Confess - 19. kapitola

Překlad: Yogi_22

Kočky, pokiaľ ste neznášali Treya, toto vás absolútne dorazí…

Auburn

„Čakáš spoločnosť?“ Pýtam sa Emory. Niekto totiž klope vonku na dvere, takže sa pozriem na svoj telefón. Je po desiatej.

Pokrúti hlavou. „To nie je pre mňa. Ľudia ma akosi nemajú radi.“

Zasmejem sa a zamierim ku dverám. Keď sa pozriem kukátkom a zbadám Treya, sťažka si povzdychnem.

„Ktokoľvek to už je, vyzeráš sklamaná,“ povie Emory rozhodne. „To musí byť tvoj priateľ.“ Postaví sa a zamieri do svojej spálne. Som jej vďačná, že sa aspoň naučila, čo to znamená mať súkromie.

Otvorím dvere, aby som ho pustila dnu. V prvom rade som mierne zmätená, že je tu. Je už po desiatej a vravel, že až do zajtra bude mimo mesto.

Akonáhle sa otvoria dvere, rúti sa dnu. Krátko ma pobozká na líce a povie: „Potrebujem použiť tvoju toaletu.“

Jeho unáhlenosť ma na okamih zarazí, keď vidím ako si odstraňuje veci z opaska. Zbraň, putá, kľúče od auta. Položí ich na linku, nemôžem si pomôcť, ale všimnem si ako z neho kvapká pot. Vyzerá nervózne. „Bež,“ poviem, ukážem smerom k toalete. „Správaj sa ako doma.“

Zamieri rovno do kúpeľne. Akonáhle však otvorí dvere, prejde mnou chvíľková panika.

„Počkaj!“ Poviem a ponáhľam sa za ním. Odstúpi od dverí, ja prebehnem okolo neho. Prejdem k umývadlu a pozbieram všetky mydielka v tvare mušlí. Vyjdem z kúpeľne, zvedavo ma pozoruje.

„S čím si mám akože teraz umyť ruky?“ Opýta sa.

Prikývnem a zamierim ku skrinke. „Je tam tekuté mydlo,“ poviem mu. Pozrie sa dole na mydlá v mojich rukách. „Tieto nie sú pre hostí.“

Zatvorí mi dvere pred nosom, vojdem aj s mydielkami do svojej izby, cítim sa trochu smiešne. Mám fakt vážne problémy.

Položím mydlá na nočný stolík a vezmem si telefón. Mám tam niekoľko zmeškaných textových správ a len jedna je od mojej matky. Zrolujem nimi a vidím, že sú všetky od Owena. Začínam od konca a prepracujem sa nimi postupne hore.

Zavolaj mi.

Si v poriadku?

Je to dôležité.

Šaty z mäsa.

Prosím, zavolaj mi.

Ak mi neodpovieš do piatich minút, idem k tebe.

Okamžite mu odpoviem.

Nechoď sem, je tu Trey. Som v poriadku.

Stlačím odoslať a potom mu píšem hneď ďalšiu správu.

Si v poriadku?

Okamžite mi odpovie.

Niekto sa mi vlámal do ateliéru. Všetko zničil.

Ruka mi okamžite vyletí k ústam a zalapám po dychu.

Vzal tvoje priznanie, Auburn.

Srdce mám až niekde v krku, rýchlo sa pozriem hore, aby som sa uistila, že Trey nestojí vo dverách. Nechcem, aby práve teraz videl moju reakciu, alebo aby zistil s kým si píšem. Rýchlo pošlem Owenovi ďalšiu správu.

Už si volal políciu?

Jeho odpoveď príde v momente, keď začujem, že sa otvorili dvere na kúpeľni.

A povedal im čo, Auburn? Aby si prišli upratať svoj vlastný neporiadok?

Toto si prečítam dvakrát.

Vlastný neporiadok?

Okamžite vymažem všetky správy. Položím telefón dole a pokúšam sa tváriť nenápadne, ale Owenova posledná správa sa mi stále prehráva dookola v hlave. Myslí si, že to urobil Trey?

Chcem povedať, že sa Owen mýli. Chcem povedať, že by Trey nebol schopný niečo také urobiť Owenovi, ale už neviem čomu alebo komu viac veriť.

