strede dňa, by sa vlastne nemalo považovať za „láskavosť“.

Andrew

Predmet: Re: Re: Jazda

Nehovorím o tvojom vtákovi. Hovorím o tvojom aute...Bol by si schopný ma hneď teraz vyzdvihnúť? Bola som na večeri s rodičmi, ale nedopadlo to dobre...a ja nemám svoje auto. Ak nemôžeš, pochopím to.

Aubrey

Predmet: Re: Re: Re: Jazda

Kde si?

Andrew

O pol hodinu neskôr zatočil na príjazdovú cestu country klubu. Vkĺzla som do jeho auta ešte predtým ako vôbec zaparkoval – neobzerala som sa späť na tých snobských členov, ktorí si pravdepodobne šepkali a premýšľali o tom čo sa stalo medzi mnou a mojimi rodičmi.

„Beriem ťa domov?“ Opýtal sa ma, keď sa pohol.

„Nie...“ Pozrel sa na mňa. „Vezmem ťa do GBH?“

„Ako chceš. Len nie do môjho bytu.“ Odmlčala som sa. „Som si istá, že sa tam budú chcieť po večeri zastaviť moji rodičia a budú sa pokúšať so mnou hovoriť...“

„Už si jedla?“

„Stratila som chuť...“ Povedala som ticho, potom som sa usmiala. „Ale ak máš záujem zobrať ma hneď teraz na rande, nebudem namietať.“

„Prečo by som ťa mal zobrať na rande?“

„Pretože mi jedno dlhuješ?“

„A to odkedy?“

„Raz si mi povedal, že ak sa stretneme osobne, vezmeš ma von a doteraz si to neurobil.“

Priblížili sme sa k semaforu a on ku mne otočil tvár. „Keby som mal len nepatrný záujem zobrať ťa hneď teraz von – čo nemám, kam do pekla by som ťa mal zobrať na večeru?“

„Prekvap ma.“ Pokrčila som plecami a oprela sa o sklo – zatvorila som oči. Prakticky som si mohla predstaviť ako na mňa pozeral, dával mi ten „Ty si sa na kompletku pomiatla“ pohľad, keď šoféroval auto späť na ulicu. Usmiala som sa – dúfajúc, že by to mohol byť začiatok toho, ako spoločne chodíme von pravidelne. Snívala som o tom, ako ma znova bozkáva v galérii, keď som zacítila ako mnou jemne zatriasol.

„Aubrey...“ zašepkal. „Aubrey, preber sa.“ Zdvihla som hlavu a pozrela sa cez bočné okno. Vonku boli zelené rastliny a budova zasklenená masívnym sklom – jeho hlavný byt. Poskočilo mi srdce, pretože som vedela, že na toto miesto nikdy nevzal nijakú ženu. Bola som šťastná, že ja budem tou prvou. Pozrela som sa na neho, pripravená niečo povedať, ale potom som zbadala, ako sa hrá so zelenou parkovacou kartou. Pozrela som sa cez predné sklo – a videla, kde sme skutočne boli. Vedľa hotela Hilton.

„Tvoj nápad zobrať ma na rande je priviesť ma do hotela?“

„Je to viac ako ťa len ošukať v hoteli.“

„Andrew, toto je to miesto, kam si bral všetky svoje rande...“

„A?“ Srdce sa mi potopilo.

„Čo nevidíš ako ma to, že si ma sem zobral, zraňuje?“

„Preferovala by si radšej hotel Marriott?“

Mrkla som.

„Nemajú rovnaký štandard hotelových služieb,“ povedal, „ale ak je to to čo preferuješ––„

„Proste ma len zober domov – hneď teraz.“ Hrdlo som mala stiahnuté, opäť som sa oprela o okienko a znova zatvorila oči. „Nejako sa dohodnem s rodičmi...“

xxx

Prebrala som sa na luxusnej koženej pohovke, zastrčená pod mäkkou čiernou prikrývkou. Posadila som sa, zbdala, že mám vyzuté topánky a uložené v stojane na druhej strane izby. Na malom stolíku predo mnou bol podnos s čerstvým ovocím a čokoládou a takisto fľaša vína, vedľa ktorej stáli dva poháre. Izba vyzerala ako vytrhnutá z časopisu: biele hodvábne závesy, tmavošedé steny a portréty zarámované v striebornych rámoch. Jeden z tých portrétov zobrazoval zasraný hotel a hneď mi objasnil, kde presne som bola. Okamžite som odhodila deku – pripravená nájsť Andrewa a nakričať na neho, že ma sem dotiahol proti mojej vôli. Kráčala som chodbou, pomaly si všímala, že fotky visiace na stenách boli o ňom. Na jednom obrázku stál na pláži, pozeral sa do diaľky. Na druhom stál pred newyorským taxíkom a na ďalšom ležal na lavičke v mestskom parku. Na všetkých tých fotkách bol mladý – jeho oči si udržali viac chlapčenského šarmu a ak som sa nemýlila, vyzeral šťastne. Nadmieru spokojne. Medzi všetkými tými veľkými fotografiami bola malá drevená tabuľka v tvare prepletených písmen „E“ a „H“. Najprv som si myslela, že „A“ pre krstné meno Andrew jednoducho chýba, že tam proste jeden kúsok nie je, ale zrejme to nebol tento prípad. V poslednom rámiku na konci steny bola fotka s obrovským „E“ a „H“, ktorá bola určite spravená v New Yorku.

