Confess - 23. kapitola

Překlad: Yogi_22

Auburn

Neurobila som to, o čo ma žiadal Trey. Vlastne som neurobila vôbec nič. Nič som totiž nepovedala. Neodpovedala som im na jedinú otázku. Pri každej otázke, ktorú mi položili, som tisla k sebe pery stále tuhšie a tuhšie. Owen možno nechcel, aby som povedala pravdu, ale ak si Trey aspoň na sekundu myslel, že budem kvôli nemu klamať, tak bol na omyle viac, než som si dokázala predstaviť.

Keď mi povedali, že môžem odísť, Trey mi povedal, že ma odvezie domov. Povedala som mu nie, ďakujem a prešlo som priamo okolo neho. A teraz stojím pred policajnou stanicou, čakám na taxík, ktorý som si práve zavolala. Trey príde ku mne a postaví sa vedľa mňa. Už len zo samotnej jeho prítomnosti si musím trieť ramená, aby som zotrela to mrazenie.

„Dám ti pár dní, aby si vychladla,“ povie. „Ale keď sa znova objavím, musíme si o tom pohovoriť.“

Na to nezareagujem. Neviem ako si po dnešnom večeri môže vôbec myslieť, že by som mu bola niekedy schopná odpustiť.

„Viem, že si naštvaná, ale musíš to vidieť z môjho pohľadu. Owen má záznam v registri. Neviem, čím si ťa pri sebe držal, ale nemôžeš ma obviňovať, že myslím na bezpečnosť tvojho syna, Auburn. Nemôžeš sa hnevať, že sa pokúšam urobiť len to najlepšie, aby som ho dostal z tvojho života, takže sa môžeš sústrediť len na AJa.“

Stojí ma to absolútne všetko, aby som na to nereagovala. Stále civím priamo pred seba, pokým si sťažka nepovzdychne a nezamieri späť na policajnú stanicu.

Keď taxík zastane, vleziem dovnútra. Šofér sa ma opýta na adresu práve v momente, keď z vrecka vytiahnem telefón. Zadám do vyhľadávača „Adresa Callahana Gentryho“ a čakám, kým mi nájde výsledok.

***

Neviem čo som čakala, keď som sa dostala minulú noc pred dvere Callahana Gentryho, ale určite to nebol muž, ktorý stál predo mnou. Strašne sa podobal na Owena. Oči mal podobné ako Owen, ale vyzerali unavene. Mohlo to byť aj preto, lebo bola hlboká noc, ale ja som cítila, že je v tom niečo viac. Pripomenulo mi to, keď Owen hovoril, že sledoval ako otcovi vyprcháva z očí život. Keď som ho tam videla na vlastné oči, až vtedy som naozaj pochopila čo tým myslel.

„Ako vám môžem pomôcť?“ Povedal jeho otec.

Pokrútila som hlavou. „Nie mne. Ale môžete pomôcť svojmu synovi.“

Spočiatku vyzeral po mojom komentári defenzívne, ale potom ako keby sa v ňom niečo preplo. „Vy ste to dievča, o ktorom hovoril. Tá, ktorá má rovnaké prostredné meno?“

Prikývla som a on ma pozval dnu. Keď som si sadla na gauč naproti nemu a začala mu hovoriť všetko čo sa stalo, bola som čím ďalej, tým nervóznejšia. Myslela som si, že môj plán nemusí fungovať. Ale v momente ako súhlasil, že mi pomôže, okamžite som sa uvoľnila. Vedela som, že sama by som to nemohla vybojovať.

Práve teraz sa mi však trasú ruky, a to aj napriek skutočnosti, že Owenov otec sedí hneď vedľa mňa. Tak či tak si nemyslím, že by ma v tejto chvíli dokázalo niečo upokojiť, pretože ak to nevyjde v môj a Owenov prospech, veci tým len a len zhorším. Srdce mám až v krku, keď čakám na jej príchod.

