Confess - 20. kapitola

Překlad: Yogi_22

Owen

Zaparkujem v garáži cez ulicu naproti jej bytu, takže Trey neuvidí moje auto. Keď vyjdem z auta a prebehnem cez ulicu, bežím celú cestu až kým jej nebúcham na dvere.

„Auburn!“ Neprestávam klopať. „Auburn, pusti ma dnu!“

Počujem ako sa jeden po druhom odisťujú zámky. S každým zámkom, ktorý otvorí som stále viac a viac nervóznejší. Keď konečne otvorí dvere a uvidím ju stáť priamo pred sebou, každá moja časť si vydýchne, dokonca aj srdce.

Na lícach má zaschnuté pramienky od sĺz, tie dve sekundy, kým som v jej byte a pritiahnem si ju k sebe sa zdajú dlhšie ako hodina. „Si v poriadku?“

Omotá okolo mňa ruky, siahnem dozadu, aby som zabuchol dvere. Zamknem ich a potom si ju znova pritiahnem k sebe, keď zrovna prikývne.

„Som v poriadku.“

Jej hlas je všetko len nie v poriadku. Znie vydesene. Odtlačím ju od seba na dĺžku ruky a prezriem si ju.

Vlasy má rozcuchané.

Blúzku nakrivo.

Pera jej krváca.

Hlavou pohybuje tam a späť a hovorí mi tak nie. Vidí v mojich očiach zlosť, práve keď sa otáčam a začínam odomkýnať dvere.

So mnou môže vyjebávať koľko len chce, ale pokiaľ ide o ňu, už prekročil hranicu.

Jej ruky sú na mojich pleciach, ťahá ma preč od dverí. „Owen, zastav sa.“ Otvorím dvere a vojdem do chodby, ale natisne sa predo mňa a zatlačí mi do hrude.

„Si nahnevaný. Najprv sa upokoj, Prosím.“

Nadýchnem sa a vydýchnem, pokúšam sa tak upokojiť. Ale len preto, že použila slovíčko prosím. Dúfam, že nikdy nepríde na to, že ak od nej budem počuť toto jediné slovo, presvedčí ma, aby som pre ňu urobil čo len chce. Čokoľvek.

Nalieha, aby som šiel späť do bytu. Prejdem okolo linky a položím si na ňu ruky, podopriem si čelo.

Zatvorím oči a premýšľam.

Myslím na to, čo by mohol urobiť ako ďalšie. Myslím na to, kam až by mohol zájsť. Myslím na to, kde by mala byť, aby pred ním bola v bezpečí.

Okrem tej poslednej, nemám na žiadne z nich odpoveď.

Potrebuje byť so mnou. Dnes v noci ju nepustím z dohľadu.

Narovnám sa a otočím sa k nej. „Bež si po veci. Odchádzame.“

***

Rozhodnem sa, že ju vezmem na noc do hotela, pretože neverím tomu, aby bola so mnou v mojom ateliéri. Stále netuším čo sa medzi nimi dvoma stalo a neviem ani čoho je v tomto okamihu schopný.

Obzrie sa ponad plece cez celú cestu do našej izby, takže ju vezmem za ruku a pokúšam sa ju tak uistiť, že je na noc v bezpečí.

Keď sme vo vnútri hotelovej izby a ja zatvorím dvere, mám pocit akoby tu bol iný vzduch. Ako keby ho tu bolo viac, pretože si konečne môže vydýchnuť úľavou. Neznášam, že sa tak bála. Tým, že Trey je obrovskou súčasťou jej života si o ňu robím ešte väčšie starosti.

Vykĺzne z topánok a posadí sa na posteľ. Sadnem si vedľa nej a vezmem jej ruku do svojej.

„Už mi konečne povieš čo sa stalo?“

Pomaly sa nadýchne a potom prikývne. „Ukázal sa tesne predtým, než som videla tie správy od teba. Najprv som si nemyslela, že by bol schopný urobiť niečo také, o čom si hovoril, ale keď vošiel do mojej izby, videla som to. Niečo v tom výraze ako sa na mňa pozeral bolo. Prvú vec, na ktorú sa ma opýtal bol Sparkles.“

Nechcem ju prerušovať, ale netuším kto má byť Sparkles.

„Sparkles?“

Rýchlo po mne strelí pohľadom a rozpačito sa usmeje: „Povedala som mu, že mačka-Owen patrí Emory a že sa vola Sparkles.“

Zmätený pokrútim hlavou. „Prečo by sa pýtal na moju mačku?“ V momente ako mi tá otázka vykĺzne z úst, odpoveď mi je jasná. „Bol v mojom ateliéri,“ poviem. „Musel ju vidieť a dal si dve a dve dokopy.“

Prikývne, ale prestane hovoriť. Čakám, že bude pokračovať, ale neurobí to.

„Čo bolo ďalej?“

Pokrčí plecami. „On proste...“

Začne potichu plakať, takže jej dám minútku, aby pokračovala kedy bude chcieť.

„Začal hovoriť o AJovi, o tom, že kúpil dom...a potom ma začal bozkávať. Keď som ho požiadala, aby prestal...“ Znovu sa odmlčí a rýchlo sa nadýchne. „Povedal mi niečo o tebe a o tom, že sme boli spolu v posteli a vtedy mi došlo, že čítal moje priznanie. Snažila som sa dostať preč, ale držal ma tam. Vtedy vošla dnu Emory.“

Mal som sa tam dostať rýchlejšie, ale Bohu vďaka za Emory.