„E“ a „H“? Kráčala som ďalej po chodbe, usmievala som sa nad jeho „vážnejšími“ fotkami. Zastavila som sa, keď som začula zvuk tečúcej vody a nasledovala ho do masívnej spálne. Všetko bolo v odtieňoch čiernej – prikrývky zahaľovali posteľ kráľovských rozmerov, dlhé hodvábne závesy, ktoré viseli nad francúzskymi balkónovými dverami a plyšový koberec, ktorý pokrýval naleštenú drevenú podlahu. Prešla som k jeho skrini a vytiahla prvú zásuvku.

„Čo to robíš?“ Andrew stál priamo za mnou.

„Ja...“ Zastavila som sa ako som sa objala okolo pásu. „Prezerala som si tvoje veci.“

„Hľadáš niečo konkrétne?“ Odzadu ma pobozkal na lastúrku ucha.

„Hľadám, kde ukrývaš všetky moje nohavičky.“ Vypustil so seba smiech.

„Všetky sú vedľa mojej postele.“ Skĺzol mi rukou pod sukňu a jedným prstom sa zastavil, aby dosiahol na moju nahú kundičku.

„Vzhľadom k tomu, že na sebe momentálne nijaké nemáš, musím ti nejaké vrátiť?“ Pretočila som oči a on ma pustil.

„Je to lepšie ako hotelová izba?“ Opýtal sa.

„To záleží od toho...“ Otočila som sa. „Koľko žien si tu už mal?“

„Žiadnu.“

„Žiadnu?“ Nemohla som tomu uveriť. „Počas šiestich rokov?“

„Rád oddeľujem svoj sexuálny život od toho domáceho.“ Chytil ma za ruku.

„Takže, som výnimka potvrdzujúca pravidlo?“

Neodpovedal. Jednoducho ma viedol do spálne a do všetko–v-bielej-sade, kde stále tiekla voda zo sprchy.

„Čakal som na teba, kým sa zobudíš...“ Pozrel sa na mňa.

„Preto, aby sme si spolu pozreli film?“

„Pretože ťa chcem pretiahnuť v sprche.“ Chrbát mi pritisol o stenu a pozeral mi do očí. „Pretože ťa chcem šukať celú noc.“ Zastonala som, keď mi medzi stehná vopchal koleno a vyzliekol mi cez hlavu košeľu. Skĺzol rukou za môj chrbát, aby mi rozol podprsenku a ako dopadla na zem, jeho jazyk putoval po mojich bradavkách.

„Daj si dole sukňu...“ Odstúpil odo mňa. Ruky mi zamierili k zipsu, ale oči som mala prilepené na ňom, keď sa začal sám vyzliekať. V jeho kancelárii som s ním píchala mnohokrát, bezohľadne na ňom jazdila znova a znova, ale nikdy som ho nevidela úplne nahého. Cez hlavu si pretiahol biele tričko s V-éčkom a zahodil ho do rohu – vystavoval tak vyrysované tehličky a malé, kurzívou napísané tetovanie, ktoré mal vyryté na hrudi. Pokúšala som sa ho prečítať, ale potom uvolnil šnúrku na svojich čiernych teplákoch a nechal ich spadnúť na zem. Mohla som cez slipy vidieť, že má tvrdého vtáka a čakala som len na to, kým ho vytiahne. Ale on šiel naspäť ku mne. Schmatol ma za ruku a položil si ju na pás.

„Daj mi ich dole.“ Skĺzla som prstom pod pružný materiál, ale zastavil ma. „Ústami.“

Oči sa mi rozšírili, keď som sa na neho pozrala, zbadala ten jeho sexy úsmev. Trochu som sa sklonila dole a posievala mu pás bozkami – počúvajúc ako sa ostro nadýchol, keď mi vkĺzol rukami do vlasov. Kvôli rovnováhe som ho uchopila za stehná a potiahla za lem slipov zubami. O niekoľko centimetrov som stiahla látku dole, použila som pri tom prsty, aby som ich stiahla nižšie, ale on ma potiahol za vlasy.