Už som hore viac ako 24 hodín, ale prúdi mnou adrenalín, ktorý ma udržuje v strehu. Ani som netušila, či ju jeho telefonát presvedčí, aby sa dnes ukázala, ale jeho sekretárka práve oznámila, že je tu.

Už o niekoľko sekúnd budem stáť tvárou v tvár Lýdii.

Čakám, že bude nahnevaná. Čakám, že sa bude dohadovať. Čo nečakám, keď ju konečne zbadám vojsť dverami, je muž stojaci za ňou. Keď sa Treyove oči stretnú s mojimi, vidím v jeho očiach zvedavosť. Na Lýdiinej tvári však žiadna zvedavosť nie je. Len samá zlosť, keď zbadá, že tu sedím.

Potrasie hlavou, keď zastane pri stole v zasadacej miestnosti. „Toto bolo naliehavé?“ Opýta sa, zamáva rukou mojim smerom. Poriadne pretočí očami a potom sa otočí a pozrie na Treya. „Ospravedlňujem sa, že som ťa do tohto zatiahla,“ povie mu. „Neuvedomila som si, že to má niečo spoločné s Auburn.“

Treyov výraz je úzkostlivý, skáče pohľadom zo mňa na Owenovho otca. „Čo to má znamenať?“ Opýta sa.

Owenov otec, ktorý trval na tom, aby som ho volala Cal, hneď ako prišiel na to, odkiaľ sa poznám s Owenom, sa postaví a ukáže na dve stoličky naproti nám. Trey sa rozhodne zostať stáť, ale Lýdia si sadne priamo oproti mne. Vidím ako sa pozrie na ranu na mojej pere, ale neopýta sa na ňu. Očami prebodáva Cala, keď si zloží ruky na stôl. „Za pol hodinu musím odísť vyzdvihnúť vnuka zo škôlky. Prečo som tu?“

Cal po mne krátko strihne pohľadom. Upozornila som ho na ňu, zrejme si však myslel, že preháňam. Narovná si papiere, ktoré má pred sebou a potom sa oprie chrbtom o stoličku.

„Toto sú papiere o opatrovníctve,“ povie, ukáže na papiere pred sebou. „Auburn žiada svojho syna do opatery.“

Lýdia sa zasmeje. Doslova sa rehoce a pozrie sa na mňa ako keby som sa načisto pomiatla. Začína vstávať. „No, to išlo rýchlo,“ povie. „Myslím, že tu sme skončili.“

Neznášam, že to tak ľahko prešla. Otočí sa ku dverám na odchod a ja sa pozriem na Treya, ktorý sa na mňa stále pozerá. Vie, že mám niečo za lubom a moja sebadôvera ho len desí.

„Trey,“ poviem mu, práve keď sa Lýdia dostane ku dverám. „Povedz svojej matke, že sme ešte neskončili.“

Trey zatne sánku a zúži mojim smerom oči. Nič Lýdii nepovie, ale ani nemusí. Lýdia sa otočí a potom svoju pozornosť presunie na Treya. Trey sa na ňu ale nepozrie, pretože sa ma snaží zastrašiť pohľadom, takže sa pozrie späť na mňa. „O čo ide, Auburn? Prečo to robíš?“

Rozhodnem sa, že jej neodpoviem. Namiesto toho položím na stôl telefón. Otvorím jeden súbor a stlačím prehrať.

„Myslíš si, že len tak zabudnem na to, že si ma napadol? Že si zničil Owenov ateliér?“

Zastavím prehrávanie a sledujem, ako Treyovi zmizne z tváre všetka farba. Takmer môžem počuť jeho myšlienky, tak jasne ich má vpísané na tvári. Pokúša sa vrátiť späť do minulej noci a rozmýšľa, čo mohol povedať Owenovi alebo mne cestou na policajnú stanicu. Pretože vie, že čokoľvek povedal v aute, mám teraz nahráte ako dôkaz na svojom telefóne.

Nepohne ani brvou, napína akurát ramená a paže. „Mala by som ti prehrať aj zvyšok tej konverzácie z minulej noci, Trey?“

Zatvorí oči a pozrie sa na zem. Zodvihne nohu a kopne do stoličky pred sebou.