Trey sa objaví vo dverách, študujem jeho oči, snažím sa v nich nájsť nejakú nápovedu, ale nie je v nich nič len prázdno.

Usmejem sa na neho. „Si nejako skoro naspäť.“

On sa na mňa neusmeje. Srdce sa mi pokúša vyliezť z hrude a to nie v dobrom slova zmysle.

Vojde do mojej izby a posadí sa na posteľ. Skopne z nôh topánky a zhodí ich na zem. „Čo sa stalo s mačkou?“ Opýta sa. „Akosi to vravela, že sa vola? Sparkles?“

Prehltnem. Prečo sa ma pýta na Owenovu mačku?

„Utiekla,“ poviem pokojne. „Emory z toho bola celý týždeň hotová.“

Prikývne, sánka sa mu hýbe tam a späť. Zdvihne ruku a schmatne ma za rameno. Pozriem sa dole, zatiaľ čo ma k sebe ťahá. Padnem mu na hrudník, som stuhnutá ako doska. Omotá okolo mňa ruky a pobozká ma na temeno. „Chýbala si mi, takže som prišiel skôr.“

Je milý. Príliš milý. Všetky chĺpky sa mi postavia do pozoru.

„Hádaj čo?“ Povie.

„Čo?“

Ruku mi presunie do vlasov a prebehne cez ne prstami. „Dnes som našiel dom.“

Odtiahnem sa mu od hrude a pozriem sa na neho, práve keď mi dá pramienok vlasov za ucho. „Neuvedomila som si, že hľadáme iný dom.“

Usmeje sa. „Myslel som si, že by sme mohli mať niečo väčšie. Teraz, keď sa mama presťahovala naspäť, usúdil som, že by som jej ten dom mohol nechať, pretože na začiatku bol vlastne jej. Tak ako tak, bude lepšie, keď budeme mať viac súkromia. Dom, ktorý som vyhliadol má vlastnú oplotenú záhradu. Je to na Bishopovej, blízko parku. Je to vážne dobrá lokalita.“

Nič na to nepoviem, pretože to vyzerá ako keby pre nás dnes našiel dom.

Tá myšlienka ma vydesí.

„Mama si ho išla obzrieť spolu so mnou. Vážne sa jej páčil. Povedala, že to tam AJ bude milovať.“

Nedokážem si predstaviť, že by Lýdia povedala, že sa AJovi bude páčiť niečo, čo nie je jej. „To fakt povedala?“

Trey prikývne, predstavujem si aké by to bolo. Žiť v tom istom dome s AJom, v dobrom susedstve a so záhradou. Opäť sa mi v hlave usadí myšlienka, že by to mohlo stáť za to. Nikdy nebudem milovať Treya tak, ako som milovala Adama a nikdy s ním nebudem cítiť to spojenie, ktoré mám s Owenom. Ale ani Adam, ani Owen mi nemôžu dať jedinú vec v mojom živote, ktorú najviac potrebujem. Tú mi môže dať jedine Trey.

„Čo to hovoríš, Trey?“

Usmeje sa na mňa a v tej chvíli si uvedomím, že sa Owen mohol mýliť. Ak by bol Trey zodpovedný za to, že Owenovi zničil ateliér, nebol by tu a nehovoril veci, ktoré mi práve teraz hovorí. Bol by od zlosti celý bez seba, pretože by vedel, že to priznanie bolo odo mňa.

„Hovorím, že to nie je žiadna hra, Auburn. Milujem AJa a potrebujem vedieť, či si v tom so mnou. Že sme v tom spolu.“

Posunie sa tak, že je na mne, potom sa nakloní a pobozká ma. Už spolu chodíme dva mesiace a nikdy som mu nedovolila nič viac než bozk. Ešte stále nie som pripravená pohnúť sa ďalej, ale viem, že on áno. Takisto viem, že mu pomaly dochádza trpezlivosť.

Zastoná a jazyk mi ponorí hlbšie do úst. Stisnem k sebe viečka, neznášam, že sa nútim k tomu, aby som predstierala, že mi to nevadí. Vo vnútri som ale ochromená, doprajem si len chvíľku, aby som si premyslela čo ďalej, pretože niekde vzadu v hlave mám stále Owenovu správu. A to už ani nezmieňujem, že by Owen mohol byť niekde na ceste sem.