„Iba tvojou pusou.“ Varoval ma. Chápajúco som sa na neho pozrela a on ma nechal. Znovu som mu schmatla slipy zubami a pomaly mu ich stiahla dole po nohách. Pozrela som sa hore a videla, že mu vták stál v pozore, tvrdý ako skala a ako vždy pripravený pre moju kundičku. Len z výrazu jeho očí som vedela, že ma chce vytiahnuť hore k sebe a šukať ma proti stene. Skôr ako mohol dostať šancu, som sa si kľakla a zovrela mu rukou penis. Tlačila som na neho svojimi perami – ťahala jazyk cez celú jeho hrúbku. Zabalila som ústa okolo jeho špičky a pomaly ho masírovala jazykom.

„Aubrey...“ Zavŕtal prsty do mojich vlasov a pozrel sa dole na mňa. „Čo to robíš?“

„Ja...“ Cítila som ako mi horia líca. „Cucám ti vtáka.“

Žmurkol, po tvári sa mu rozšíril úsmev. „Ty mi necucáš vtáka...ty ho bozkávaš.“

„Práve sa k tej časti dostávam. Snažím sa to urobiť tak ako...“ Pokrútila som hlavou a postavila sa totálne ztrápnená. „To je jedno.“

„Snažíš sa to urobiť tak ako čo?“ Zašepkal mi proti perám. Znova som pokrútila hlavou a on sa mi pozrel do očí.

„Aby si sa to naučila, nepotrebuješ pri tom sledovať nikoho. Ja ťa to naučím...“

Stále sa usmieval, schmatol ma za ruku a ťahal do sprchy. Pritisol proti mne hrudník a vsunul mi prst do úst, zatiaľ čo okolo nás padala voda.

„Toto je všetko ako dokážeš otvoriť ústa?“ Mrkla som, prikývla. „Budeš ich musieť otvoriť viac, aby sa ti môj vták zmestil do pusy...“

Posadil sa na malú lavičku za ním a pokynul mi, aby som sa sklonila nižšie. Prúd vody mi bičoval chrbát, keď som sa zviezla dole na kolená.

„Oblíž si pery,“ nariadil mi a ja nútená – cítiac sa úplne mimo svojho ja, som sa naklonila dopredu. Predpokladala som, že ho hneď vezmem do pusy, ale on ma zastavil.

„Navlhči ho.“

„Čože?“

„Strč si môjho vtáka do úst a navlhči ho.“

Váhavo som zatlačila perami proti jeho vtákovi a skĺzla cez neho jazykom. Pomaly som proti nemu krúžila, ale potom mi vytiahol hlavu hore.

„Si príliš jemná,“ povedal, „teraz nepotrebujem, aby si bola zasraná dáma...“

„Ja––––„

„Potrebujem, aby si bola agresívna, chamtivá a nedbalá, pretože ja sa takisto nechystám byť jemný, keď ťa budem hltať.“

Jemne mi stlačil hlavu dole a roztiahol nohy trochu ďalej od seba. „Masíruj mi rukou gule...“ Okamžite som ich vzala do dlane a trela ich proti sebe.

„Trochu silnejšie...“ Dych sa mu spomalil a ja som zvýšila tempo.

„Teraz,“ zašepkal. „Otvor ústa tak široko ako len môžeš a zober si môjho vtáka tak hlboko ako sa ti len dá...“

Otvorila som ústa a vzala si ľahko prvých pár centimetrov, keď mi zamotal prsty do vlasov.

„Dívaj sa pri tom na mňa.“ Vyzeral trochu ohromený.  

„Nemusíš ma vziať hneď celého...“ Použil moje ramená, aby ma odtisol dozadu a potom zasa dopredu. „Udržuj ho presne takto ľahko dnu a von...“ Zastonal, díval sa na mňa s čistým chtíčom a potom zašpekal. „Saj ma hlbšie.“

Nasledovala som jeho príkaz a on zastonal ešte hlasnejšie. Mohla som vidieť ako sa mu napínajú stehná, keď som ústami pokrývala polovicu jeho vtáka. Začala som byť trochu odvážnejšia, cítila sa trochu istejšie, takže som si ho vzala do úst ešte trošku viac.

„Kurva...“ vydýchol. Voľnú ruku som použila na to, aby som prekryla časť jeho vtáka tam, kde som nemala ústa a masírovala ho rovnakým spôsobom, ako som mu masírovala gule – jemne, ale zároveň agresívne. Začal ma ťahať za vlasy, prosil ma tak, aby som si ho vzala do pusy ešte viac.