„Kurva!“ Vrieska.

Lýdiu mykne. Pozrie sa na mňa a Treya, ale ten sa pozerá stále do zeme. Prechádza sem a tam. Vie, že jeho kariéra je teraz v mojich rukách.

Skutočnosť, že si Lýdia znova sadne dokazuje, že si to uvedomuje aj ona. Pozerá na môj telefón s výrazom porážky a ja keď by som rada povedala, že ma ten výraz teší, nie je to tak. Nikdy som nechcela, aby to dospelo až sem.

„Zostanem v Dallase,“ poviem jej. „Nepresťahujem sa späť do Portlandu, takže ho môžeš stále vídať. Pokým nebudeš žiť v jednom dome s Treyom, dokonca ti dovolím víkendové návštevy. Ale on je môj syn, Lýdia. Potrebuje byť so mnou. A ak mám tvojho syna použiť na to, aby som toho svojho dostala späť, tak mi Boh pomáhaj, ale ja to urobím.“

Cal potisne papiere smerom k nej. Predkloním sa ponad stôl a po prvýkrát vo svojom živote nie som z tejto ženy, ktorá sedí oproti mne vydesená.

„Ak podpíšeš tie papiere o opatrovníctve a Trey stiahne obvinenie proti Owenovi, nerozpošlem email s týmto rozhovorom každému jednému dôstojníkovi v celom Treyovom okrsku.“

Skôr ako Lýdia zodvihne pero, otočí sa a pozrie sa na Treya. „Ak sa to stane a niekomu sa dostane do rúk to čo je na tej nahrávke...ovplyvní to tvoju kariéru? Hovorí pravdu, Trey?“

Trey prestane zbesilo prechádzať sem a tam a pozrie sa priamo na mňa. Pomaly prikývne, ale slovne svoju odpoveď nepotvrdí. Lýdia zatvorí oči a vydýchne.

Rozhodnutie je v jej rukách. Buď dovolí, aby som bola svojmu synovi matkou alebo sa uistím, že jej syn zaplatí za to, čo urobil Owenovi. Za to, čo takmer urobil mne.

„Uvedomuješ si, že toto je vydieranie,“ povie Trey.

Pozriem sa na neho a pokojne prikývnem. „Učila som sa len od tých najlepších.“

V miestnosti zavládne také ticho, až môžem takmer počuť, ako sa snaží prísť na spôsob ako sa z toho dostať. Keď Trey nepríde na žiadnu možnosť a Lýdia si uvedomí, že nemá na výber, zodvihne pero. Podpíše každý jeden formulár a potom sa odtlačí od stola naproti mne.

Snažím sa zostať pokojná, ale keď podávam Calovi papiere, trasú sa mi ruky. Lýdia sa postaví a prejde ku dverám. Skôr než vyjde z miestnosti, pozrie sa späť na mňa. Môžem povedať, že má na krajíčku, ale tieto slzy nie sú nič v porovnaní so slzami, ktoré som kvôli nej preliala ja. „Vyzdvihnem ho zo škôlky cestou domov. Môžeš sa zastaviť o pár hodín. Daj mi nejaký čas, kým mu pobalím veci.“

Prikývnem, kvôli vzlykom, ktoré zadržiavam v hrdle nie som schopná slova. Akonáhle sa za Lýdiou a Treyom zabuchnú dvere, prepuknem v plač.

Cal okolo mňa ovinie ruku a pritiahne si ma k sebe. „Ďakujem ti,“ poviem. „Oh môj Bože, tak strašne ti ďakujem.“

Cítim ako potrasie hlavou. „Nie, Auburn. To ja som tu ten, kto by ti mal ďakovať.“

Už viac ale nevysvetlí, prečo by mi mal ďakovať. Nemôžem si pomôcť, ale dúfam, že to ako sa za nás oboch obetoval jeho syn, mu dá silu, aby urobil to, čo urobiť potrebuje.