„To je všetko čo sa stalo, Owen. Zarazil sa a potom odišiel.“

Zdvihnem ruku k jej pere, nedotýkam sa miesta, odkiaľ jej tiekla krv. „A toto? To ti urobil on?“

Pozrie sa dole a prikývne. Nenávidím, že v jej výraze vidím hanbu. To by mala byť tá najposlednejšia vec, ktorú by teraz mala cítiť.

„Volala si už na políciu? Chceš im zavolať teraz?“ Začínam sa dvíhať z postele, že jej podám telefón, ale rozšíria sa jej oči a začne krútiť hlavou tam a späť.

„Nie,“ povie. „Owen, nemôžem to nahlásiť.“

Na chvíľu sa zastavím, len aby som sa uistil, že som dobre počul. Uvoľním sa a rovno sa posadím, priamo oproti nej. Hlava sa mi z toho zmätku nakloní.

„Trey ťa napadne v tvojom vlastnom byte a ty ho ani nenahlásiš?“

Odvráti sa, hanbí sa ešte viac. „Vieš čo by sa stalo ak by som ho nahlásila? Lýdia by to dávala za vinu mne. Už nikdy by mi nedovolila vidieť AJa.“

„Pozri sa na mňa, Auburn.“

Otočí sa ku mne, vezmem je tvár do dlaní. „Napadol ťa. Lýdia môže byť síce mrcha, ale nikto by ťa neobviňoval z toho, že si takéto niečo nahlásila.“

Odtiahne sa mi z rúk a jemne potrasie hlavou. „Vedel, že som s tebou spala, Owen. Samozrejme, že sa naštval potom čo zistil, že som ho podviedla.“

Zatvorím oči. Srdce mi bije tak silno, že odtiaľto potrebujem vypadnúť. „Ty sa ho ešte zastávaš?“

To ticho, ktoré nasleduje ma dorazí. Postavím sa a odídem z postele, prejdem k oknu.

Snažím sa to pochopiť. Snažím sa v tom nájsť nejaký zmysel, ale vôbec mi to kurva nedáva žiaden.

„Ty si nenahlásil, že sa ti vlámal do ateliéru. To je to isté.“

Okamžite sa otočím k nej. „To iba preto, lebo by som zničil svoju povesť, Auburn. Mohlo by to vyznieť ako patetický akt pomsty, ak by som z toho obvinil Treya. Vykrútil by sa z toho a pre mňa by sa veci len zhoršili. Teba, na druhej strane, fyzicky napadol. Na svete absolútne neexistuje dôvod, prečo by to nemalo byť nahlásené. To, že to nenahlásiš pre neho bude znamenať len pozvanie, aby to urobil znova.“

Namiesto toho, aby sa so mnou hádala sa len pokojne postaví a prejde priamo ku mne. Omotá mi ruky okolo pása a pochová mi tvár v hrudi. Vrátim jej to, keď zabalím okolo nej ruky tesnejšie. Odrazu som oveľa pokojnejší, ako pred pár sekundami.

„Owen,“ povie, jej slová sú mierne tlmené mojou košeľou. „Nie si otcom, takže nemôžeš čakať, že pochopíš moje rozhodnutie. Ak ho nahlásim, veci sa len zhoršia. Musím urobiť všetko čo je v mojich silách, aby môj vzťah so synom zostal nedotknutý. Ak to znamená odpustiť Treyovi a ospravedlniť sa mu za to, čo sa medzi nami dvoma stalo...potom to aj musím urobiť. Nečakám, že to pochopíš, ale potrebujem, aby si ma v tom podporil. Nevieš aké to je vzdať sa pre niekoho celého svojho života.“

Nielenže ma jej slová fyzicky bolia, ale dokonca ma aj vydesia.

Dokonca aj po tom všetkom stále nevidí, aký je ten muž nebezpečný.

„Ak svojho syna miluješ, Auburn...budeš ho od Treya držať čo najďalej. Odpustiť mu je tá najhoršia voľba, ktorú môžeš urobiť.“

Odtiahne sa mi od hrude a pozrie sa na mňa. „ To nie je voľba, Owen. Ak by som mala na výber, znamenalo by to, že mám nejaké možnosti. Ale ja nemám. Je to len niečo, čo musím urobiť.“

Zatvorím oči a vezmem jej tvár do dlaní. Pritisnem na ňu čelo a len tam tak spolu s ňou stojím. Počúvam jej dych a snažím sa v jej slovách nájsť zmysel. Navráva si, že ju nechápem, pretože som nikdy nebol v jej situácii. Myslí si, že všetky chyby, ktoré som v minulosti napáchal boli z čistého sebectva a nie z úplnej nezištnosti.

Sme si podobní viac, než si myslí.

„Auburn,“ poviem ticho. „Úplne chápem, že chceš byť so svojim synom, ale niekedy zachrániš vzťah jedine vtedy, ak ho najprv obetuješ.“

Vykrúti sa mi z objatia. O niekoľko krokov odstúpi, predtým ako sa otočí. „Aký vzťah si kedy musel obetovať ty?“

Pomaly zodvihnem hlavu, pozriem sa na ňu so všetkým čo mám. „Nás, Auburn. Musel som obetovať nás.“