„Vezmi si ho celého...“ Teraz som mala pocit, že to mám pod kontrolou, nevšímala som si jeho požiadavku a pridala na rytme – hlavou som pohojdávala hore a dole.

„Aubrey..“ Jeho slová boli napäté. Vzala som si ho ešte trošičku hlbšie – omotala som okolo neho svoje pery a utiahla trochu silnejšie, ale nevzala ho do úst celého.

„Aubrey...“ povedal znova, znelo to zúfalo. Nebrala som jeho slová na vedomie. Milovala som spôsob, akým bol jeho vták cítiť v mojich ústach, milovala som spôsob, akým mu môj jazyk velil a nútil ho reagovať.

„Prestaň.“ Trhol mi dozadu vlasmi a zadíval sa na mňa.

„Zober si hneď teraz do tých svojich skurvených úst celého môjho vtáka!“

Skĺzla som cez neho ústami a predklonila sa úplne dopredu – nezastavila som sa ani vtedy, keď sa dotkol zadnej časti hrdla. Andrew krátko zatvoril oči a vzdychol. Potom ich znova otvoril a s istotou povedal. „Potrebujem, aby si ma nechala urobiť sa v tvojich ústach...“ Hlas mal chrapľavý, „a potrebujem, aby si prehltla každú zasranú kvapku...“

Zovrela som mu kolená a sala ho rýchlejšie a rýchlejšie, jeho vták mi začal vibrovať v ústach. Mohla som cítiť ako pulzuje, sťahuje sa a keď sa oprel dozadu a nakoniec sa urobil, cítila som ako mi dolu hrdlom vytrysklo teplo. Semeno mal slané a husté a ja som tú chuť úprimne milovala. Keď mi na ústach pristála posledná kvapka, pozerala som sa mu do očí a on sa pozeral na mňa. Výraz v jeho tvári bol čistá spokojnosť a úžas a ja som bola poriadne naštartovaná, viac ako kedykoľvek vo svojom živote.

Postavil sa – stiahol ma so sebou a pritisol pery na moje.

„Toto bolo, kurva, dokonalé.“ Vypol vodu a viedol ma zo sprchy von, späť do svojej spálne – ani sa neobťažoval osušiť ma. Schmatol ma za pás a hodil na posteľ.

„Roztiahni nohy.“

Roztiahla som ich a on vyliezol na mňa. Drvil svojimi perami tie moje, vsal mi spodnú peru do svojich úst. Mohla som cítiť špičku jeho vtáka, ako sa mi otierala o kundičku a ja som nadvihla boky – povzbudzujúc ho, aby ma šukal. Potom čo som s ním bola v sprche, nepotrebovala som priveľa predohry a nechcela som ani hovoriť. Proste som chcela byť ošukaná. Hneď. Jeho ruky mi hladili prsia, ale ja som ich odtisla preč.

„Šukaj ma, Andrew.“

„Práve to robím.“

„Hneď!“

Usmial sa na mňa, vyzeral, že chce povedať niečo chytrácke, ale naklonil sa cezo mňa a siahol do nočného stolíka pre kondómy. Rýchlo si ho natiahol a vstúpil do mňa na jeden ťah, vďaka čomu som zastonala rozkošou.

„Achhhhhhhhhh...“ Natiahla som sa a schmatla ho za vlasy, keď do mňa jeho penis vytrvalo búšil. Bola som si istá, že ma nikdy neomrzí jeho trtkanie, zakaždým to bolo lepšie ako naposledy. Zatvorila som oči, keď mi pochoval tvár do krku a zašpekal ako „zkurvene dobre“ ma cítiť. Začali sa vo mne budovať malé otrasy, a tak veľmi ako som to chcela ešte o trošku predĺžiť, nebola som schopná to vydržať. „Andrewwww...“ Povedala som jeho meno, keď sa mi začali šklbať boky a prehnal sa cezo mňa orgazmus. Kričala som, skĺzla späť do vankúšov a on sa na mňa zrútil o sekundu neskôr. Obaja sme tam ležali dlhú dobu, prepletení jeden do druhého – nepovedali ani slovo. Keď som konečne našla energiu prehovoriť, odkašlala som si.

„Budeš vo mne spať celú noc?“

„Samozrejme, že nie.“ Vytiahol ho zo mňa, okamžite mi ten pocit chýbal. Došiel k šatníku a odhodil kondóm preč.

„Čo to robíš?“ Posadila som sa.

„Obliekam sa.“

„A na čo?“

„Aby som ťa mohol vziať domov.“ Vkĺzol do nohavíc. „A potom môžem ísť spať.“

Navliekol si tričko a pozrel sa na mňa.