Treyove ruky začnú byť dotieravejšie, keď po mne šmátrajú, vytiahne sa na mňa. Ústami sa hrubo pohybuje po mojich a začína ma všade bozkávať, zatiaľ čo mi rozopína gombíky na blúzke.

Chcem mu povedať, aby prestal, ale deje sa to tak rýchlo, že sa ani nedokážem spamätať natoľko, aby som ho odstrčila. Rozopne mi džínsy, prstami mi vkĺzne pod nohavičky, keď sa konečne preberiem. Zatlačím opätok do matraca a odstrčím ho od seba, keď sa pokúšam vyletieť z postele.

Na niekoľko sekúnd sa odtiahne, pozrie sa na mňa, ale z úst mi nevyjdú žiadne slová. Keď nič nepoviem, jeho ústa sú okamžite znova na mojich s ešte väčšou silou. Nepovedala som mu nie, takže to pre neho zrejme stále znamená áno.

Zatlačím mu do hrude. „Trey, prestaň!“

Okamžite ma prestane bozkávať a hlavu si vtisne do vankúša. Zastoná frustrovaný a ja neviem čo povedať ďalej. Práve som ho nahnevala.

Ruku má stále v mojich rifliach a hoci ho nebozkávam, posúva ju stále ďalej, pokým mu fyzicky neodtisnem ruku preč. Ruku zatlačí do postele vedľa mňa a nadvihne sa, pokým nemá tvár len pár centimetrov od mojej. Oči má plné hnevu, ale nie je to hnev čo ma desí.

Je to znechutenie.

„Mohla si ošukať môjho malého bračeka, keď si mala 15, ale nemôžeš ošukať mňa ako dospelá?“

Jeho slová ma zabolia. Bolia tak veľmi, že musím zatvoriť oči a odvrátiť sa od neho.

„Nešukala som s Adamom,“ poviem. Pomaly sa znova pozriem jeho smerom, pozerám mu priamo do očí. „S Adamom som sa milovala.“

Nakloní tvár, pokým ju nemá presne nad mojim uchom. Z tepla jeho dychu mi naskakuje husia koža. „Aké to bolo, keď ťa Owen pretiahol vo svojej posteli? Aj to bola láska?“

Rýchlo nasajem vzduch.

Celé telo sa mi napne, viem, že ak sa pokúsim utiecť, zastaví ma. Takisto viem, že ak sa utiecť nepokúsim, viac ako len pravdepodobne mi ublíži.

Nikdy som nebola tak strašne vydesená.

Je stále na mne, ústa má vedľa môjho ucha. Už znova neprehovorí, ale ani nemusí. Jeho ruka jasné naznačuje čo má v úmysle, keď si znova razí cestu do mojich nohavíc.

Na zlomok sekundy ma napadne, že mu to dovolím. Keby som len držala ústa a dovolila mu vziať si čo chce, možno by mu to stačilo na to, aby mi odpustil to, čo sa stalo s Owenom. Nemôžem si dovoliť, aby sa to dostalo medzi mňa a môjho syna.

Ale sú to len myšlienky, ktoré sa objavia na zlomok sekundy, pretože neexistuje, aby som do pekla dovolila, aby AJ vyrastal s matkou bez chrbtovej kosti.

„Vypadni zo mňa!“

Neurobí to. Namiesto toho nadvihne hlavu a pozrie sa na mňa s úškrnom tak studeným, až mi to vyvolá na tele triašku. Neviem, kým práve teraz je. Nikdy predtým som túto jeho stránku nevidela. „Trey, prosím.“

Jeho ruka je drsná, stískam nohy k sebe, ale toho nezadrží od toho, aby mi nerozťahoval stehná od seba. Strkám do neho, ale v porovnaní s ním som smiešne slabá. Jeho ústa sú späť na mojich a keď sa pokúšam od neho odvrátiť, uhryzne ma do pery, vynucuje si odo mňa bozk.

Ochutnám krv.

Akonáhle si rozopne nohavice, začnem vzlykať.

Toto sa nedeje.

„Povedala nie.“

Nie je to môj hlas a nie je ani Treyov, ale tie slová ho donútia zastaviť. Pozriem sa hore a zbadám Emory stojacu vo dverách, mieri našim smerom pištoľou. Trey sa pomaly otočí ku dverám. Keď ju zbadá, opatrne sa zo mňa odvalí s rukami nahor.