„Ako dlho si myslíš, že ti bude trvať, kým budeš pripravená?“

„Nechcem, aby si ma vzal domov.“ Pokrútila som hlavou. „Chcem zostať.“

„Tu?“ Vyzeral úplne zmätene.

„Áno, tu.“

„Celú noc?“ Prikývla som a on tu stál, pozeral na mňa, akoby som ho práve požiadala, aby urobil niečo nemysliteľné. Ten pohľad, ktorým na mňa pozeral bol jedným z tých úzkostných, ľutujúcich a na okamih som sa takmer cítila zle, že som mu niečo také naznačila.

„Aubrey, ja nie...“ vzdychol si. „Nikdy som tu nikoho nenechal stráviť noc.“

„Tek mi dovoľ, aby som bola prvá...“ Pokračoval v civení na mňa, ťukal si na bradu a potom prešiel k šatníku. Schmatol biele pyžamo.

„Môžeš spať v tomto...“ Podával mi ho. Siahla som po ňom, ale on pokrútil hlavou. „Postav sa.“ Vykĺzla som z postele a postavila sa pred neho. Dal si načas, aby mi pomohol zapnúť košeľu – bozkával každý centimeter mojej odhalenej pokožky, až pokým sa nedostal k vrchnému gombíku a keď skončil, pobozkal ma na pery. Čakala som, že mi ako ďalšie podrží nohavice, ale zahodil ich cez celú miestnosť. „Bež do postele.“ Usmievala som sa, vkĺzla som pod prikrývky, keď zhasol svetlá. O sekundu neskôr sa ku mne pripojil v posteli, pritiahol si ma k hrudi.

„Už si šťastná?“ Zašepkal.

„Áno...“

„Si si istá? Je ešte niečo okrem zabratia mojej pohodlnej zóny, čo by si chcela, aby som pre teba dnes v noci urobil?“

„Nie dnes v noci, ale zajtra ráno by si mi mohol spraviť raňajky.“

„Tlačíš na to...“

„Iba v prípade, že zmeníš názor, rada by som belgické wafle, slaninu, nakrájané jahody a pomarančový džús.“

„Pokým nebudeš jesť všetky tieto veci z môjho vtáka, tak sa to nestane.“

Uštipol ma do zadku. „Bež spať, Aubrey.“

xxx

Ráno som otvorila oči a uvedomila si, že som bola Andrewovej posteli sama. Pozrela som sa na miesto, kde spal a uvidela odkaz na hlavičkovom papieri GBH:

Musel som bežať na stretnutie s novým klientom. Vrátim sa, aby som ťa vzal domov.

P.S.: Neváhaj a vezmi si svoju zbierku nohavičiek so sebou domov.

 Andrew

Vykĺzla som z postele pripavená preskúmať jeho byt, ale odrazu som začula klopkanie na dvere. Pribehla som a otočila kľučkou, očakávala som, že uvidím Andrewa, ale bol tam muž oblečený celý v čiernom.

„Um, ahoj?“ Snažila som sa nevyzerať zmätene.

„Ste Aubrey Everhartová?“

„Áno...“

„Skvelé.“ Podával mi biele vrecko. „Labužnícke wafle, slanina, nakrájané jahody a pomarančový džús, správne?“

 6. kapitola

POPRETIE

Vyhlásenie v odpovedi žalovanej na sťažnosť v súdnom procese, že obvinenie (skutkové tvrdenie), nie je pravdivé.

Andrew

O niekoľko dní neskôr

Oficiálne som sa sakramentsky zbláznil. Bol som vo vani, Aubrey sedela na mne – lapajúc po dychu, keď sa spamätávala z ďalšieho orgazmu. Tretíkrát v tomto týždni trávila noc v mojom byte. Bolo by zbytočné vôbec predstierať, že som to mu viac ako naklonený. Nie som si istý čo sa vlastne do pekla stalo, ale ona sa ku mne definitívne dostala. Presiakla do každej mojej myšlienky a nezáležalo na tom, že som sa pokúšal dostať k rozumu – pripomenúť si, že toto by mohlo byť iba dočasné, jednoducho prekĺzla do môjho života hlbšie.

„Prečo si dnes v noci tak ticho?“ Opýtala sa.

„Nemôžem premýšľať?“

„Nie, keď máš v lone nahú ženu.“

„Dával som jej možnosť oddýchnuť si.“ Posunul som ruku medzi jej stehná.

„O akých nepodstatných blbostiach chceš hovoriť dnes?“

„Nie sú nepodstatné,“ povedala. „Sú o tvojej rodine.“

„Čo je s mojou rodinou?“

„Je stále v New Yorku?“ Zabránil som si, aby som stisol sánku.