„Uvedomuješ si, že mieriš zbraňou na policajného dôstojníka,“ povie Trey pokojne.

Emory sa zasmeje. „Uvedomuješ si, že som práve zastavila znásilnenie, však?“

Pomaly sa posadí a ona zdvihne zbraň vyššie, stále na neho mieri.

„Neviem o čo si myslíš, že tu išlo, ale ak tú zbraň nedáš dole, dostaneš sa do poriadnych sračiek.“

Emory sa pozrie na mňa, ale zbraň má stále namierenú na Treya. „Kto si myslíš, že sa dostane do problémov, Auburn? Dôstojník, ktorý sa ti vnucoval nasilu alebo spolubývajúca, ktorá mu odstrelila vtáka?“

Šťastie, že to bola len rečníka otázka, nakoľko plačem a ťažko sa mi odpovedá. Trey si prikryje dlaňou ústa a potom si stisne sánku, snaží sa prísť na to, ako sa z toho bordelu, do ktorého sa práve dostal vyhrabať.

Emory sa znova sústredí na neho. „Vyjdeš pekne von z tohto bytu a potom až na koniec chodby. Akonáhle budeš mimo dosah, posuniem ti po podlahe zbraň aj kľúče.“

Cítim ako sa na mňa Trey pozrie, ale ja sa na neho nepozriem. Nemôžem. Jemne mi prejde po ramene. „Auburn, vieš dobre, že by som ti nikdy neublížil. Povedz jej, že si to len zle vyložila.“ Cítim ako sa mi snaží dotknúť tváre, ale Emoryn hlas ho zastaví.

„Vypadni. Kurva. Odtiaľto!“ Kričí.

Trey zdvihne znova ruky do vzduchu. Pomaly sa postaví a zapne si nohavice. Skloní sa a vezme si topánky.

„Nechaj ich tam. Vypadni!“ Povie pevne Emory.

Pomaly vycúva z dverí, keď mieri priamo k nej. Pozerám mu na zátylok, keď sa otočí ku vchodovým dverám a Emory ho nasleduje.

„Celú cestu pekne až na koniec chodby,“ povie.

Ubehne niekoľko ďalších sekúnd, predtým než povie: „Hoď mi jeho topánky, Auburn.“

Natiahnem sa cez posteľ, schmatnem zo zeme topánky. Podám jej ich a sledujem ako ich hodila pred vchodového dvere. Keď sa Trey dostane na koniec chodby, nespúšťa z neho oči, zatiaľ čo vedľa topánok položí zbraň. Akonáhle ju nemá v rukách, zabuchne dvere, zacvakne zámok a zatiahne retiazku. Stojím vo dverách do svojej spálne, uisťujem sa, že je preč. Otočí sa ku mne s očami dokorán.

„Ten druhý chalan sa mi rozhodne páči viac.“

Nejako sa mi podarí smiať pomedzi slzy. Emory podíde bližšie a objíme ma. A aj napriek tomu, že je divná, som jej vďačná ako nikdy nikomu vo svojom živote.

„Ďakujem ti veľmi pekne, že si odpočúvala.“

Zasmeje sa. „Bolo mi potešením.“ Odtiahne sa a pozerá mi do očí. „Si v poriadku? Ublížil ti?“

Pokrútim hlavou a rukou si prejdem po pere, vidím, že stále krváca. Skôr ako môžem prejsť do kuchyne, Emory už z držiaka odtrhala papierovú utierku. Otočí kohútikom v momente, keď sa ozve zaklopanie na dvere.

Obe sa otočíme a pozrieme na dvere.

„Auburn.“ Je to Treyov hlas. „Auburn, je mi to ľúto. Mrzí ma to.“

Plače. Buď to, alebo je vážne dobrý herec.

„Musíme sa o tom porozprávať. Prosím.“

Viem, že je Owen po všetkých tých šialených správach pravdepodobne práve teraz na ceste sem, takže skôr ako sa stretnú zoči voči, potrebujem sa zbaviť Treya. To je tá posledná vec čo dnes večer potrebujem. Prejdem ku dverám, ale neodomknem ich.

„Porozprávame sa o tom zajtra,“ poviem cez dvere. „Dnes večer potrebujem nejaký priestor, Trey.“

Prejde pár sekúnd a potom povie: „Dobre, tak zajtra.“