„Neviem.“

„Ty nevieš?“ Nadvihla obočie. „Čo tým myslíš, že nevieš? Odcudzil si sa im?“

„Nie...“ Povzdychol som si. „Jednoducho nemám žiadnych rodičov.“

Naklonila hlavu na stranu. „Tak prečo si spomínam ako si mi rozprával historku o tvojej mame ten prvý mesiac, čo sme sa spoznali?“

„Akú historku?“

„Ten príbeh o Central Parku a zmrzline.“ Pozrela sa mi do očí, očakávala, že niečo poviem. „Vravel si, že ťa vzala na nejaký detský veľtrh, aspoň myslím? Bolo to niečo čo ste robili každú sobotu. Ale to čo si z toho pamätáš najviac je, že ťa tam stále brala aj keď pršalo a ty si stál v rade aspoň hodinu, aby si dostal kopček vanilkovej zmrzliny.“

Zažmurkal som. „Pamätám si to správne? Možno som si to poplietla s niečím iným?“

„Nie,“ povedal som. „Je to tak...ale odvetdy som ju nevidel.“

„Oh...“Pozrela so dolu. „To je mi ľúto.“

„Nech ti nie je.“ Prstom som jej prešiel po perách. „Obrátilo sa to na dobré.“

„Môžem sa ťa ešte na pár vecí opýtať?“

„Na otázky máš denný limit, ktorý sa začal práve dnes.“ Pretočila oči.

„Čo znamenajú všetky tie „E“ a „H“ na fotkách, ktoré máš na chodbe?“

V hrudi som náhle pocítil bolesť.

„Nič.“

„Ak tak veľmi nenávidíš New York a nerád hovoríš o svojej minulosti alebo o tom, čo si stratil pred šiestimi rokmi, prečo ti tak veľa spomienok visí na stenách?“

„Aubrey...“

„V poriadku. Zabudni, že som sa vôbec pýtala. A ten latinský citát, ktorý máš vytetovaný okolo srdca? Čo to znamená?“

„Kto klame raz, klame vždy...“ (pozn. v latinčine je to: Falsus in uno, falsus in omnibus).

Pobozkal som ju na pery predtým ako sa mohla opýtať na niečo ďalšie. Začal som sa pýtať sám seba, prečo radšej nechcela byť prekliatou novinárkou namiesto baletky.

„Si na rade,“ povedala potichu. „Teraz sa ma môžeš pýtať ty.“

„Radšej by som ťa znova pretiahol.“ Zdvihol som ju zo seba, postavil som sa a pomohol jej z vane. Obaja sme sa osušili a prešli do mojej spálne. Práve, keď som ju k sebe pritisol, zazvonil na dverách zvonček. Vzdychol som si. „Večera je tu skôr.“

Vkĺzol som do domáckych nohavíc a trička, zamieril k dverám s kreditkou. V momente, keď som ich otvoril, čelil som pohľadu na tú najposlednejšiu osobu na zemi, ktorú som chcel vidieť. Ava.

„Ani sa kurva neopovažuj zabuchnúť mi dvere pred nosom,“ zasyčala. „Musíme sa porozprávať.“

„Nepotrebujeme s tebou hovoriť ani o hovne.“ Vyšiel som von a zabuchol za sebou dvere. „Koľkokrát ti mám ešte povedať, že ťa tu nechcem?“

„Toľkokrát koľko ti vlastne bude trvať uveriť tomu, v čo odmietaš uveriť.“ Uškrnula sa. „Opýtaj sa ma prečo som prišla do Durhamu, aby som ťa videla, pán Hamilton. Upokoj ma a ja pôjdem odtiaľto konečne do pekla.“

„Bez ohľadu na to, do pekla pôjdeš tak či tak,“ povedal som rozhodne. „Je mi skutočne u riti, prečo si sem prišla.“

„Ani v prípade ak sa to týka rozvodových papierov?“

„Mohla si mi tie sračky poslať emailom.“ Zaťal som zuby. „A pretože som si istý, že si z toho vycúvala kvôli právnym medzerám, ktoré sú sporné, som ochotný počkať, kým sa ti všetky možnosti nevyčerpajú. Som si istý, že akonáhle tvoji právnici zistia, aký si typ klientky, vykašlú sa na teba.“

„Jediné o čo ťa žiadam je 10-tisíc mesačne.“

„Choď si ich vypýtať od chlapa, ktorý ťa trtkal v našej spálni, zatiaľ čo ja som bol v práci.“ Pozrel som sa na ňu rozzúrený. „Alebo ešte lepšie, povedz sudcovi, že si „šukala iba z láskavosti,“ alebo ešte lepšie, ak sa na to cítiš povedz, že si trtkala s mojim bývalým najlepším priateľom. Zrejme si s ním spala zakaždým, aby si sa cítila lepšie, správne?“

„Ty si takisto nebol zrovna Pán Dokonalý.“

„Nikdy som ťa kurva nepodviedol, nikdy som ti neklamal.“

Ticho.

„5-tisíc mesačne,“ povedala.

„Choď do riti, Ava.“

„Ty dobre vieš, že sa nevzdám,“ povedala, rozšírili sa jej oči, keď som vošiel naspäť do bytu.

„Vždy dostanem to, čo chcem.“

„Ja takisto.“

Zabuchol som jej dvere pred nosom, cítil ako mi búšilo srdce, cítil, ako sa mi znova vracali škaredé spomienky. Dážď. New York. Zlomené srdce. Úplné a absolútne zlomené srdce. Vidieť Avu znova osobne – počuť jej manipulatívny hlas a cítiť tú známu bolesť v hrudi, ma prnútilo okamžite si uvedomiť, že som nemohol spraviť rovnakú chybu znova. Aubrey sa už začala vypytovať na otázky, snažila sa prekopať si cestu do môjho života tak veľmi ako len mohla – mysliac si, že ak zostane dostatočne dlho, mohlo by nám to spolu fungovať. Ale ja som vedel, že by sa to nikdy nemohlo stať, nie po tom čo som práve videl Avu a vedel, ako ďaleko by mohla zájsť, aby ma opäť zruinovala. S touto monogamnou hrou, ktorú sme posledných niekoľko týždňov hrali, som oficiálne skončil. Bolo to celkom zábavné – iné, ale pretože Aubrey nemohla byť nikdy moja a ja som nemohol byť nikdy jej, bolo to kurva celkom zbytočné. Zamieril som späť do spálne a uvidel Aubrey ako sa na mňa usmievala, keď sa usadila na posteli.

„Kde je večera?“ Opýtala sa, naklonila hlavu na stranu. „Nechal si ju pred dverami?“

„Nie.“ Pokrútil som hlavou a začal jej baliť veci, pchal jej ich do kabelky.

„Čo to robíš?“ Opýtala sa.

„Nemôžeš tu zostať na noc.“

„V poriadku...“ Postavila sa. „Stalo sa niečo? Chceš si o tom pohovoriť---„

„Už s tebou nechcem hovoriť nikdy o ničom,“ zasyčal som. „Proste ťa teraz vezmem niekam do čerta domov.“

„Čože?“ Vyzerala zmätene. „Čo je to s tebou? Prečo si---„

„Uisti sa, že si z mojej kúpeľne odpraceš všetky sračky. Už sa sem znova nevrátiš.“

„Prečo nie?“

„Pretože potrebujem kurva začať s niekým iným.“ Zodvihol som jej čelenku. „Myslím, že som s tebou strávil už dostatok času, nemyslíš?“

„Andrew...“ Tvár jej ovisla. „Odkiaľ sa vzalo toto všetko?“

„Z rovnakého miesta, odkiaľ to prichádzalo vždy. Raz si mi zaklamala a už by budeš klamať vždy.“

„Myslela som si, že sme sa cez to už preniesli.“

„Ty možno áno, ale ja nie.“

„O čom to hovoríš?“

„Hovorím o tom, že odtiaľto musíš vypratať všetky svoje veci, takže ťa môžem zobrať domov a preč z tadeto. Si moja stážiska a ja som tvoj šéf. Navždy budeš slečna Everhartová a ja pán Hamilton.“

„Andrew...“

„Pán. Zasraný. Hamilton.“

Vrhla sa ku mne a schmatla svoje veci, z očí jej vybehli slzy.

„Pojeb sa! POJEB. SA! Toto je naposledy čo si bol na mňa najprv milý a potom chladný ako ľad.“

Vyrazila z môjho bytu, zabuchla za sebou dvere. Povzdychol som si a okamžite som v hrudi pocítil osteň viny, ale vedel som, že som urobil správnu vec. Buď som mohol túto hovadinu prerušiť teraz, alebo byť zodpovedný za to, že jej neskôr zlomím srdce. Vošiel som na balkón, zapálil si cigaretu – pozrel sa hore na bezmesačnú oblohu. Aj napriek tomu, že som sa cítil zle za to, že som to tak náhle ukončil, že som ju odstrčil bez jediného vysvetlenia, potreboval som sa dostať späť k tomu, kým som sakra bol, predtým než to poseriem a znova dám svoje srdce v stávku...

7. kapitola

ZÁVEREČNÁ REČ

Andrew 

(No...k tomuto, mali by ste ma volať „Liam A. Henderson“)

O šesť rokov skôr, New York

Na tomto meste je niečo, čo ma núti znova veriť. Je to nádej vo vzduchu, blikajúce svetlá, ktoré svietia jasnejšie než kdekoľvek inde, a rojkovia, ktorí plnia ulice deň za dňom – nechcú sa po svojich neúspechoch vzdať, až pokým konečne nevyhrajú. Neexistuje žiadne iné mesto ako toto a mimo hranice tohto štátu nie je nič lákavejšie – nič, čo by ma kedy donútilo odísť. Keď v diaľke zapadá slnko, objímem okolo pása svoju ženu. Stojíme za zábradlím Brooklynského mostu – usmievame sa, pretože som práve pre svoju firmu získal veľmi dôležitého klienta.

„Myslíš si, že jedného dňa noviny zverejnia pravdu o tvojom prvom prípade?“ Pozrela sa na mňa s tými svetlo-zelenými očami. „Alebo si myslíš, že to zametú pod koberec?“

„Zametú to pod koberec.“ Povzdychnem si. „Silne pochybujem o tom, že vláda chce, aby ľudia vedeli, že to sprisahanie odhalilo decko, ktoré len čerstvo vyšlo z právnickej fakulty. Je to urážka tejto inštitúcie.“

„Takže, si v pohode s tým, ako to bude povedzme o desať rokov od teraz? Je to pre teba v poriadku?“

„Prečo by nemalo?“ Pobozkám ju na čelo. „Nepotrebujem, aby noviny zverejnili moje meno preto, aby som získal klientov. Ľudia to vedeli a tak ma aj našli.“

„Mal by si oveľa náročnejší, než aký si...“ Potrasie hlavou, zašepká, „tvojim menom by mali byť polepené všetky billborady v meste. Zasraní kreténi...“

S úsmevom utiahnem zovretie okolo jej pása a zamierime k autu. Zo všetkých ľudí, ktorí prichádzali a odchádzali z môjho života, bola Ava Sanchezová jedinou stálicou. Je jedinou ženou, ktorú som kedy miloval a odkedy som ju pred tromi rokmi urobil na našej svadbe svojou, prisahal som, že sa to ani nikdy nezmení.

„Tiež som premýšľala,“ povie, keď vkĺzne na sedadlo spolujazdca, „že možno ja, ty, a tvoj partner Kevin by sme mohli ísť budúci víkend na párty nezadaných.“

„Prečo by si šla na párty nezadaných?“

„Je to skôr kvôli Kevinovi...potrebuje sa chopiť vlastného života. Už som unavená z toho ako sa na nás po celý čas vešia. Už tak je dosť zlé, že spolu všetci traja spoločne pracujeme pre tvoju firmu, ale musí s nami tráviť ešte aj každú možnú chvíľu?“

Smejem sa, šoférujem mestom, dolu ulicami smerom domov k našej honosnej vile. Bol to prvý nákup, ktorý som urobil, hneď potom ako som vyhral „prípad, aký tu ešte nebol“. Ava trvala na tom, aby som kúpil jeden z tých najdrahších domov.

„Pretože si to kurva zaslúžiš,“ vravievala. „A nikdy si si nedoprial nič pekného...toto je niečo čo nechápem, Liam. Si ku každému taký milý, ale k sebe...“

Zaparkujem auto pred našim domom a okamžite vystúpim, aby som jej otvoril dvere. Ako zvyčajne, Ava zašepká, „stavím sa, že na teba bude kričať ako prvá,“ keď za ňou kráčam po schodoch. V momente ako vojdeme dovnútra, izbou sa rozoznie známy sladký hlások.

„Ociiiiiiiiiiiiiiii!“

Pustím Avinu ruku a skloním sa dole, tak aby mi moja dcéra – Emma Hendersonová, mohla vbehnúť do náručia. Ona je moja najobľúbenejšia časť dňa, vždy mi na tvári vyčarí nezničiteľný úsmev. Pobozkám ju na čelo, keď nesúvisle bľaboce o svojom dni s opatrovateľkou a ja sa usmejem, keď sa jej modré oči pozrú do mojich.

Teraz si to ešte neuvedomujem – som príliš zaslepený a šťastný, aby som to videl, ale v mesiacoch, ktoré prídu potom sa môj život rozpadne tak rýchlo a nečakane, že si budem priať, aby som nikdy neexistoval. Klamstvá, ktoré vyjdú najavo budú tak zničujúce a zdrvujúce, že sa okolo mňa rozpadne celý môj život. Ale tá najhoršia časť, časť, ktorá ma zlomí, je neuvedomenie si, že tento okamih s mojou „dcérou“ bude poslednou dobrou spomienkou na New York, akú budem mať...

KONIEC 2. časti